Židia na Slovensku po roku 1989 (Komunita medzi budúcnost'ou a minulost'ou)

Abstract

Community between the Future and the Past] Ústav etnológie a sociálnej antropológie SAV - VEDA, vydavateľstvo SAV, Bratislava 2018, 139 s. Peter Salner sa systematicky už dvadsaťpäť rokov venuje výskumom židovskej komunity, čoho výsledkom je aj jeho bohatá publikačná činnosť. Sense of Community: A Definition and Theory. Journal of Community Psychology, 14(1), 6-23. Získané z https:// kultura.pravda.sk/galeria/clanok/319812ako-dnes-zije-zidovska-komunita/.

PETER SALNER: Židia na Slovensku po roku 1989 (Komunita medzi budúcnosťou a minulosťou) [Jews in Slovakia after 1989. Community between the Future and the Past] Ústav etnológie a sociálnej antropológie SAV - VEDA, vydavateľstvo SAV, Bratislava 2018, 139 s.

Peter Salner sa systematicky už dvadsaťpäť rokov venuje výskumom židovskej komunity, čoho výsledkom je aj jeho bohatá publikačná činnosť. Je autorom a editorom úspešných a často citovaných monografií, štúdií a iných populárno-náučných textov, v ktorých rozširuje diapazón poznania židovskej problematiky. Transformáciu a vývoj židovskej komunity spracováva cez najrôznejšie obdobia i témy (sociálna kultúra, identita, religiozita, medzigeneračná transmisia, holokaust, obyčaje, humor a podobne). Geograficky venuje primárnu pozornosť Bratislave, kde roky realizuje svoje výskumy. Vo svojej najnovšej monografii s názvom Židia na Slovensku po roku 1989 (Komunita medzi budúcnosťou a minulosťou) zúročuje dlhoročné skúsenosti z výskumov i aktívnej účasti a práce v Židovskej náboženskej obci v Bratislave (v rokoch 1996 - 2013 ako jej predseda). Poukazuje na diverzitu židovskej komunity, transformačné procesy, diskontinuitu i medzigeneračnú transmisiu kultúrnych hodnôt.

Najmä podtitul knihy Komunita medzi budúcnosťou a minulosťou výstižne pomenováva Salnerov cieľ „[...] priblížiť komunitu, ktorá má ,janusovský' rozmer. Jej príslušníci sa usilujú poznať a pochopiť, čo ich očakáva v dohľadných rokoch či desaťročiach (a prispôsobiť sa tomu). Zároveň na nich neustále dolieha minulosť" (s. 7). Ako Janus, boh dvoch tvárí, ktorý sa jednou pozerá do minulosti a druhou hľadí do budúcnosti. Z časového hľadiska sa zameriava na obdobie po novembri 1989. Porozumieť súčasnej podobe javov, vidieť ich existenciu, formy a funkcie je pre výskumníka náročné. Vyžaduje to - okrem iného - poznanie historických kontextov. Autor sa preto podľa potreby vracia aj do minulosti: „Bez návratu späť, do obdobia komunizmu, holokaustu, prípadne ešte hlbšie do minulosti (...) nie je možné pochopiť súčasný stav problematiky" (s. 11). Podobné konštatovanie uvádza na základe výskumov medzi mladými ľuďmi sociologička Oľga Gyárfášová: „Nezakrývať a neprikrášľovať minulosť pomáha vyhnúť sa v budúcnosti zlým cestám. Minulosť neodchádza do minulosti, ostáva s nami, vracia sa" (Gyárfášová, 2015: 32).

Peter Salner si v knihe všíma vybrané dôležité fenomény súčasnej židovskej komunity a analyzuje ich z perspektívy dvoch subjektov. Čo znamená, že tieto - pre komunitu príznačné - javy majú podobné, navzájom súvisiace znaky, ale zároveň medzi nimi existuje napätie. Z pohľadu dvoch perspektív rozoberá napríklad ÚZŽNO (Ústredný zväz židovských náboženských obcí) a židovské náboženské obce (ŽNO), historické sviatky (chanuka, pesach) a nové sviatky (pripomínanie holokaustu), religiózny a sekulárny prístup, ale aj protipól - búranie a vybudovanie (neologická synagóga a obnovený cintorín Memoriál Chatama Sofera). Autorovi to umožnilo uchopiť predmet vedeckého skúmania v kontextoch vonkajšej i vnútornej reality, obsahu i formy, paralelizovať javy, poukázať na ich dis-/kontinuálnosť, nivelizáciu, zánik i nové podoby. Súčasný stav sviatkov (ale aj iných javov) konfrontuje i s ortodoxnou „jedinou správnou" podobou, aby zistil, čo z tradičných foriem pretrvalo, zmenilo sa, či zaniklo (s. 10). Hodnotu Salnerových interpretácií zvyšuje fakt, že konfrontuje archívne materiály s realitou, s konkrétnym stavom a neraz i s osobným prežívaním. Zamýšľa sa nad budúcnosťou, čo mu dovoľuje najmä jeho mnohoročná bádateľská skúsenosť a odborná erudovanosť.

