Priestorová a dátová analýza údajov väzňov koncentračného tábora v Seredi (november 1944 - marec 1945)

Abstract

In the last days of August 1944, the occupation of Slovakia by the forces of Nazi Germany began, and with it the final stage of the Holocaust of Slovak Jews. An important role was played by the former labour camp for Jews in Sered, which was one of the main elements of the system of forced labour for Jews in Slovakia between 1941 and 1945. Shortly after the beginning of the German occupation of Slovakia, the Sered labour camp was transformed into a concentration camp under the supervision of the SS. The paper focuses on the analysis of the so-called registration diaries of the concentration camp in Sered, which capture the basic data of the prisoners registered in the camp in the period from 19 November 1944 to the end of March 1945. The subject of the study is the analysis of the Sered camp prisoners' data in the final stage of its existence using data analysis tools (Python libraries) and a geographic information system (QGIS). The main research questions that this study seeks to answer and visualize are: How large was the area from which persons detained in the second wave of deportations of Jews from Slovakia were brought to the camp in Sered? What is the relationship between this territory and the nature (functional affiliation) of the units that carried out the deportations to the Sered camp, and what are the basic characteristics of the prisoners of the Sered camp during this period? The results of data processing and analysis are confronted with available published literature and other archival sources. The study is thus the result of the application of digital humanities methods, which integrate software tools and techniques with traditional humanities disciplines.

Headnote

In the last days of August 1944, the occupation of Slovakia by the forces of Nazi Germany began, and with it the final stage of the Holocaust of Slovak Jews. An important role was played by the former labour camp for Jews in Sered, which was one of the main elements of the system of forced labour for Jews in Slovakia between 1941 and 1945.

Shortly after the beginning of the German occupation of Slovakia, the Sered labour camp was transformed into a concentration camp under the supervision of the SS. The paper focuses on the analysis of the so-called registration diaries of the concentration camp in Sered, which capture the basic data of the prisoners registered in the camp in the period from 19 November 1944 to the end of March 1945. The subject of the study is the analysis of the Sered camp prisoners' data in the final stage of its existence using data analysis tools (Python libraries) and a geographic information system (QGIS). The main research questions that this study seeks to answer and visualize are: How large was the area from which persons detained in the second wave of deportations of Jews from Slovakia were brought to the camp in Sered? What is the relationship between this territory and the nature (functional affiliation) of the units that carried out the deportations to the Sered camp, and what are the basic characteristics of the prisoners of the Sered camp during this period? The results of data processing and analysis are confronted with available published literature and other archival sources. The study is thus the result of the application of digital humanities methods, which integrate software tools and techniques with traditional humanities disciplines.

Key words: holocaust, Jews, Sered', GIS, spatial analysis, data science, digital humanities

Úvod

V posledných dňoch augusta roku 1944 sa začala záverečná etapa holokaustu na území ľudáckej Slovenskej republiky (1939 - 1945). Dôležitú úlohu v nej zohral bý-valý pracovný tábor pre Židov v Seredi, ktorý bol jedným z hlavných prvkov systému nútenej práce Židov v rokoch 1941 - 1945 na Slovensku.

Seredský tábor bol, čo do veľkosti, druhým najväčším pracovným táborom pre Židov. S jeho výstavbou začalo ministerstvo vnútra v septembri 1941. V roku 1942 boli priestory budovaného tábora v Seredi využité ako koncentračný tábor pre Židov určených na deportáciu. Tábor bol začiatkom marca 1942 označený za „Koncentrač-né stredisko Židov" a jeho hlavným účelom sa na niekoľko mesiacov stalo sústreďo-vanie tisícov Židov určených na deportáciu za hranice Slovenska - do nacistických koncentračných táborov a get na území okupovaného Poľska.

Stavba výrobných dielní a ubytovacích barakov pracovných táborov však nebola zastavená a ešte počas deportácií Židov (25. marec 1942 - 20. október 1942) bola spustená v Seredi aj prvá výroba (Hlavinka, Nižňanský, 2009: 47-48). Krátko po za-čiatku okupácie Slovenska nemeckými jednotkami sa začala tzv. druhá vlna deportácií Židov zo Slovenska, počas ktorej ako okupačné jednotky, tak s nimi kolaboru-júce zložky režimu Hlinkovej slovenskej ľudovej strany vyvíjali veľké úsilie pri zaisťovaní a deportovaní Židov, ktorí ešte žili na území vtedajšieho Slovenska.

Seredský tábor bol krátko po začiatku okupácie premenený na koncentračný tábor pod kontrolou nemeckých jednotiek SS a túto funkciu plnil od septembra 1944 do konca marca 1945 (Hlavinka, Nižňanský, 2009: 96-133).

Cieľom tejto štúdie je odpovedať na niekoľko parciálnych otázok týkajúcich sa väzňov seredského tábora v období druhej vlny deportácií Židov zo Slovenska, teda práve v období koncentračného tábora pod kontrolou nemeckých zložiek Na zákla-de konkrétneho a doteraz informačnými technológiami neanalyzovaného prameňa sa pokúsime analyzovať dáta väzňov tábora v záverečnej etape jeho existencie (no-vember 1944 - marec 1945) s využitím geografických informačných systémov.

Hlavné výskumné otázky, ktoré má zodpovedať táto štúdia sú: Aké veľké bolo územie, z ktorého boli do tábora v Seredi privážané osoby zaistené v druhej vlne deportácií Židov zo Slovenska? Aký je vzťah medzi týmto územím a povahou (funkč-nou príslušnosťou) jednotiek, ktoré deportácie do tábora v Seredi vykonávali a aká je základná charakteristika väzňov seredského tábora v danom období.

Pramene a metódy

Dejiny pracovného a koncentračného tábora v Seredi už boli rámcovo spracované. V roku 2009 vyšla v slovenskom jazyku monografia o histórii tohto tábora, ktorej autormi sú Ján Hlavinka a Eduard Nižňanský (Hlavinka, Nižňanský, 2009). Čiastko-vými otázkami histórie tábora v Seredi sa zaoberali viacerí historici či etnológovia, ako napríklad Ivan Kamenec (Kamenec, 1975), Denisa Nešťáková (Nešťáková, 2021) a ďalší. Niektoré primárne pramene k dejinám tábora v Seredi boli publikované aj v 5. zväzku edície prameňov Holokaust na Slovensku, ktorý sa venuje problematike slovenských pracovných táborov a stredísk pre Židov a ktorý zostavili Eduard Niž-ňanský, Igor Baka a Ivan Kamenec (Nižňanský, Baka, Kamenec, 2004). Okrem ve-deckých publikácií o tábore pojednáva aj niekoľko populárnych prác (Beránek, Kor-čok, 2021).

