Content area
Full Text
RECENZIA NA KNIHU: BARIÉRY A PARADOXY DEMOKRACIE BOOK REVIEW: BARRIERS AND PARADOXES OF DEMOCRACY KULASIK, P., TICHÁ, K. (eds): Bariéry a paradoxy demokracie, 1.vydání. Ceské Budejovice: Vysoká skola evropských a regionálních studií, 2014. 409 s. ISBN 978-80-87472-78-1.
Recenzovaná publikácia Bariéry a paradoxy demokracie predstavuje ucelenú monografiu zaoberajúcu sa fenoménom demokracie. V podmienkach slovenskej a ceskej politologickej obce zaujíma specifické postavenie svojím aktuálnym a koncepcne prepracovaným prístupom.
Demokracia sa za svojich viac nez dva a pol tisíc rokov vývoja pretransformovala z podoby platónovskej otázky "Kto má vládnut?" na realistické teórie Poppera pojednávajúce o vytvorení státu. Snaha budovat institúcie postavené na princípoch demokracie vyhýbajúce sa pouzitiu násilia dnes narastajú na váznosti.
S aplikáciou týchto novodobých trendov vsak prichádza aj potreba riesit aktuálne výzvy prípadnej krízy demokracie, ktorá sa stáva stále viac diskutovanou. Publikácia sa vo svojom úvode snazí citatelovi poskytnút tri základné dôvody, ktoré sú spústacom politického skepticizmu. Tým najzávaznejsím je degradácia verejného zivota, ktorá je poznacená skostnatením a stagnáciou fungovania demokratických institúcií, ktoré vo svojom vývoji zakrneli a upadli do nelichotivého statusu quo.
Dalsím dôvodom je zvysovanie miery státnej ingerencie ekonomického a hospodárskeho sektora, co v konecnom dôsledku predstavuje neúnosnú zátaz pre efektivitu ekonomiky. Posledným, no rovnako závazným faktom zostáva absencia vyssej miery vzdelanosti najmä, a predovsetkým v postkomunistických krajinách. Dlhodobo absentujúci trend zaznamenáva aj rozhodovací proces na vládnej úrovni, ktorý nerespektuje systém spätnej väzby, ktorá by dokázala priniest podnety od obcanov pre autorov politických rozhodnutí. Miera zefektívnovania rozhodovacieho procesu, tak poukazuje na negatívne tendencie smerujúce k dlhodobému vytesnovaniu jednotlivca z politického procesu.
Struktúra publikácie je postavená na trojkapitolovej kostre, ktorá umoznuje logickú a funkcnú orientáciu v texte. Kazdá kapitola ja následne clenená na niekolko podkapitol ukoncených zhrnutím. Na konci kazdej kapitoly je lokalizovaný zoznam bibliografických odkazov predoslých podkapitol. Rozsahové rozclenenie textu do jednotlivých kapitol je proporcne vyvázené.
Prvá kapitola nesúca názov Teória demokracie sa snazí podat ucelený, ale zato postupný obraz vývoja teórii demokracie, cím si pomáha clenením na osem podkapitol. Hned vo svojom úvode prinása pohlad na stvrtstorocie demokracie v strednej a východnej...