Kompozíciu knihy tvoria tri nosné kapitoly. Po Úvode nasleduje charakteristika prameňov, kapitoly: Komunita, Sviatky, Symboly a Záver. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že jednotlivé kapitoly sú nekonzistentné, ale opak je pravdou. V každej jednej autor jasne uplatňuje vyššie zmienený metodologický prístup „pohľad z dvoch perspektív". V Prameňoch Salner objasňuje použité formy etnologického a archívneho výskumu. Predstavuje najvýznamnejšie vedecké, odborné i literárne zdroje, ktoré zachytávajú osudy Židov na Slovensku a ktoré formovali názory, postoje autora a inšpirovali ho k napísaniu tejto monografie. Salner vychádza zo svojich dlhoročných výskumov, prepáj a staršie poznatky s novými, využíva archívne materiály, analyzuje dobové dokumenty, časopisy, fotografie. Orientácia na výskumy súčasnej spoločnosti znamená aj začlenenie nových foriem komunikácie medzi objekty výskumu a zároveň i medzi výskumné techniky vednej disciplíny (Beňušková, 2009: 306). V teréne používa ne-/priame pozorovania, rozhovory a nevyhýba sa ani novším výskumným technikám - internetovej komunikácii, analýze sociálnych sietí, ktoré uplatňuje v etnologickej praxi. Cenné je to, že autor neposkytuje formálne informácie, ale delí sa aj o svoje empírie z terénu, čo si vyžaduje skúseného výskumníka, ktorý sa v komunite pohybuje dlhšie. Čitateľa tak obohacuje o priamu skúsenosť, o svoj, autorský, pohľad zvnútra. Salner získava nenahraditeľné vedomosti a skúsenosti z pozície vedca etnológa, člena a funkcionára ŽNO, organizátora, diváka, ale i priateľa, čo mu umožňuje odkrývať viaceré tabuizované témy. Zaznamenávať a spracovávať citlivé témy si vyžaduje erudovaného výskumníka, rokmi vytvorenú dôveru medzi vedcom a respondentmi a dodržiavať výskumnú etiku. Oceňujem kombináciu zvolených rôznorodých výskumných metód, teoretické uchopenie i zaujímavý metodologický prístup. Texty tejto monografie dokazujú, že židovskú komunitu skúma na vysokej úrovni a pohybuje sa v nej niekoľko rokov.

Stredobodom záujmu autora je komunita. Za najdôležitejší znak komunity sa považuje pocit solidarity, spolupatričnosti, súdržnosti medzi ľuďmi, záujmu jedného o druhého i celú skupinu. „Komunita vyvoláva dobré pocity. Je dobré ,mať komunitu a ,patriť do komunity. Zdá sa nám, že je to vždy niečo dobré" (Bauman, 2006 :7). Komunita je aj „spoločná viera, že potreby členov budú uspokojené. Komunita je aj zmysel pre rodinu, ktorý Židia cítia, keď čítajú Prameň od Jamesa A. Michenera" (McMillan, Chavis, 1986: 9). Salner sa opiera o koncept Zygmunta Baumana (2006), ktorý aplikuje na slovenskú, najmä bratislavskú židovskú komunitu. Pomáha mu pochopiť aktuálne spoločenské problémy a vysvetliť, prečo bratislavskí Židia vyhľadávajú komunitu rovnako stigmatizovaných. Predstavuje pre nich „bezpečné prostredie s preverenými cudzincami a bez vlamačov" (Bauman, 2006: 88).

Človek dnes nemôže patriť iba k jednej komunite, ale participuje na viacerých. Moderná komunita ho nezväzuje a nepripútava. „Hľadané puto nesmie zaväzovať tých, ktorí ho nájdu. Aby sme použili Weberovu známu metaforu, hľadá sa ľahký závoj, nie oceľová klietka" (Bauman, 2006: 53). Aj členovia židovskej komunity majú aj iné než výlučne židovské identity, názory, problémy, zároveň však potrebujú aspoň krátkodobý „židovský relax" (s. 28). Súčasnú židovskú komunitu Peter Salner charakterizuje „ako množinu osôb židovského pôvodu alebo vierovyznania, ktorá sa hlási k židovstvu. (Svoj vzťah chápu diferencovane a voči „komunite" alebo „židovstvu" majú rôzne očakávania a preferencie). Podstatná je dobrovoľnosť tohto vzťahu, hoci berie do úvahy, že prakticky vždy existujú tlaky zo strany zainteresovaných rodín, židovskej komunity, úradov alebo majoritného okolia" (Salner, 2000: 11). V prepojení na minulosť si židovská komunita „niekoľko ráz na vlastnej koži overila, že (takmer) každá historická zmena je k horšiemu" (Salner, 2007: 29).