Analýza, ktorej výsledky prezentujeme v tejto štúdii, vychádza z dát o väzňoch pracovného tábora v Seredi zachytených v špecifickom písomnom prameni - Evi-denčných denníkoch tábora, ktoré sa čiastočne zachovali a obsahujú spolu 2 718 zá-znamov o nových väzňoch tábora, ktorí boli registrovaní v konkrétnych dňoch.

Podkladom pre analýzu boli digitálne kópie týchto denníkov z archívu Doku-mentačného strediska holokaustu v Bratislave.1 Originál denníkov je uložený v Slovenskom národnom archíve v Bratislave.2

Uvedené Evidenčné denníky pokrývajú obdobie od 19. novembra 1944 do 31. mar -ca 1945. Okrem základných identifikačných údajov väzňa, z ktorých je možné odvo-diť pohlavie a vek v deň príchodu do tábora, obsahujú záznamy aj údaje o dátume príchodu väzňa do tábora, a mieste odkiaľ bol väzeň do tábora dovezený. Analyzo-vané evidenčné knihy sú vyplnené konzistentne a bez závažných pisárskych chýb. Záznamy v nich sú písané ručne, atramentovým perom alebo ceruzkou. Jazykom prameňa je nemčina. Mená osôb neboli ponemčované. Je potrebné uviesť, že evidenčné denníky sú však zároveň schematickým prameňom, ktorý má svoje interpre-tačné limity.

Údaje z predmetných denníkov boli manuálne digitalizované a distribuované vo forme dátového súboru CSV (comma separated value). Dáta väzňov uložené vo vy-tvorenej databáze boli následne normalizované a analyzované prostredníctvom knižníc v programovacom jazyku Python,3 a vizualizované prostredníctvom softvé-ru QGIS 3.38.

1 Dokumentačné stredisko holokaustu (DSH), zbierka Digitalizáty archívnych prameňov, Evidenčné knihy tábora v Seredi 1944-1945.

2 Slovenský národný archív (SNA), archívny fond (f.) Ministerstvo vnútra 1938 - 1945 - Koncentrač-ný tábor v Seredi september 1944 - marec 1945, Evidenčná kniha zaistených v Koncentračnom tá-bore Sereď 19. 11. 1944 - 30. 3. 1945, I. zošit a II. zošit. SNA nazýva tento prameň pojmom „evidenč-ná kniha". My sa pridŕžame pojmu Evidenčné denníky, nakoľko tento pojem použil vo svojej výpovedi jeden z väzňov tábora v Seredi, ktorý sa podieľal na evidovaní väzňov Alexander Weiss (Gregor). Yad Vashem Archives (YVA), f. M 48/940, Výpoveď A. Weissa (Gregora). 3 Na vytvorenie kódu programovacieho jazyka Python bola použitá umelá inteligencia, konkrétne Chat GPT, model o1-preview.

Výsledky spracovania a analýzy údajov boli následne konfrontované s dostupnou publikovanou literatúrou a ďalšími archívnymi prameňmi. Štúdia je tak výsledkom aplikácie metód digitálnych humanitných vied (po anglicky: digital humanities), ktoré integrujú softvérové nástroje a techniky s tradičnými humanitnými disciplínami.

Tábor v Seredi pred druhou vlnou deportácií Židov zo Slovenska

Správna interpretácia dát a odpovedí na výskumné otázky je možná len vtedy keď sú zasadené do historického kontextu. Je preto potrebné uviesť čitateľa do základných historických reálií seredského tábora predtým, ako sa stal koncentračným táborom a aj následne.

Ako sme naznačili v úvode, pracovný tábor pre Židov v Seredi prešiel niekoľkými vývojovými etapami (odrážajúcimi vývoj perzekúcií Židov) na Slovensku.

Vznikal ako pracovný tábor od septembra 1941 a v období od marca 1942 do 20. októbra 1942 bol zároveň využitý ako koncentračný tábor pre deportácie viac ako 4-tisíc Židov. Po pozastavení deportácií v októbri 1942 sa orientoval výhradne na výrobu v niekoľkých dielňach, ktorých počet sa kvôli neustálej výstavbe a rozši-rovaniu kapacít tábora zvyšoval, pričom dominantné postavenie medzi nimi mala stolárska dielňa.

Okrem hlavnej výroby v stolárskej dielni a výroby v dielni na betónové rúry sa v ča se deportácií začala v Seredi aj výroba v tzv. pomocných dielňach, ktoré mali zamest-návať rodinných príslušníkov stolárov. Popri dielňach bol v seredskom tábore počas deportácií zriadený aj experimentálny chov priadky morušovej. Neskôr bol zriadený chov angorských zajacov alebo výroba hračiek (Hlavinka, Nižňanský, 2009).

Život pracovne nasadených väzňov možno charakterizovať ako život vo väzení bez akéhokoľvek známeho dátumu ukončenia väzby a pri neustálej hrozbe obnove-nia deportácií Židov zo Slovenska.

Je pravdepodobné, že keby režim Hlinkovej slovenskej ľudovej strany obnovil deportácie, ktoré boli v októbri 1942 len pozastavené, boli by práve väzni židovských pracovných táborov deportovaní medzi prvými. Títo Židia, označení ako „zaraden-ci", totiž nedisponovali individuálnymi pracovnými povoleniami ministerstiev a ani včasným krstom (pred 14. 3. 1939), väčšina z nich ani nepochádzala zo zmiešaných manželstiev a už vôbec nedisponovali tzv. úplnou prezidentskou výnimkou (to by v tábore vôbec neboli). Boli preto spolu s ukrývajúcimi sa a neevidovanými Židmi najmenej chránenou skupinou.

Neistota a násilie, či ponižovanie zo strany príslušníkov Hlinkovej gardy viedli k útekom väzňov a v tábore sa postupne rozvíjali ilegálne protirežimové aktivity (Hlavinka, Nižňanský, 2009: 61-62).

