Zili sme v socializme II. Helena. (Biografický prístup v etnológii kazdodennosti)

Abstract

Napriek tomu, ze vysledkom j e komplexná dokumentácia zivota jednej osoby - citujúc slová respondentky - "od narodenia v kapitalizme, skolské roky, mladosí a stredny vek v socializme a tretí vek opät' v kapitalizme" (s. 74), je predlozeny text svedectvom a interpretáciou priebehu zivota, dokumentujúci sociálnu a politickú realitu troch spolocenskych a politickych systémov. Publikácia spracovaním nie j e adresovaná len okruhu bádatel'skej obce, ale svojím clenením na dve casti - Zili sme v socializme II. - Zila som v socializme priblizuje na pozadí konkrétnych udalostí kazdodennosti zivota jedinca v socializme (napr. o nástupe socializmu po februárovom prevrate 1948, zdruzstevñovanie, socializmus v moj om zivote, zivot po prevrate v roku 1989 a dalsie).

ZUZANA PROFANTOVA: Zili sme v socializme II. Helena. (Biografickÿ prístup v etnológii kazdodennosti) Etnologicky ústav SAV, Bratislava 2015 247 s., obrazová príloha.

V období po vyznamnych spolocensko-politickych zmenách, ktoré sa udiali v roku 1989, sa v slovenskej vede otvoril slobodny vyskumny a publikacny priestor, umozñujúci obrátit' bádatelskú pozornost na témy dokumentujúce spôsob zivota spolocnosti v období socializmu. Záujem o tento úsek povojnovych dejín Ceskoslovenska podnietil predovsetkym bádatelov na poli spolocenskovednom.

Ak nahliadneme do historiografie jednotlivych vednych odborov (histórie, sociológie, etnológie, psychológie, politológie, ba aj ekonómie a dalsích), j ednoznacne prevládajú práce s akcentom na dlhodobo "tabuizované" témy, reflektujúce udalosti niekolko desatrocí, tak povediac "nevypovedané" a "cakajúce na moznost publikovania". Postupne sa tematika rozsírila aj o problémy vyplyvajúce z procesu transformácie spolocnosti.

Uz bezprostredne po tejto závaznej ruptúre v spolocnosti koncom 20. storocia sa ukázalo, ze aj bádatelská societa na poli etnológie disponovala uz mnozstvom poznatkov z terénu, ktoré ako keby uz len cakali na príhodny cas na spracovanie a publikovanie. Svedcí o tom nielen pocetnost publikovanych príspevkov, zborníkov, monografií, vedeckych podujatí na domácej i medzinárodnej úrovni. Bola to i pôda pre publikovanie rôznych tém, ktoré sa v priebehu casu akoby keby vzájomne dopíñali a súcasne inspirovali reflektovat casom "odlozené" témy. Ziada sa tiez konstatovat, ze etnológia bola na realizáciu vyskumov kazdodennosti a spôsobu zivota v období socializmu uz z predoslych vyskumov viacerych tém metodicky pripravená. Svedcia o tom mnohé publikované práce opierajúce sa o metódu oral history a biograficky etnologicky vyskum. Aj to iste dalo podnet pristúpit k rieseniu nového okruhu problematiky na pôde Ústavu etnológie, a to zo zorného uhla interdisciplinárnej spolupráce. Prvym rozsiahlejsím vysledkom bola v roku 2005 vydaná dvojdielna publikácia Malé dejiny velkych udalostí v Cesko-Slovensku po roku 1948, 1968, 19891., II., ktorú spoluiniciovala a redigovala Zuzana Profantová.

Ako sa casom ukázalo, nadsenie a zápal pre tému Z. Profantovú neopustilo a v spolupráci so sirsím okruhom bádatelov (aj z inych odborov) sa "zrodili" zborníky (ako vysledky grantovych úloh), tematicky dôsledne nadväzujúce na klúcové obdobia socializmu (2007, 2009 a 2012).[ Pri koncipovaní zamerania publikácií mala editorka a autorka na pamäti dólezitú skúsenost, ze "vypovede pamätníkov bádatelovi umozñujú uchopit a zachytit mnohotvárnost ludskej skúsenosti, ktorú dokumenty a archívne materiály neposkytujú."2 Súcasne vsak mala na zreteli, ze zivotopisné údaje zachytávajú historické dianie v danej dobe a s ním aj osobnú skúsenost jednotlivca, ktorá je so sociálnou realitou prepojená. Toto konstatovanie je v odbornej terminológii zauzívané ako "skúsenostno-historická dimenzia."

Úsilie Z. Profantovej materiálovo a tematicky "kompletizovat" obraz kazdodennosti v socializme inspirovalo mnohych etnológov pristúpit k takto orientovanému vyskumu aj mimo SAV. Zaujalo aj pedagógov a studentov pri zadávaní a koncipovaní pocetnych diplomovych a doktorandskych prác.