Autor sa v tejto kapitole venuje aj neľahkému vymedzeniu pojmu „Žid", ktorý sa mení v spoločenskom priestore i historickom čase. Poskytuje viaceré interpretácie od oficiálnej náboženskej (ortodoxnej) definície, ako ju určuje právny systém judaizmu - halacha, cez rôznorodé historické kontexty, explikácie podľa rôznych skupín, štátnych inštitúcií, až po vnímanie židovstva jednotlivcov, pričom neobchádza ani definíciu židovstva ako sociálnej kategórie. Už z uvedeného vyplýva, že platili a platia rôzne, neraz protirečivé kritériá. „A pri rozhodovaní sa nie vždy stretávajú večné pravidlá ortodoxného judaizmu s aktuálnymi názormi členov a potrebami obce" (s. 31). Na tieto úvahy nadväzuje diskusia o samotnej židovskej komunite, jej vnímaní, prijímaní, identifikácii, rozporoch i histórii jednotlivých židovských komunít (ÚZŽNO a židovské náboženské obce) od ich vzniku až po súčasnosť.1 Spomínala som, že Salner v knihe využíva pohľad dvoch perspektív a skúma fenomény s podobnými znakmi a existenciou vzájomného napätia. Za rozpormi medzi ÚZŽNO a jednotlivými náboženskými obcami treba vidieť najmä diverzitu členov komunity (ortodoxní, neologickí, sekulárni...), historické, náboženské, demografické, organizačné, formálne determinanty, komplikované okolnosti vzniku (ÚZŽNO 1945) i zložité riešenie majetkových pomerov (synagóg, cintorínov). Od charakteristiky uvedených židovských religióznych inštitúcií, ich funkcií a dôvodov napätia postupne prechádza k neformálnym aktivitám súčasných ŽNO a poukazuje aj na ich (ne)prijímanie komunitou. Podrobnejšie sa venuje neformálnemu Židovskému fóru a najmä motiváciám vzniku a aktivitám komunitných inštitúcií, ktoré vznikli „zdola" - z aktívnej iniciatívy a s pomocou niekoľkých nadšencov. Ide o Dokumentačné stredisko holokaustu a Židovské komunitné múzeum, ktoré ochraňujú, uchovávajú, spracovávajú a prezentujú kultúrne dedičstvo Židov. Autor zachytáva zaujímavé peripetie vzniku a vývoja oboch inštitúcií na základe vlastného pozorovania i výpovedí ich hlavných protagonistov. Čitateľa zaujmú aj výskumné a publikačné aktivity, vzdelávacie programy, populárno-náučné, kultúrno-spoločenské a prezentačné činnosti spomínaných inštitúcií. Židovskej komunite dávajú pocit príslušnosti a príležitosť budovania sociálneho kapitálu. Súčasne sú mostom k poznaniu a tolerancii. Široké spektrum aktivít ponúka zároveň optimizmus do budúcnosti, a to nielen pre minoritu, ale aj pre majoritu. Riaditeľ múzea Maroš Borský sa v súvislosti s výstavou s príznačným názvom Sme tu! vyjadril: „Sme fungujúca komunita s vlastnými inštitúciami a napriek nášmu malému počtu sa nám darí udržať kvalitu komunitného života" (Opoldusová, 2014).

Pohľad z dvoch perspektív uplatňuje aj v kapitole Sviatky. V nej odhaľuje, aký význam majú sviatky pre súčasnú spoločnosť, židov1 skú komunitu, rodinu i jednotlivca a aké funkcie plnia. Zo širokého spektra sviatkov, významných dní, pamätných príležitostí si vybral tri: chanuku, pesach a ako protipól holokaust, ktoré analyzuje na základe etnografického materiálu. Spoločne ich spája reálny historický podklad, sú reflexiou dramatických historických udalostí existenčného ohrozenia židovskej komunity, ale ich rozdielom je konečný výsledok. Chanuka a pesach sú oslavou víťazstva a záchrany židovského národa, naproti tomu holokaust bol židovskou tragédiou. Jeho pripomínanie sa postupne stáva pevnou súčasťou (nielen) židovského kalendára. Holokaust je celospoločenský problém. „Zrodil sa a prebehol v našej modernej racionálnej spoločnosti, vo vysokom štádiu civilizácie, na vrchole ľudskej kultúry, a preto je problémom tejto spoločnosti, civilizácie a kultúry" (Bauman, 2002: 15).