Počet väzňov tábora v Seredi mal kontinuálne stúpajúcu tendenciu, ale nárast bol postupný a pomalý. Tesne pred okupáciou Slovenska nemeckými jednotkami, v au-guste 1944, bolo v Seredi o niečo viac ako 1140 väzňov.

Pomery zásadne zmenila okupácia Slovenska jednotkami nacistického Nemecka, ktorá sa začala 29. augusta 1944 a Slovenské národné povstanie, vyhlásené v reakcii na okupáciu v ten istý deň. Žandári, ktorí na jar 1944 nahradili Hlinkovu gardu a vyko-návali v pracovnom tábore pre Židov v Seredi strážnu službu, totiž otvorili 30. augusta 1944 brány tábora a vypustili jeho väzňov na slobodu (Hlavinka, Nižňanský, 2009).

Koncentračný tábor v Seredi počas druhej vlny deportácií Židov zo Slovenska

Po krátkej dobe chaosu a bezvládia, ktoré nasledovalo po otvorení brán tábora a počas ktorého aj seredský tábor rabovalo seredské obyvateľstvo, prišla informácia, že tábor má byť likvidovaný. O niekoľko hodín sa kontroly nad táborom na nejaký čas ujala slovenská armáda a 1. septembra 1944 ministerstvo vnútra rozhodlo, že tábor zlikvidovaný nebude (Hlavinka, Nižňanský, 2009).

Medzitým 31. augusta dorazili do Bratislavy nemecké jednotky Operačnej skupi-ny H Bezpečnostnej polície a Bezpečnostnej služby (Einsatzgruppe H der Sipo und des SD). Nemecké operačné skupiny boli mobilné jednotky používané na likvidova-nie nepriateľa na okupovaných a anektovaných územiach. Postupovali paralelne s nemeckou armádou (Wehrmachtom), pričom boli poverené eliminovať odporcov nacistického režimu. Ich príslušníci zakročovali proti osobám, ktoré boli označené za nepriateľov Tretej ríše. Podliehali Hlavnému úradu ríšskej bezpečnosti (Reichsi-cherheitshauptamt, RSHA) v Berlíne, ktorému podávali podrobné správy o svojej činnosti (Šindelářová, 2015: 20).

Do leta roku 1944 príslušníci rôznych nemeckých operačných skupín povraždili na územiach okupovaných nacistickým Nemeckom stovky tisíc civilných obyvate-ľov okupovaných území, pričom Židia patrili medzi primárne ciele a obete týchto Einsatzgruppen. Podobne ako iné nacistické operačné skupiny aj Operačná skupina H sa organizačne skladala zo štábu so sídlom v Bratislave a štábu podliehajúcich ko-mánd, ktoré sa ďalej delili na oporné body (Šindelářová, 2015: 57-58).

Práve spomínaného 1. septembra 1944 sa v Bratislave konala porada, na ktorej sa zúčastnil aj veliteľ nemeckých jednotiek na Slovensku Gottlob Berger, veliteľ Úradu I v Hlavnom úrade ríšskej bezpečnosti Otto Ehrlinger, veliteľ Operačnej skupiny H Josef Witiska, nemecký vyslanec na Slovensku Hanns Elard Ludin a ďalší vysokí dôstojníci nemeckých bezpečnostných zložiek v Protektoráte Čechy a Morava. V zápise z porady sa uvádza: „Židovská otázka musí byť radikálne vyriešená. Židia musia byť zaistení a prevezení do zberného tábora. Akcia musí okamžite začať." (Šindelářová, 2015: 73)

Konečné rozhodnutie o využití tábora v Seredi pre potreby sústreďovania Židov prišlo až 5. septembra 1944 a prví príslušníci SS boli do tábora vyslaní 12. septembra 1944.4 Postupne boli do tábora zvážaní Židia zaisťovaní nemeckými jednotkami a s nimi kolaborujúcimi slovenskými zložkami.

4 Archiv bezpečnostních složek Praha (ABS), f. 325, 325-165-1.

5 ABS, f. 325, 325-165-1.

6 Yad Vashem Archives (YVA), f. M 48/940, Protokol o výsluchu svedka Artura Löflera.

7 YVA, f. M 48/940, Protokol o výsluchu svedka Artura Löflera.

Osoby zaistené v rámci protižidovských opatrení okupačných síl a s nimi kolabo-rujúcich jednotiek čelili primárne buď deportácii, alebo fyzickej likvidácii krátko po zaistení. Inými slovami, Židia zaistení na Slovensku v období po začiatku okupácie nemeckými jednotkami boli buď sústredení na miesto, z ktorého ich deportovali mi-mo Slovenska, alebo boli po zaistení zavraždení priamo na území Slovenska. Vraždy boli často masové na vopred vytypovaných miestach, ale k vraždám jednotlivcov do-chádzalo aj na mieste ich úkrytu.

Pokiaľ ide o deportácie a začiatok tzv. druhej vlny deportácií Židov zo Slovenska, tak je celkom zrejmé a už aj v odbornej literatúre publikované, že systematické deportácie Židov zo Slovenska po začiatku nemeckej okupácie sa nezačali transportmi zo Serede. Prvé deportácie Židov v septembri 1944 sa začali na severe Slovenska. Vieme, že organizované zaisťovanie Židov žijúcich na území Slovenska a ich depor-tovanie za hranice Slovenska na územie okupovaného Poľska je zdokumentované už týždne pred transportmi zo Serede a to konkrétne z územia Spiša, kde od prvých momentov okupácie operovalo nacistické komando vyslané z územia okupovaného Poľska a neskôr označené ako Komando na zvláštne účely 27 (po nemecky: zur beson -deren Vervendung-Kommando 27, z.b.V-Kommando 27, ďalej v texte Komando 27). Jeho príslušníci vykonali deportáciu asi 150 zaistených Židov z Kežmarku do Zako-paného a neskôr do tábora Plaszow pri Krakove, kde bola časť z nich po privezení za-vraždená (Schvarc, Hlavinka, 2021: 683-684). Pritom z výskumu Schvarca a Hlavin-ku vyplýva, že ani tieto dva transporty do Zakopaného a Plaszowa nemuseli byť prvými transportmi tzv. druhej vlny nakoľko karanténny zoznam koncentračného a vyhladzovacieho tábora Auschwitz uvádza dve skupiny väzňov, ktoré boli doveze-né 2. septembra a 7. septembra 1944 s miestom pôvodu transportu Cadza (rozumej Čadca) a označením „Sl. J", čo znamená „Slowakische Juden", teda slovenskí Židia (Schvarc, Hlavinka, 2021: 691).

