Politika a komunita. Štát a židia na Slovensku v rokoch 1945 - 1992

PETER SALNER, IVICA ŠTELMACHOVIČ BUMOVÁ:

Bratislava: Marencin PT, 2024,246 s.

DOI: https://doi.org/10.31577/SN.2025.1.11 © Ústav etnológie a sociálnej antropológie SAV, v. v. i.

Najčastejšiu a najviac skúmanú tému súvisiacu so židovskou komunitou na Slovensku v rám-ci humanitných a spoločenských vied nepochybne predstavujú udalosti holokaustu. Výskum tohto obdobia nebol počas celého trvania komunistického režimu v Československu tak úplne tabuizovaný, ako sa občas zvykne recyklovať v schematických náhľadoch na dejiny 20. storočia. Svedčia o tom okrem iných práce historikov Miroslava Kárného či Ivana Kamen-ca, mimoriadny záujem o tému jasne ilustruje aj množstvo dobových literárnych a filmových diel. Práve Kamencova dizertačná práca predstavuje exemplárnu ukážku, ako politické udalosti a najmä nastupujúca normalizácia ovplyvnili smerovanie výskumu holokaustu - úspeš-ne obhájená práca už koncom 60. rokov sa dočkala publikovania až v roku 1991 (Kamenec, 1991). Za posledné tri dekády výskum tohto fenoménu na Slovensku bezprecedentne akcele-roval a stal sa jednou z hlavných výskumných otázok pre viacerých historikov zaoberajúcich sa vojnovým slovenským štátom (napríklad Eduard Nižňanský, Ján Hlavinka, Martina Fia-mová, Hana Kubátová, Martin Pekár, Michal Schvarc, Denisa Nešťáková, Zuzana Tokárová), ako aj situáciou židovskej komunity na arbitrážnom území na južnom Slovensku (napríklad Tomáš Lang, Atilla Simon, Veronika Szeghy-Gayer, László Csősz, Marta Švolíková), etnoló-gov a sociálnych antropológov (napríklad Peter Salner, Monika Vrzgulová) či psychológov (napríklad Jozef Hašto, Michaela Hapalová) a pod.1

Pravdepodobne najlepšou odpoveďou na často zaznievajúce otázky, či je možné ešte tento výskum niekam posúvať, sú neustále pribúdajúce publikácie, ktoré reflektujú súčasné trendy v historiografii holokaustu, používajúc rozličné, často interdisciplinárne, prístupy a metodo-lógiu. Stále pravidelnejší je posun od politických k sociálnym dejinám, od štátnych politic-kých rámcov a ich predstaviteľov k tzv. perspektíve zdola. Konštantný záujem o výskum holokaustu dokladá napríklad aj čerstvo vydaná monografia Hany Kubátovej Kde líšky dávajú dobrú noc (Kubátová, 2025).

V porovnaní s výskumom holokaustu sú ostatné obdobia a témy židovských dejín na Slovensku zatiaľ, žiaľ, podstatne menej spra-cované, ale postupne sa objavujú aj viaceré odborné texty zohľadňujúce tak staršie deji-ny komunity (napríklad Tomáš Tandlich, Peter Keresteš), 19. storočie a medzivojnové obdobie (napríklad Petra Rybářová, Miloslav Szabó, Rebekah Klein-Pejšová), ako aj 2. po-lovicu 20. storočia (napríklad Ivica Štelma-chovič Bumová, Juraj Jankech, Martin Šro-movský). V posledných rokoch narástol aj počet monografií venovaných jednotlivým židovským komunitám (napríklad Peter a Pa vel Franklovci, Eduard Nižňanský, Barbora Jakobyová, Diana Grünfeldová, Marta Švolí-ková, Miroslav Michela, Ján Hlavinka, Milan Belej), ktoré majú ambíciu mapovať lokálnu históriu naprieč storočiami. Samozrejme to závisí od konkrétneho titulu, ale aj v tomto prípadne druhá svetová vojna a holokaust väčšinou predstavujú hlavný referenčný rá-mec, najnovším dejinám a súčasnosti býva zväčša venovaný disproporčne menší priestor.