V kontexte zamerania knihy, kde hlavnou myšlienkou je komunita, autor upozorňuje, že vybrané sviatky sa neobmedzujú len na synagógu, ale majú aj komunitný presah. Posilňujú integritu komunity, identifikáciu a súdržnosť jej členov a predstavujú „zábranu voči zabúdaniu". Historická blízkosť holokaustu ponúka autorovi mimoriadnu príležitosť pozorovať „v priamom prenose", ako sa vyvíjajú formy pripomínania a ako naň reagujú politické špičky, morálne a kultúrne autority, samotná komunita v generačnom prepojení i majorita.

Musím poznamenať, že hoci spracováva zložitú tému (židovských sviatkov), je uchopená zrozumiteľnou formou, ktorá je prijateľná aj pre čitateľov bez hlbších poznatkov o židovskej kultúre. Salner spomenuté sviatky charakterizuje, pričom ho zaujímajú aj mechanizmy kolektívnych, rodinných i individuálnych identifikácií. Súčasné prežívanie uvedených sviatkov prináša nielen náboženský akt a identifikačný prvok členov židovskej komunity, ale umožňuje aj reflexiu aktuálnej spoločenskej situácie.

V nasledujúcej kapitole Symboly sa Peter Salner venuje vybraným symbolom židovskej komunity, pričom sa inšpiroval pražským rabínom Karolom Efraimom Sidonom. Rabín označil za symboly (každej) židovskej komunity synagógu, kaviareň a židovský humor.2 Toto, pre čitateľa spočiatku neočakávané spojenie židovských atribútov, napokon ani nie je prekvapivé. Židovská spoločnosť sa neschádzala len v synagóge, ale členovia komunity sa stretávali aj v kaviarni, kde „šmúzovali", preberali novinky zo spoločnosti, rozprávali vtipy. Paul Spiegel, ktorého kniha Kto sú Židia, sa stala v Nemecku bestsellerom, hovorí: „Jediný predsudok o nás, Židoch, ktorý rád schvaľujem, je náš príslovečný židovský humor. Židovský humor bol a je najlepšou zbraňou, lebo humor nezabíja. V každom období bol židovský vtip ventilom, ktorý umožňoval vyrovnať sa so zúfalou situáciou, z ktorej nebolo úniku" (Spiegel, 2007: 111). Cieľom židovského humoru je viac než zabaviť a vyvolať smiech. V tejto nie veľmi rozsiahlej kapitole sa autor sústreďuje aj na symboly bratislavskej komunity - zbúranú neologickú synagógu na Rybnom námestí (existujúcu už len v spomienkach) a cintorín, resp. zvyšky starého cintorína na brehu Dunaja, zrekonštruovaného a známeho dnes ako Memoriál Chatama Sofera.

Kapitola Symboly je z môjho pohľadu „nástrelom" do budúcnosti. Ide o tému, ktorá si to priam aj žiada. V jej závere sám autor píše: „Predložený text (...) skratkovito upozorňuje na význam dôležitej a nedostatočne preskúmanej témy a zároveň vyzýva na pokračovanie vo výskumoch, diskusiách, úvahách" (s. 111). Áno, súhlasím, symboly si našu pozornosť skutočne zaslúžia!