Až do konca septembra 1944 vládli v seredskom tábore neusporiadané pomery. Československá vládna komisia pre vyšetrovanie nacistických vojnových zločinov v Prahe neskôr konštatovala, že toto obdobie bolo „obdobím improvizácie."5

Židov väznených v tábore príslušníci SS ešte nedeportovali, no dochádzalo k vraž -dám, týraniu a znásilňovaniu. Súčasťou teroru boli aj dlhé nočné pochody väzňov sprevádzané bitím, mučením a vraždami. Väzni museli počas týchto pochodov dlhé hodiny kráčať v oddelených zástupoch a esesáci raz udržiavali usporiadanie zá -stupov kovovými tyčami, inokedy hnali jednotlivé zástupy proti sebe tak, aby do se-ba narážali. Dezorientovaných väzňov potom bili a viacerých dobili na smrť či za-strelili.6

Podľa svedectiev nacisti zorganizovali takýchto „pochodov" v Seredi viac a len na základe svedeckých výpovedí nie je možné určiť ich presný počet.7 Dňa 23. septem bra 1944 v nočných hodinách sa v tábore uskutočnila jedna z najbrutálnejších akciítohto druhu. Všetkým väzňom nariadili nastúpiť na tzv. Appelplatz, teda na nádvo-rie pred veliteľstvom tábora, a prikázali im pochodovať do kruhu. Vopred rozostave-ní príslušníci SS potom pochodujúcich väzňov začali biť palicami a bičmi. Podľa sve-dectiev preživších boli tí, ktorí nevládali pochodovať, bití intenzívnejšie a viacerí boli zavraždení. Týranie a vraždenie trvalo od dvadsiatej druhej hodiny do ranných hodín 24. septembra 1944. Tento pochod nazvali „Bartolomejskou nocou."8

Niekedy okolo 20. septembra prišiel do Bratislavy SS-Hauptsurmführer Alois Brunner, ktorý patril medzi popredných odborníkov na organizáciu deportácií Židov z nacistami okupovaných území. Od roku 1941 do jesene 1944 Alois Brunner so svojimi podriadenými organizoval zostavovanie transportov Židov z Viedne, Berlí-na, gréckeho Solúna a francúzskeho tábora Drancy pri Paríži.

Po príchode do Bratislavy so svojimi podriadenými a v spolupráci so slovenský-mi bezpečnostnými zložkami zorganizoval v noci na 29. septembra 1944 veľkú raziu na Židov v Bratislave, po ktorej bolo do Serede deportovaných z hlavného mesta asi 1 700 Židov (Hlavinka, Nižňanský, 2009). Prakticky okamžite po tejto akcii začal Brun ner, ako nový veliteľ seredského tábora, s organizáciou transportov, pričom prvé na-smeroval do koncentračného a vyhladzovacieho tábora Auschwitz (Hlavinka, Niž-ňanský, 2009).

Práve analyzované evidenčné denníky tábora v Seredi, ktoré sme skúmali, nám poskytujú určitý prehľad o metódach, akými pracoval Alois Brunner a jeho podria-dení pri evidovaní a následnom deportovaní Židov v Seredi.

Záznamy evidenčných denníkov vznikali pri registrácii nových väzňov v tábore. Evidenciu vykonávali v prijímacej kancelárii tábora. Jeden z bývalých väzňov tábora, Alexander Weiss (Gregor), ktorý sa podieľal na vedení evidencie a kartotéky o evidovaní, vypovedal takto: „Pri dodaní zaistených osôb židovského pôvodu, boli títo za-písaní do denníka, ktorý sa nachádzal v prij. kancelárii. Z tohto denníka založili sa kartotečné lístky prítomných. Tieto boli uložené v abecednom poriadku do debničiek."9 Evidenčné denníky viedol popri A. Weissovi (Gregorovi) aj väzeň Belo Rosenzweig Podpisy oboch nachádzame pod záznamami denníkov.10

Každý nový väzeň tábora musel do evidenčného denníka okrem základných úda-jov, ako boli: meno, priezvisko, dátum a miesto narodenia a povolanie, uviesť aj údaj o rodinnom stave, mieste pobytu partnera, ďalej údaj o počte detí a mieste ich poby-tu. To ukazuje snahu nacistov zaistiť všetkých Židov a ich rodinných príslušníkov.

Ako už bolo uvedené, seredské evidenčné denníky, ktoré sú podkladom našej analýzy, zachytávajú obdobie od 19. novembra 1944 do 30. marca 1945. Vyplýva z nich, že noví väzni boli evidovaní v seredskom tábore veľmi často.11 Evidenčné denníky, z ktorých sa zachovala len malá časť s 2718 záznamami, nám dovoľujú kon-štatovať, že do 19. novembra 1944 priviezli do Serede 8 803 väzňov.12 Posledný zá-

8 YVA, f. M 48/940, Protokol o výsluchu svedka Artura Löflera; ABS, f. 325, 325-90-7.

9 YVA, f. M 48/940, Výpoveď A. Weissa (Gregora).

10 DSH, z. Digitalizáty archívnych prameňov, Evidenčné denníky tábora v Seredi 1944 - 1945. 11 DSH, z. Digitalizáty archívnych prameňov, Evidenčné denníky tábora v Seredi 1944 - 1945.

znam väzňa vznikol 30. marca 1945 pri evidenčnom čísle 11 719, iba jeden deň pred odchodom posledného transportu, ktorým bol tábor evakuovaný dva dni pred oslo-bodením Serede Červenou armádou.13 Číslo 11 719 je teda údaj o počte väzňov židovského pôvodu a ich nežidovských príbuzných.