Posledny publikacny vystup z tejto problematiky, ktory sa volá Zili sme v socializme II. Helena (Biograficky prístup v etnológii kazdodennosti), patrí tiez k dlhodobému bádatelskému projektu Z. Profantovej. Zaujme dôsledne aplikovanou biografickou metódou na základe naratívneho interview jednej osoby pocas stacionárneho vyskumu vo vybranej rurálnej lokalite Slovenska.

Realizácia projektu a vyskumu je scasti inspirovaná americkymi antropológmi v case hospodárskej krízy zaciatkom 20. storocia. Realizácia vyskumu sa uskutocnila aj na základe v Slovenskom rozhlase iniciovanej vyzvy spoluobcanom - seniorom pod rovnomennym názvom "zili sme v socializme", ako aj na internete vytvorenej stránke.3

Záujemcovia ochotní prispieí boli informovaní aj o návode, ako aj o spôsobe písania zivotopisu. Odborny vyber a spracovanie jednej so získanych biografií patrilo do gescie autorky projektu. Publikácia prezentuje 173-stranovy text o zivote konkrétnej respondentky, ktorej meno, ako aj d'alsie osoby v jej spomienkach sú v zmysle etiky kódexu etnologického vyskumu anonymizované.

Napriek tomu, ze vysledkom j e komplexná dokumentácia zivota jednej osoby - citujúc slová respondentky - "od narodenia v kapitalizme, skolské roky, mladosí a stredny vek v socializme a tretí vek opät' v kapitalizme" (s. 74), je predlozeny text svedectvom a interpretáciou priebehu zivota, dokumentujúci sociálnu a politickú realitu troch spolocenskych a politickych systémov.

Prínos publikácie Z. Profantovej mozno vyjadrit ako "viacrozmerny". Z hladiska vedeckého prezentuje vysledok dlhorocného systematického záujmu autorky, ktorá prostredníctvom aplikácie biografickej metódy pri vyskume zhromazdila bohaty sumár poznatkov. Tie zasa dovolili sformulovat a sprostredkovat urcité reálie symptomatické pre spôsob zivota a kazdodennost v období socializmu. Pritom si autorka pri spracovaní textu nenárokuje vyslovit akékolvek zovseobecnenia . Tak ako to sama v práci respektuje a v sprievodnom texte uvádza, "je to jeden uhol pohladu na zivot v období socializmu" (s. 12).

Publikácia spracovaním nie j e adresovaná len okruhu bádatel'skej obce, ale svojím clenením na dve casti - Zili sme v socializme II. - Biogmficky prístup v etnológii kaZdodennosti - sprístupñuje terminologické i metodologické vysledky stúdia problematiky a v casti Helena. Zila som v socializme priblizuje na pozadí konkrétnych udalostí kazdodennosti zivota jedinca v socializme (napr. o nástupe socializmu po februárovom prevrate 1948, zdruzstevñovanie, socializmus v moj om zivote, zivot po prevrate v roku 1989 a dalsie).

Pre studentov etnológie a kultúrnej antropológie bude zaiste nielen zaujímavé, ale aj prínosné vnímat' reálie z oblasti sociálnej, materiálnej a symbolickej kultúry v interpretácii priameho "úcastníka minulosti" (paholci a tovarichári, struktúra stavby sedliackeho domu v prvej polovici 20. storocia, Pieseñ práce vystriedala Otce nás, svadobny deñ - cirkevny sobás a dalsie).

Nadpisy - názvy jednotlivych castí rozprávania sú vysledkom analyzy získaného materiálu, ktory autorka s pevnym zámerom etnológa prezentovala v kontexte struktúry kultúry a spôsobu zivota v rurálnom prostredí.

Ak mala Z. Profantová za ciel' prispiet' k "pravdivejsiemu a s odstupom casu aj slobodnejsiemu zmapovaniu ci interpretácii zivota v socializme" (s. 10), tak mozno konstatovat, ze sa to aj tymto "opusom" na rovnaké obdobie zameranych publikácií do velkej miery podarilo. A ak má vo svojom archíve d'alsie údaje, zaiste bude prínosné sprístupnit ich aj publikacne.

Footnote

1 Profantová, Z. (Ed.) (2007). Malé dejiny velkych udalostíIII. Naratívna kazdodennostv kontexte sociálno-historickej retrospektívy; Profantová Z. (Ed.) (2009). Hodnota zmeny - zmena hodnoty. Demarkacny rok 1989; Profantová, Z. (Ed.) (2012). Zili sme v socializme I: Kapitoly z etnológie kazdodennosti.

2 Profantová, Z. (2015). Zili sme v socializmeII. Helena: Biograficky prístup v etnológii kazdodennosti, Bratislava: Ústav etnológie SAV, s. 12.

3 www.socializmus.webs.com.