Z vyššie uvedených dôvodov je najnovšia publikácia Petra Salnera a Ivice Štelmachovič Bumovej Politika a komunita, zaoberajúca sa dejinami židovskej komunity na Slovensku v 2. polovici 20. storočia, zaujímavým príspevkom k tomuto doposiaľ menej spracovanému historickému obdobiu. Obaja autori publikovali už viacero čiastkových odborných textov ku skúmanej téme (o čom svedčí aj úctyhodný výpočet ich publikácií v zozname literatúry) a ako sami v úvode píšu, monografia je výsledkom ich dlhoročnej spolupráce, diskusií a konzultá-cií. Nepochybne zaujímavá je aj ich ambícia interdisciplinárneho výskumu, prepájajúceho historické a etnologické prístupy.

Zásadným prameňom používaným v monografii sú oral history rozhovory (prípadne často uvádzaná mailová komunikácia) s predstaviteľmi druhej generácie preživších holokaust, ktorých spomienky systematicky zaznamenáva Peter Salner. Autor má s touto metó-dou dlhoročné skúsenosti a považujem za mimoriadne prínosné, že sa od projektu Osudy tých, ktorí prežili holokaust (bližšie na s. 17) plynule presunul aj k ďalším generáciám. Tento krok je nielen logický a súvisí s neúprosne sa znižujúcim počtom priamych preživších holokaust, ale zároveň korešponduje aj s trendom v pamäťových štúdiách. Peter Salner a Monika Vrzgulová sú priekopníkmi v tomto type výskumu na Slovensku a dlhodobo sa venujú otáz-kam viacgeneračnej a rodinnej pamäti vzťahujúcej sa (nielen) k udalostiam holokaustu a ich transferu do druhej, a dnes už aj tretej generácie preživších.

Rôznosť použitých prameňov v tejto monografii - od archívnych dokumentov štátnej proveniencie po ego dokumenty, od oficiálnej dokumentácie po memoáre a beletristické spracovania, od písaných svedectiev po audiovizuálne - považujem pri historickom výskumepriam za nevyhnutnosť. Heuristická pestrosť je základným predpokladom na spracovanie to-ho, čo autori označujú podľa Milana Šimečku za „malé" a „veľké" dejiny (s. 11) a historická veda delí na politické a sociálne dejiny. Prínosom je výskum menej známych dokumentov v archíve Ústredného zväzu židovských náboženských obcí (ÚZŽNO) na Slovensku a nespra-covaného fondu Sdruženia rasovo prenasledovaných (SRP, paradoxne ľahšie dostupného v digitálnych kópiách v archíve USHMM - United States Holocaust Memorial Museum), ho-ci je v tomto kontexte zaujímavé, že autori nevenovali pozornosť časopisu Tribúna, ktorý vy-dával práve SRP. Taktiež ma prekvapilo, že medzi skúmanými archívnymi prameňmi úplne absentujú referencie na Povereníctvo školstva, do ktorého kompetencie spadali aj „veci kulto-vé", prípadne aj neskoršie ministerstvá školstva. Za pozornosť stojí aj obrazová príloha, škoda len, že väčšinou plní skôr ilustračnú funkciu. Najmä v prípade pamätníkov či pamätných tabúľ by bolo zaujímavejšie, keby boli integrálnejšou súčasťou hlavného textu. Veľmi pozitívne hodnotím aj zakomponovanie nepublikovaných memoárov a svedectiev Benjamina Eichlera, dlhoročného funkcionára ÚZŽNO a ŽNO, Prisky Deutschovej a Michaela Gera. Vzhľadom na fakt, že sa počet priamych svedkov udalostí každý rok znižuje, je identifikácia každých spomienok stále väčšou vzácnosťou.