Denníky tiež ukazujú, že pri rozhodovaní o zaistení Žida nezohrával úlohu vek a ani pohlavie, a rovnako ani štátna príslušnosť. Preto sú v denníkoch zapísaní popri Židoch slovenskej štátnej príslušnosti aj občania Maďarska, Spojených štátov ame-rických, no aj osoby s občianstvom Čile alebo San Salvadoru.14 Z denníkov vyplýva, že do rovnakej evidencie so Židmi zaznamenali aj niekoľko osôb s poznámkou o ne-židovskom pôvode.15 V denníkoch je celkovo 41 takýchto prípadov.

Výskum naznačuje, že ide o rodinných príslušníkov registrovaných Židov, ale túto otázku nevieme defnitívne zodpovedať a vyžaduje si ďalšie skúmanie. Vieme len z výpovede jedného z väzňov, že osoby, ktoré tvrdili, že sú „árijci" boli v tábore odde-lené.16

To, či bol väzeň židovského pôvodu, bolo v tábore predmetom vyšetrovania a sám A. Brunner takéto vyšetrovania vykonával. Napríklad v prípade Anny Polákovej aj opakovane, pričom jej prikázal modliť sa kresťanské modlitby.17

V tábore bola väznená aj skupina osôb, ktorá spadala pod nemeckú nacistickú defníciu pojmu „miešanec" (Mischling), ktorú evidovali s poznámkou „Mischling".18 V prípade, že väzeň židovského pôvodu žil v zmiešanom manželstve s nežidovským partnerom zaznačili aj dátum uzavretia tzv zmiešaného manželstva (Mischehe) a to aj v prípade, ak nežidovského partnera nedoviezli do tábora spolu so Židom. Všetky tieto informácie ukazujú, že snaha nacistov, aby bol zaistený a zaznamenaný každý, kto nejako zapadá do ich plánu „konečného riešenia židovskej otázky", bola aj v sle-dovanom období obrovská.

Deportácie do Serede prebiehali násilne. Dobre ich ilustruje výpoveď preživšieho zaznamenaná etnológmi Petrom Salnerom a Monikou Vrzgulovou v projekte „Tí, ktorí prežili holokaust". Preživší, ktorého deportovali do Serede z Ružomberka na konci decembra 1944, o transportovaní vypovedal: „Odtiaľ nás potom na druhý sviatok vianočný odtransportovali do väznice v Ružomberku a tam sme boli len tri dni, pretože sa pripravil transport do Seredi, naložili nás do vagónov a nevedeli sme, kam ideme, až teda sme sa dostali do zberného tábora v Seredi. No a keďže hľadali odborníkov. Hľadali stolárov a hľadali niekoho, kto vie na stroji šiť, čalúnika, viete

12 Vychádzame z počiatočného registračného čísla väzňa zo dňa 19. 11. 1944 v zachovanej časti evi-denčných denníkov. DSH, z. Digitalizáty archívnych prameňov, Evidenčné knihy tábora v Seredi 1944 – 1945

13 DSH, z. Digitalizáty archívnych prameňov, Evidenčné denníky tábora v Seredi 1944 - 1945. 14 DSH, z. Digitalizáty archívnych prameňov, Evidenčné denníky tábora v Seredi 1944 - 1945. 15 Poznámka „ Arier", v prípade ženy „ Arierin" na konci záznamu. DSH, z. Digitalizáty archívnych prameňov, Evidenčné knihy tábora v Seredi 1944 - 1945.

16 Archív Ústavu pamäti národa, f. BA - S, S-98. Výpoveď A. Weissa (Gregora). 17 Štátny archív v Bratislave, f. Okresný ľudový súd v Bratislave, spis Tľud 126/46. Emanuel Kolm. Vý-poveď A. Polákovej. 18 DSH, z. Digitalizáty archívnych prameňov, Evidenčné denníky tábora v Seredi 1944 - 1945.

tam nebolo dobre sa hlásiť, lebo tam už boli Nemci, Brunner" (Oral history svedec-tvo, muž, 1927/4. Projekt: Tí, ktorí prežili holokaust)

Postupne bolo zo Serede do Auschwitzu, ale aj do Sachsenhausenu, Ravensbrücku a Terezína od konca septembra 1944 do konca marca 1945 vypravených spolu 11 trans-portov, v ktorých bolo deportovaných podľa tajne robených záznamov dvoch väzňov tábora približne 11 500 osôb (Hlavinka, Nižňanský, 2009: 167).

Dátová analýza údajov o väzňoch dovezených do tábora v Seredi (november 1944 - marec 1945)

Pri dátovej analýze údajov boli v prvom kroku analyzované počty väzňov registrovaných v seredskom koncentračnom tábore jednotlivých mesiacoch sledovaného obdobia.

Ako už bolo spomenuté, v evidenčných denníkoch bolo uvedených celkovo 2 718 záznamov. Do strojovo spracovateľnej podoby sa podarilo transformovať celkovo 2 676 záznamov, z nich 2 674 záznamom sa podarilo priradiť aj súradnice potrebné pre priestorovú analýzu (EPSG 4326: WGS 84). Na základe analýzy ostatných mož-no konštatovať, že počet novoregistrovaných väzňov mal klesajúcu tendenciu. Kým ešte v novembri 1944 bolo registrovaných 848 väzňov, v decembri to bolo 727 väzňov a v januári 702 väzňov. Vo februári roku 1945 je vidieť výrazný pokles v počte nových väzňov (156) a aj mesiac marec bol významne pod priemerom posledných mesiacov roka 1944, hoci v tábore registrovali 243 väzňov, čo je o niečo vyššie číslo ako v januári roku 1945.

Je možné predpokladať, že výrazný pokles zaistených osôb bol prejavom fronto-vých bojov a zmenšenia územia pod kontrolou nemeckých jednotiek a zložiek ľu-dáckeho režimu.

Pokiaľ ide o vek väzňov registrovaných v danom období, je možné konštatovať, že väznené boli osoby všetkých vekových kategórií, a dokonca došlo aj k tomu, že väz-ňami sa stali aj v tábore narodené deti. S ohľadom na rodenie sa detí v tábore, bol te-da najnižší vek registrovaného väzňa 0 rokov a najvyšší vek bol 82 rokov. Vekový priemer registrovaných väzňov bol 37 rokov. Keďže nemáme k dispozícii informácie o osobách, ktoré boli uväznené pred sledovaným obdobím a v danom období ešte stále boli v tábore, nie je možné urobiť celkovú vekovú analýzu táborovej populácie.

