Salvage felling in the Slovak forests in the period 2004–2013

Abstract

Salvage felling is one of the indicators of the forest health quality and stability. Most of the European Union countries monitor forest harmful agents, which account for salvage felling, in order to see trends or functionality between factors and to be able to predict their development. The systematic evidence of forest harmful agents and volume of salvage felling in Slovakia started at the Forest Research Institute in Zvolen in 1960. The paper focuses on the occurrence of the most relevant harmful agents and volume of salvage felling in the Slovak forests over the last decade. Within the 10 years period (2004–2013) salvage felling in Slovakia reached 42.31 mil. m³ of wood, which was 53.2% of the total felling. Wind and European spruce bark beetle Ips typographus damaged 78.4% of salvage wood, i.e. they were the most important pest agents. Norway spruce (Picea abies) was the most frequently damaged tree species that represented the amount of 35.6 mil. m³ of wood (81.2% of total volume of salvage felling). As Norway spruce grows mostly in mountains, these regions of Central and Northern Slovakia were most affected. At the damaged localities new forests were prevailingly established with regard to suitable ecological conditions for trees, climate change scenarios and if possible, natural regeneration has been preferred. These approaches in forest stand regeneration together with silvicultural and control measures are assumed to gradually decrease the amount of salvage felling over long term perspective.

Alternate abstract:

Náhodná ťažba je jedným z indikátorov zdravotného stavu lesov a jeho stability. Niektoré štáty Európskej únie monitorujú škodlivé činitele, ktoré sú príčinou náhodnej ťažby, aby zisťovali vzťahy medzi činiteľmi a prognózovali ich vývoj. Systematická evidencia škodlivých činiteľov a objemu náhodných ťažieb začala v 1960 v Lesníckom výskumnom ústave Zvolen. Tento príspevok sa zameral na výskyt najzávažnejších škodlivých činiteľov a objem náhodných ťažieb v slovenských lesoch počas ostatného desaťročia. V priebehu 10-ročného obdobia (2004–2013) náhodná ťažba na Slovensku predstavovala 42,31 mil. m³ kalamitnej hmoty, čo je 53,2 % podiel na celkovej ťažbe. Vietor a lykožrút smrekový Ips typographus zapríčinili až 78,4 % náhodnej ťažby a týmto patrili k najvýznamnejším škodlivým činiteľom v lesoch Slovenska. Smrek obyčajný (Picea abies) bol najčastejšie poškodzovanou drevinou, pričom jeho kalamitná hmota predstavovala objem 35,6 mil. m³, čo bol 81,2 % podiel na celkovej náhodnej ťažbe. Smrek obyčajný rastie predovšetkým v horských oblastiach Slovenska, práve tieto regióny stredného a severného Slovenska boli najviac poškodzované. Na obnovovaných plochách po kalamitách sa lesy zakladajú prevažne s ohľadom na ekologickú vhodnosť pre vybrané dreviny, čiastočne aj na klimatickú zmenu a preferuje sa pritom prirodzené zmladenie. Takéto postupy v rámci porastovej obnovy spolu s pestovno-ochrannými opatreniami by mali v dlhodobom výhľade znížiť rozsah náhodných ťažieb.