Autori monografie museli evidentne balansovať v snahe sprístupniť vedecký výskum aj širšej verejnosti, čo usudzujem nielen z obsahu a formy samotného textu, ale aj na základe zvo-leného vydavateľstva. Z tohto dôvodu rozumiem, že považovali za potrebné uviesť širší kontext a začať skúsenosťami členov židovskej menšiny s prenasledovaním počas druhej svetovej vojny K tejto téme aj s využitím podobných, ba priam takmer identických prameňov, však už bolo napísaných množstvo prác, dokonca aj oboma autormi monografie. Na ich mieste by som uprednostnila konzistentné zhrnutie podstatných aspektov determinujúcich ďalší vývoj ko-munity na Slovensku s odkazom na relevantnú literatúru a venovala by som viac priestoru menej preskúmaným obdobiam. Rovnako by som si dovolila polemizovať so štruktúrou jed-notlivých podkapitol, politické a sociálne (alebo ak chcete „malé" a „veľké") dejiny sú písané viac paralelne než synergicky, čo navodzuje skôr dojem dvoch než jednej spojitej nádoby

Taktiež si nie som istá, či je potrebné začínať každú podkapitolu s až takými všeobecnými a zároveň stručnými historickými úvodmi, ktoré sú navyše do veľkej miery spracované podľa prehľadových syntéz dejín Slovenska (Kováč, 2024; Rychlík, 2020, 2024) namiesto špecializo-vanej literatúry, ktorú by som pokladala za relevantnejšiu. Hoci sa autori v úvode jasne vyme-dzujú, že nie je ich úmyslom uviesť kompletnú bibliografiu ku skúmanej téme (s. 18), je pre-kvapujúce, že z neveľkého počtu novších vydaných publikácií k dejinám židovskej komunity v rokoch 1945 - 1989 mnohé úplne absentujú. Mám na mysli napríklad texty k procesu s Ru-dolfom Slánským a spol, ktoré boli aj v súvislosti so 70. výročím spracované paralelne viace-rými autormi (napríklad Čapková, Bryant, Dumitru, 2023; Čapková, 2020; Chadima, 2022a; Chadima, 2022b, Lóži, 2022, Bárta, 2022, Adamec, 2022 - špecializované číslo časopisu Pa-měť a dějinyk výročiu procesu so Slánským), ako aj k ďalším, verejnosti menej známym, obe-tiam politických procesov v 50. rokoch (napríklad Pejčoch, 2011, Frejková, 2007).

Rovnako aktuálnejšie texty, než citované v monografii, boli publikované aj k otázke po-vojnového protižidovského násilia v Topoľčanoch, Uliči (nie Uníne, s. 58-59) a Kolbasove (napríklad Kubátová, 2016, Kubátová, Kubát, 2018; Ápor, Kende, Lônčíková, Sandulescu, 2019; Lônčíková, 2019) a očakávala by som aj referencie na publikácie Martina Šmoka bez-prostredne súvisiace s hlavnou témou monografie (Šmok, 2011, 2017), nehovoriac o medzi-národných a zahraničných publikáciách (Kelemen, 2017, Čapková, Kijek, Eds., 2022 a pod.),ktoré by pre spracovanie vybranej témy boli nepochybne inšpiratívne. Rovnako nie je nevyh-nutné v otázke protižidovských nepokojov a výtržností po prvej svetovej vojne citovať dobové dielo Karola Medveckého. Autori mohli (mali?) skôr siahnuť napríklad po monografii Mi-chala Frankla a Miloslava Szabóa Budování státu bez antisemitismu? Násilí, diskurz loajality a vznik Československa (Frankl, Szabó, 2016) a pod.

Na mieste autorov by som sa dôsledne snažila vyhýbať generalizujúcim formuláciám, ako napríklad „zložitú situáciu dobová legislatíva nezvládala" (s. 31), „ÚV KSS vyvolal v máji 1947 krízu" (s. 63) a pod., pretože potláča aspekt aktérov a môže u čitateľov vyvolávať dojem abstraktnej entity, a nie konkrétnych predstaviteľov režimu, ktorí tvorili dobovú legislatívu aj výbor Strany.