Je však zrejmé, že tak ako vek, tak ani pohlavie nezohrávali pri rozhodnutí o uväz -není v seredskom tábore žiadnu úlohu a registrovaní boli ako muži, tak aj ženy rôz-neho veku od novorodencov po starých ľudí.

Priestorová analýza: Geografický pôvod nových väzňov tábora v Seredi

Pred analýzou výsledkov priestorovej analýzy údajov získaných z evidenčných kníh tábora, je nevyhnutné uviesť základné údaje o historických štátnych a administratív-nych hraniciach Slovenska v skúmanom období.

Štátne hranice Slovenskej republiky (1939 - 1945) sa výrazne líšili od súčasných hraníc Slovenska, a to v dôsledku územných zmien po Mníchovskej dohode a ná-slednej Viedenskej arbitráži (2. november 1938), maďarskej okupácii časti východ-ného Slovenska od jari 1939 a obsadení časti Poľska Slovenskom v septembri 1939.

Aj vnútorné administratívne členenie Slovenska bolo odlišné a pre túto analýzu vychádzame zo stavu, ktorý bol zavedený k 1. januáru 1940. Mapový diagram, ktorý ilustruje územnosprávne členenie Slovenska v analyzovanom období (pozri obrázok č. 1) bol vytvorený na základe kombinácie prameňov, medzi ktoré patrí Lexikón obcí Slovenskej republiky (Lexikón obcí Slovenskej republiky, 1942), Atlas Slovenskej socia-listickej republiky (Mazúr, n.d.: 89-95) a katastrálne hranice Slovenskej republiky19.

19 Geodetický a kartografický ústav Bratislava, 2024. Základná úroveň/ ZBGIS - Administratívne hranice. [online] https://www.geoportal.sk/files/zbgis/na_stiahnutie/shp/ah_shp_0.zip. CC.BY 4.0

Pri analýze geografického pôvodu väzňov bol skúmaný pôvod väzňov podľa miesta, z ktorého boli do tábora privezení a ktoré je uvedené v táborových eviden -čných denníkoch. Je dôležité poznamenať, že pojem „geografický pôvod" môže mať aj iné východiská a významy, napríklad tu možno vychádzať z miesta narodenia jed-notlivca, či miesta trvalého bydliska jednotlivca. Táto štúdia však skúma miesto po-bytu osoby pred uväznením v Seredi, ktoré označujeme ako miesto zaistenia.

Z priestorovej analýzy vyplýva, že osoby sústredené v nami skúmanom období v koncentračnom tábore v Seredi sem boli dovezené zo západného a severozápadné-ho Slovenska. Tieto osoby dovážali najviac z Bratislavy a následne z niektorých okre-sov Bratislavskej, Trenčianskej, Nitrianskej a Tatranskej župy

Pokiaľ ide početnosť, najviac osôb bolo privezených priamo z Bratislavy, následne potom z Ružomberka, okresu Nitra, okresu Hlohovec a okresu Trnava. Výrazne zastúpená je aj Žilina.

Na druhej strane, kľúčovým zistením je, že úplne absentuje celá Šarišsko-zem-plínska župa a východná časť Tatranskej župy a len veľmi málo prípadov deportácie (spolu 6) do Serede smerovalo z Pohronskej župy (obrázok č. 2).

Aj v rámci žúp, z ktorých boli do Serede dovážaní Židia, vidíme určitú nerovno-mernosť na úrovni okresov. Úplne minimálne, alebo aj celkom nezastúpené sú z Bratislavskej župy okresy Bratislava-okolie, Malacky a Skalica, čiže bezprostredné oko-lie Bratislavy a časti Záhoria. To isté platí pre okres Myjava, Púchov a Považská

Bystrica, či Čadca, Kysucké Nové Mesto v Trenčianskej župe. Z Tatranskej župy ab-sentuje Námestovo, len jeden záznam sa týka Dolného Kubína.

Čo tieto dáta ukazujú? V prvom sa aj na základe týchto dát potvrdzuje, že vý-chodné Slovensko, t. j., v širšom ponímaní tohto pojmu, celá vtedajšia Šarišsko-zem-plínska župa a región Spiša (niektoré okresy na východe Tatranskej župy) boli, ako už bolo uvedené, zjavne pod plnou operačnou kontrolou Komanda 27 a s ním kola-borujúcich slovenských zložiek a že toto komando nedeportovalo Židov do Serede, ale ich deportácie organizovalo vlastnými silami.

Na území celej Šarišsko-zemplínskej župy ktorá bola pred holokaustom domo-vom 28-tisíc Židov, žil v predvečer nemeckej okupácie už len zlomok niekdajšej ži-dovskej komunity tohto regiónu. Bolo tomu tak v dôsledku rozsiahlej prvej vlny de-portácií Židov v roku 1942 (25. marec 1942 - 20. október 1942) a neskoršieho vládneho nariadenia z apríla 1944, ktoré prikázalo Židom žijúcim na území župy vy-sťahovať sa do 15. mája 1944 do západnejších častí Slovenska. Župu následne v máji opustilo približne 2 800 Židov (Sulaček, 1994).

Operačné pásmo Komanda 27 sa však zo Spiša rozšírilo na všetky okresy Šariš sko-zemplínskej župy a tak metódy uplatnené na Spiši na začiatku okupácie Sloven -ska v septembri 1944, uplatnilo uvedené komando o niečo neskôr aj na tomto území -v regiónoch Šariš a Zemplín. Výskum doteraz stále ukazoval, že spomínané komando deportovalo v sledovanom období Židov (ale nielen ich) z miest Prešov a Kežma-rok Operačnej skupine H sa podriadilo až na konci januára 1945. Dovtedy podlie-halo Veliteľovi Sipo a SD v Krakove (Šindelářová, 2015: 396).

Pokiaľ ide o Pohronskú župu, tu pôsobilo Operačné komando 14 (Einsatzkom-mando 14, EK14), najvýznamnejšie z operačných kománd Operačnej skupiny H. Jeho veliteľom bol SS-Hauptsturmführer Georg Heuser. Štáb EK 14 sa po obsadení Banskej Bystrice 27. októbra 1944 etabloval priamo v samotnej Banskej Bystrici a Oporné body EK 14 boli rozmiestnené v sledovanom období v rôznych mestách Pohronskej župy (Šindelářová, 2015).