V Závere publikácie Peter Salner sumarizuje sledovanú problematiku a reflektuje vlastné postoje k jej spracovaniu. Podľa jeho slov charakterizuje súčasné procesy a vývojové trendy v židovskej komunite zjednodušovanie, individualizácia a najmä selektívny prístup k tradičným religióznym a sviatočným javom. Dodržiavanie či nedodržiavanie vybraných sviatkov a tradícií nemusí znamenať prijímanie či odmietnutie religiozity, ale je vyjadrením solidarity ku komunite, jej dejinám a kultúre. Vrátim sa k Baumanovej Komunite, ktorá má výstižný podtitul, Hľadanie bezpečia vo svete bez istôt. V nej autor hovorí aj o strate istoty, dôvery, porozumenia i bezpečia. Preto si človek v súčasnosti stavia vysoké ploty, používa alarmy. „Chcete bezpečnosť? Vzdajte sa slobody alebo aspoň jej veľkej časti (. ...) Chcete teplo? Nechoďte k oknu a nikdy ho neotvárajte. Problém je v tom, že keď sa budete držať rady a okná necháte zatvorené, vzduch vo vnútri bude po chvíli vydýchaný a nakoniec začne byť dusivý" (Bauman, 2006: 9). Komunita sa mení, nadobúda v súčasnosti nové kontexty a dimenzie. Nemusí byť statická a konzervatívna. Súčasnosť si vyžaduje dynamickosť, inovatívnosť i kreatívnosť. Podoba, forma komunity a jej usporiadanie nie sú raz a navždy dané, a teda nostalgia za komunitou nemusí byť iba nostalgiou za starým (Višňovský, 2007: 53). Súhlasím so Salnerovým názorom v závere knihy, že sa nedá predikovať budúcnosť židovskej komunity, ktorá môže byť podmienená stotožnením sa jej členov s ortodoxným judaizmom, prípadne či sú prijateľné aj iné perspektívy. „Židovská komunita, jej kultúra a spôsob života prechádza obdobím radikálnych premien, ktoré však (aspoň zatiaľ) neznamenajú jej likvidáciu, ale sú súčasťou transformačných procesov a odklon od tradičného judaizmu neznamená odmietnutie židovstva" (s. 120).

Salner je skúsený etnológ, dôsledný výskumník, pozorovateľ, rozprávač, vie narábať s „veľkými" témami. Pritom sa nebojí priznať pochybnosti, nerobí unáhlené závery, ale núti k rozmýšľaniu a sám sebe i čitateľovi dáva otázky. Veľkým pozitívom Salnerovej tvorby je skutočnosť, že jeho argumentácie sú vždy podložené bohatým empirickým výskumom. Napriek tomu, že ide o vedeckú publikáciu, ktorá spĺňa všetky potrebné požiadavky, autor zostáva verný svojmu jazykovému štýlu. Text knihy je napísaný zrozumiteľne a prehľadne. Celkový pozitívny dojem z knihy umocňuje aj jej vizuálna stránka. Uverejnené fotografie majú výpovednú i estetickú hodnotu a sú vybraté tak, aby korešpondovali nielen s textom, ale zároveň aj opticky ladili s celkovou grafikou a farebnosťou knihy. Salner sa v knihe cez komunitu oblúkom vracia k svojim témam - mestskému prostrediu a rodine. Vedecká obec i širšia verejnosť sa môžu tešiť, čo bude zajtra, akou novou témou nás prekvapí a obohatí.

Sidebar

KATARÍNA KOŠTIALOVÄ, Katedra sociálnych štúdií a etnológie FF UMB v Banskej Bystrici

Footnote

1 histórii náboženských inštitúcií židovskej komunity (ÚZŽNO a židovské náboženské obce) s dôrazom na roky 1945 - 1955 Salner píše v knihe Židia na Slovensku po roku 1945 (2016).

2 Židovský vtip ako faktor identity spracoval Salner v knihe (Môj) židovský humor (2002).

References

LITERATÚRA

Bauman, Z. (2002). Modernosť a holokaust. Bratislava: Kaligram.

Bauman, Z. (2006). Komunita: Hľadanie bezpečia vo svete bez istôt. Bratislava: Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, spol. s r. o.

Beňušková, Z. (2009). Premeny metód, techník a záznamov výskumu na pozadí slovenskej etnológie. Slovenský národopis, 57(3), 300-311.

Gyárfášová, O. (2015). Sonda do historickej pamäti slovenskej spoločnosti zaostrená na mladých. Annales Scientia Politica, 4(1), 23-33.

McMillan, D. W., Chavis, D. M. (1986). Sense of Community: A Definition and Theory. Journal of Community Psychology, 14(1), 6-23.

Opoldusová, J. (2014, 4. jún). Ako dnes žije židovská komunita. Pravda. Získané z https:// kultura.pravda.sk/galeria/clanok/319812ako-dnes-zije-zidovska-komunita/.

Salner, P. (2000). Židia na Slovensku (medzi tradíciou a asimiláciou). Bratislava: Zing Print.

Salner, P. (2002). (Môj) židovský humor. Bratislava: Zing Print.

Salner, P. (2007). Budúci rok v Bratislave alebo Stretnutie. Bratislava: Marenčin PT.

Salner, P. (2016). Židia na Slovensku po roku 1945 (Komunita medzi vierou a realitou). Bratislava: Ústav etnológie SAV, VEDA.

Spiegel, P. (2007). Kdo jsou Židé? Brno: Barrister & Principal.

Višňovský, E. (2007). Komunita ako autentický domov človeka? Filozofia, 62(1), 44-53.