Veľmi zaujímavé a inšpiratívne časti recenzovanej publikácie predstavujú pasáže venova-né konkrétnym členom komunity, postavené najmä na spomínaných oral history rozhovo-roch. Autori plasticky zdôrazňujú a plynulo v celom texte dekonštruujú častú, no mylnú, predstavu o homogenite židovskej komunity (s. 32), analyzujúc aj rodinný život (napr. orga-nizovanie svadby podľa židovských zvykov, s. 161-162) a jeho zmeny determinované dôsled-kami holokaustu.

Na záver by som chcela upozorniť na niekoľko, z môjho pohľadu, interpretačných skra-tiek. Považujem za schematické tvrdenie, že pogrom v Bratislave vyvolala novelizácia rešti-tučného zákona (s. 58), chápem ju ako jeden z faktorov vypuknutia spontánneho kolektívne-ho protižidovského násilia v kontexte definície sociológa Wernera Bergmanna (2002: 163). Zdôrazňovanie kontextu a multiperspektivity považujem za podstatu analýzy spoločenských javov. Rovnako dôležité boli pre formovanie povojnovej spoločnosti a vzťahu majority k židovskej minorite nielen reštitúcie majetku, ale napríklad aj retribúcie, v ktorých niektorí čle-novia židovskej komunity figurovali ako svedkovia aj ako žalobcovia. Nezodpovedanou otáz-kou pre mňa ostáva, aké protižidovské zákony neboli podľa autorov zrušené po prijatí nariadenia č. 1/1944 SNR (s. 54).

Vzhľadom na ambíciu zachytiť dlhé časové obdobie rokov 1945 - 1992 je pochopiteľné, že autori museli pri jednotlivých dekádach vyberať, na ktoré aspekty sa zamerajú. Výsledný text chápem ako sondy do vybraných tém, mnohé zaujímavé otázky autori len naznačili a určite by stálo za to vrátiť sa k ich podrobnejšiemu spracovaniu, napríklad o (ne)založení (či skôr „znovu (ne)založení?") židovského múzea aj o aktivitách Eugena Bárkánya (s. 125-127), záu -jem ŠTB o bývalých zamestnancov Ústredne Židov (s. 79), životný osud Jána Bernfelda, ktorý bol odsúdený počas komunistického režimu, a zároveň pôsobil v organizačných štruktúrach komunity a pod. Napokon je jasné, že autori majú už len k 70. rokom oveľa viac materiálu a tém ohľadom každodenného života židovskej komunity než „len" problémy s ŠTB a emigrá-ciu z krajiny a verím, že ešte budeme mať možnosť si ich prečítať.

References

LITERATÚRA

Adamec J. (2022). Slánský, Židé, McCarthismus. Pražský proces přispěl k vystřízlivění západních levicových aktivistů. Paměť a dějiny, 3/2022, 39-54. Ápor, P., Kende, T, Lônčíková, M., Sandulescu, V. (2019). Post-World War II anti-Semiticpogroms in East and East Central Europe: collective violence and popular culture. European Review of History, 26(6), 913-927. https://doi.org/10.1080/13507486.2019.1611 -744 Bárta M. (2022). Z pověření strany. Vyšetřovatelé procesu Slánský a spol. Paměť a dějiny, 3/2022, 28-38.

Čapková, K. (2020). Jüdinnen und Juden in der Tschechoslowakei und der Slánský-Prozess. In: J. Ganzenmüller (Ed.), Jüdisches Leben in Deutschland und Europa nach der Shoah. Neu beginn – Konsolidierung – Ausgrenzung (s. 127–136). Wien Köln: Böhlau. https://doi.org/10.7788/9783412519100.127 Čapková, K., Kijek, K. (Eds.) (2022). Jewish Lives Under Communism: New Perspectives. Rutgers University Press.