Podľa nášho názoru priestorová analýza dát z evidenčných denníkov tábora v Se-redi v kombinácii s lokalitami veľkých masových vrážd spáchaných príslušníkmi Operačného komanda 14 a s ním kolaborujúcich slovenských jednotiek (Pohoto-vostné oddiely Hlinkovej gardy - POHG a poľné roty HG) ukazuje, že jeho zložky preferovali masové popravy Židov pred deportovaním do Serede. Uvedené ukazuje mapový diagram (obrázok č. 2) zobrazujúci aj miesta veľkých masových popráv -Kremnička, Nemecká, Brezno-Krtičná a Zvolen (židovský cintorín).

Masové vraždenie v Kremničke sa začalo 5. novembra 1944 a pokračovalo popra-vami 20. novembra, 12. decembra, 19. decembra a 5. januára. Neskôr bolo z viace-rých hrobov v Kremničke exhumovaných 747 tiel obetí, z ktorých veľkú časť tvorili Židia, ale boli medzi nimi aj odbojovo činné osoby a povstalci, členovia americkej vojenskej misie a Rómovia (Baranová, 1996; Halaj, 1990: 113).

V Nemeckej boli prví Židia povraždení do masového hrobu už 3. decembra 1944. Neskôr tu v miestnej vápenke, príslušníci EK 14, aj za spoluúčasti príslušníkov Po-hotovostného oddielu Hlinkovej gardy, povraždili okolo 900 obetí rôznych národností. Toto vraždenie prebiehalo od 4. do 11. januára 1945 (Halaj, 1990: 114). Aj vraždy na poli Krtičná pri Brezne nad Hronom (Hlavinka, Schvarc, 2006) (dnes Brezno) a na židovskom cintoríne vo Zvolene boli spáchané v nami sledovanom ob-dobí.

Pri priestorovej analýze údajov o miestach, z ktorých boli do tábora v Seredi pri-vážaní väzni, boli tieto údaje analyzované aj z hľadiska časového vývoja podľa jednot -livých dobových okresov.

Mapové diagramy na obrázku č. 3 tento časový a priestorový vývoj ukazujú. Tu je potrebné uviesť, že priestorový rozsah transportov do Serede v sledovanom období (19. november - 31. marec 1945) je nutné vnímať v kontexte vývoja vojnovej situácie na Slovensku. Operačné územie nacistických jednotiek a ich kolaborantov z radov POHG a poľných rôt HG sa zmenšovalo. Proces oslobodzovania, ktorý zmenšoval územie, kde dochádzalo k zaisťovaniu Židov, však trval mesiace.

Východoslovenské Michalovce boli oslobodené 26. novembra 1944, Prešov bol oslobodený 19. januára 1945, Kežmarok 26. januára 1945 a Liptovský Svätý Mikuláš (dnes Liptovský Mikuláš) 4. januára 1945.

Systematickú snahu nacistov zaistiť až do konca čo možno najviac Židov na úze-mí pod ich kontrolou dobre ilustruje napríklad deportácia Židov z Liptovského Svä-tého Mikuláša v januári 1945. Obdobný záver možno urobiť aj na základe diagramu, ktorý sleduje lokality zaistenia uvedené v evidenčných denníkoch tábora v Seredi po týždňoch a župách v smere západ-východ (obrázok č. 4). Z najzápadnejších častí Slovenska (Bratislava mesto - Bratislavská župa) boli do Serede dovážaní Židia aj v 13. týždni roku 1945 (trval od 26. 3. 1945 do 1. 4. 1945). Tu treba už len dodať, že posledný, tzv. evakuačný transport odišiel zo Serede 31. marca 1945 (Hlavinka, Niž-nanský, 2009).

V súvislosti s pôvodom väzňov tábora v Seredi (miestom zaistenia) v sledovanom období bolo prostredníctvom geopriestorovej analýzy identifkované ďalšie význam -né zistenie: medzi väzňami tábora bola aj Ema Hofman, u ktorej je ako miesto, od-kiaľ bola do tábora privezená, uvedená lokalita na území prináležiacom v tom čase Maďarsku. Ide o Diószeg (dnes Sládkovičovo).20

20 DSH, z. Digitalizáty archívnych prameňov, Evidenčné denníky tábora v Seredi 1944 - 1945.

21 JewishGen, Databases, Czechoslovak Population Census 1930, Dostupné na: http://data.jewish -gen.org/imagedata/Hungary/Census1930/Galanta/0198_VelkyDiosek/SL1930_0198_0230_r.jpg

E. Hofman bola ešte v roku 1930 evidovaná v Sčítaní ľudu ako obyvateľka mesta Galanta, ktoré neskôr tiež pripadlo Maďarsku.21 Je možné vysloviť hypotézu, že geo-grafická blízkosť Diószegu (dnešného Sládkovičova) od Serede (viď obrázok č. 3 ho-re) umožňovala nacistom previezť túto zaistenú židovskú ženu do Serede aj cez štát-ne hranice spojeneckých štátov, ktoré boli v danom období už oba nacistickým Nemeckom okupované.

Ak by sa táto hypotéza potvrdila, bolo by možné povedať, že v koncentračnom tá-bore v Seredi boli väznení aj Židia dovezení sem z územia Maďarska, čo by de facto modifikovalo naratív, ktorý sa doteraz zameriaval výlučne na vtedajšie Slovensko.

Záver

Evidenčné knihy koncentračného tábora v Seredi sú jedinečným, hoci schematic-kým prameňom, ktorý má svoje analytické a interpretačné limity. Po spracovaní a transformácii pôvodných prameňov do počítačom spracovateľného formátu boli údaje analyzované prostredníctvom moderných digitálnych nástrojov.

Na základe priestorovej analýzy jednoznačne vieme, že koncentračný tábor v Seredi v sledovanom období (od 19. novembra 1944 do 31. marca 1945) a aj predtým, nemožno určite vnímať ako celoslovenské centrum deportácií v druhej vlne depor-tácií Židov. Išlo o tábor, z ktorého bolo deportovaných najviac Židov v rámci druhej vlny, ale nezohrával prakticky žiadnu úlohu pri deportovaní Židov zaisťovaných na východe krajiny - v regiónoch Spiša, Šariša a Zemplína.

Z územia Pohronskej župy do Serede v sledovanom období, okrem výnimky v počte šesť registrovaných väzňov, Židov neprivážali. V župe pritom operovalo naj-významnejšie komando Operačnej skupiny H (neskôr Veliteľa Sipo a SD v Bratisla-ve), ktoré masovo vraždilo uväznené osoby na viacerých miestach v okolí Banskej Bystrice, vo Zvolene, pri Brezne nad Hronom a ďalších lokalitách.

Na základe analýzy vyvstáva niekoľko ďalších otázok a hypotéz, ktoré je potreb-né ďalej analyzovať. Venujme sa najprv otázkam: bola zdokumentovaná deportácia konkrétnej židovskej ženy z maďarského Diószegu do Serede ojedinelým prípadom, alebo mohlo pred sledovaným obdobím dôjsť aj k iným takýmto prípadom ignoru-júcim hranice dvoch spojeneckých, no Nemeckom okupovaných štátov? Mali na po-čet registrovaných väzňov priamy vplyv miestne okolnosti, ako napríklad veľkosť a hustota židovskej populácie, ako aj predchádzajúca prvá vlna deportácií (25. ma -rec - 20. október 1942)? Ako na presuny zaistených Židov do Serede vplývala geo-grafia, ale aj regionálne administratívne štruktúry a dopravná dostupnosť?

Na záver považujeme za potrebné uviesť aj niekoľko metodologických otázok: aké komplexné štatistické nástroje využiť na dôkladnú kvantitatívnu analýzu dostupných historických prameňov? Aké moderné vizualizačné metódy je vhodné po-užiť na detailnejšiu analýzu geopriestorových vzťahov? Existujú vo vnútornej štruk-túre databázy priestorové vzory ktoré je potrebné skúmať?

Grantová podpora:

Štúdia bola vypracovaná v rámci projektu VeGA Migračné vlny v 20. storočí a ich vplyv na slovenskú spoločnosť: Kontexty, aspekty a súvislosti, reg. číslo projektu 2/0106/24, riešeného v Historickom ústave Slovenskej akadémie vied.

References

LITERATÚRA Baranová, D. (1996). Pred bránami pekla. Banská Bystrica: Vidas, spol. s r. o. Beránek, M., Korčok, M. (2021). Holokaust na Slovensku. Seredské svedectvá. Bratislava: SNM – Múzeum židovskej kultúry.

Halaj, D. (1990). Fašistické represálie na Slovensku (2). Bratislava: Obzor. Hlavinka, J., Nižňanský, E. (2009). Pracovný a koncentračný tábor v Seredi, 1941 - 1945. Bratislava: Dokumentačné stredisko holokaustu.

Hlavinka, J., Schvarc, M. (2006). Masová vražda na poli Krtičná pri Brezne: Jeden zo zločinov Einsatzkommanda 14 koncom roku 1944. Pamäť národa, 2(2), 84-88. Kamenec, I. (1975). Koncentračné a pracovné tábory pre rasove prenasledovaných občanov na Slovensku v rokoch 1938-1945. Terezínske listy, 5, 12-25. Lexikón obcí Slovenskej republiky (1942). Bratislava: Štátny štatistický úrad.

Mazúr, E. (n. d.). Atlas Slovenskej socialistickej republiky. Geografický časopis, 24(2), 89-95. Nešťáková, D. (2021). "Our mother organized it all": The Role of Mothers of Sereď Camp in the Memories of Their Children. In: D. Nešťáková, K. Grosse-Sommer, B. Klacsmann, J. Drábik (Eds.), If This is a Woman. Studies on Women and Gender in the Holocaust (s. 83-100). Boston: Academic Studies Press.

Nižňanský, E., Baka, I., Kamenec, I. (Eds.) (2004). Holokaust na Slovensku 5. Židovské pracovné tábory a strediská na Slovensku 1938 - 1944. Dokumenty (Roč. 5). Bratislava: Nadácia Milana Šimečku, Židovská náboženská obec Bratislava, Vojenský historický ústav. Schvarc, M., Hlavinka, J. (2021). Deportácie Židov zo Spiša v septembri 1944. K začiatkom a chronológii druhej vlny deportácii Židov zo Slovenska. Historický časopis, 69(4), 677-692.

Sulaček, J. (1994). Tragické osudy židovského obyvateľstva na východnom Slovensku v roku 1944. Košice a deportácie Židov v roku 1944: Zborník príspevkov z odborného seminára k 50. výročiu deportácií z Košíc. Spoločenskovedný ústav SAV. Šindelářová, L. (2015). Einsatzgruppe H Působení operační skupiny H na Slovensku 1944/1945 a poválečné trestní stíhání jejích příslušníků. Praha: Academia, Múzeum SNP.

O AUTOROCH

JÁN HLAVINKA (ORCID: 0000-0002-6839-7767) - historik, pracuje ako samostat-ný vedecký pracovník v Historickom ústave SAV, v. v. i. v Bratislave a je zároveň riadi-teľom Dokumentačného strediska holokaustu. Špecializuje sa na výskum problemati-

ky holokaustu na Slovensku a v stredoeurópskom kontexte. Podieľa sa na riešení eu-rópskeho vedeckého projektu European Holocaust Research Infrastructure - Implemen tation Phase a je členom delegácie Slovenskej republiky pri International Holocaust Remembrance Alliance (IHRA). Je autorom a spoluautorom viacerých vedeckých monografií, štúdií a odborných článkov.

TOMÁŠ GOGA (ORCID: 0000-0003-3811-5316) - vyštudoval Prírodovedeckú fa-kultu Univerzity Komenského v Bratislave v odbore kartografa a geoinformatika. Dok -torandské štúdium so zameraním na diaľkový prieskum Zeme absolvoval na Geo -grafickom ústave SAV. Dlhodobo sa venuje najmä diaľkovému prieskumu Zeme so zameraním na monitoring krajinnej pokrývky a identifikáciu zmien krajiny. V rámci interdisciplinárnej spolupráce sa venuje priestorovým analýzam a spracovaniu pries -torových údajov geoinformačnými technológiami s dôrazom na kartografické vizua-lizácie a tvorbu databáz.