Čapková, K., Bryant, Ch., Dumitru, D. (2023). Undone from Within: The Downfall of Rudolf Slánský and Czechoslovak-Soviet Dynamics under Stalin. Journal of Modern History, 95(4), 847–886, https://doi.org/10.1086/727694 Frankl, M., Szabó, M. (2016). Budování státu bez antisemitismu? Násilí, diskurz loajality a vznik Československa. Praha: Nakladatelství Lidové noviny.

Frejková, H. (2007). Divný kořeny. Praha: Torst. Hlavinka, J. (2015). Historia słowacka wobec problematiky Zagłady Zagłada Żydów. Studia i Materiały, 11, 554-570. https://doi.org/10.32927/ZZSiM.488

Chadima, J. (2022a). Rudolf Slánský. Praha: Vyšehrad. Chadima J. (2022b). „Vymést ty šupáky na ministerstvech". Proces s Rudolfem Slánským oči-ma občanů. Paměť a dějiny, 3/2022, 3-14.

Kamenec, I. (1991). Po stopách tragédie. Bratislava: Archa, 1991. Kelemen, A. (2017). New approaches to the history of the Jews under Communism. Judaica Bohemiae, LII-2, 123–126. Kováč, D. (2024). Dejiny Slovenska. Praha: Nakladatelství Lidové noviny.

Kubátová, H. (2016). Teraz alebo nikdy: Povojnové protižidovské násilie a väčšinová spoloč-nosť na Slovensku. Soudobé dějiny, 23(3), 321-346. Kubátová, H. (2025). Kde líšky dávajú dobrú noc. Kresťanský nacionalizmus a holokaust na Slovensku. Bratislava: N Press.

Kubátová, H., Kubát, M. (2018). Were There 'Bystanders' in Topoľčany? On Concept Formation and the 'Ladder of Abstraction'. Contemporary European History, 27(4), 562-581. https://doi.org/10.1017/S096077731800022X Lóži M. (2022). Ne československý Rajk, ale Berija. Barákova komise, KSČ a první reinterpre-tace procesů s protistátním spikleneckým centrem Rudolfa Slánského (1955 -1956). Paměť a dějiny, 3/2022, 15-27.

Lônčíková, M. (2019). Atrocities in the Borderland: Anti-Semitic Violence in Eastern Slovakia (1945-1946). Review of European History, 26(6), 928–946. https://doi.org/10. -1080/13507486.2019.1612328 Pejčoch, I. (2011). Politické procesy s Šimonem Ornsteinem a Mordechajem Orenem – Anti-semitské tendence v komunistickém Československu. Terezínské listy, 39, 142–154.

Rychlík, J. (2020). Československo v období socialismu 1945 - 1989. Praha: Vyšehrad. Rychlík, J. a kol. (2024). Dějiny Slovenska. Praha: Vyšehrad. Salner, P. , Štelmachovič Bumová, I. (2024). Politika a komunita. Štát a židia na Slovensku v ro-koch 1945 - 1992. Bratislava: Marenčin PT.

Szabó, M. (2014). Zwischen Geschichtspolitik und Wissenschaft. Der Holocaust in der slo-wakischen Historiografie nach 1989. Einsicht, 6(11), 16-24. Šmok, M. (2011). Každý žid je sionista a každý sionista je špion! Příběh distribuce sociálních podpor. Paměť a dějiny, 29-39.

Šmok, M. (2017). Labyrintem normalizace - židovská obec jako zrcadlo většinové společnosti. Praha: Židovské muzeum v Praze. Werner, B. (2002). Exclusionary Riots: Some theoretical Considerations. In: Ch. Hoffmann, W. Bergmann, H. Walter Smith (Eds.), Exclusionary Violence. Antisemitic Riots in Modern German History (s. 159-182). Michigan: University of Michigan Press.