Casové a prostorové souvislosti tradicní lidové kultury na Morave

Abstract

Zivot a kultura lidu na moravsko-slovenských pomezí v oblasti Bílých Karpat (Blok, Brno 1966), ale pri svojich gnozeologických postupoch sa uz nedrzali zauzívaných etnografických postupov generácie svojich ucitelov, predovsetkým v systematike vedeckej interpretácie tejto casti kultúrneho dedicstva Moravy. Open Windows, Bratislava 1996), ale i to, comu hovoria historici, najmä francúzski, uz desatrocia - dejiny kazdodenného zivota. Monografiou dokázali, ze "cas" a "priestor" sú vedecké kategórie nielen fyziky ci filozofie, ale svoju výpovednú hodnotu majú i v gnozeologických postupoch etnológie. Autorský kolektív monografie v spolupráci s Ústavom výpoctovej techniky Masarykovej univerzity v Brne pripravili spolu s publikáciou odborným i laickým záujemcom o hmotné i nehmotné kultúrne dedicstvo Moravy i webový portál - geograficko-informacný systém Gistralik (http://gistralik.muni.cz/), kde si záujemca o túto cast kultúrneho dedicstva nájde v kartografickej podobe potrebné informácie v case (1750-1900) a priestore (Morava).

DANIEL DRÁPALA, ROMAN DOUSEK (Eds.) Casové a prostorové souvislosti tradicní lidové kultur y na Morave Munipress, Brno, 2015, 222 s.

Kolektív etnológov Ústavu európskej etnológie Filozofickej fakulty Masarykovej univerzity v Brne (R. Dousek, D. Drápala, A. Krízová, M. Pavlicová, M. Válka) pripravil monografiu o tradicnej ludovej kultúre Moravy, ktorou síce historicky a tematicky nadviazali na známu monografiu Hornácko. Zivot a kultura lidu na moravsko-slovenských pomezí v oblasti Bílých Karpat (Blok, Brno 1966), ale pri svojich gnozeologických postupoch sa uz nedrzali zauzívaných etnografických postupov generácie svojich ucitelov, predovsetkým v systematike vedeckej interpretácie tejto casti kultúrneho dedicstva Moravy.

Monografia priblizuje citatelovi reálie tradicnej ludovej kultúry Moravy v casovom období od polovice 18. do konca 19. storocia, teda v jej kulminacnej fáze. Ako zdôraznujú samotní editori, snazili sa prostredníctvom siestich tematických kapitol: autochtónnost - externé vplyvy - stálost v case - premena v case - teritoriálna jednota - teritoriálna rôznorodost, poukázat konkrétnymi prejavmi tradicnej kultúry na procesy, ktoré ju v minulosti determinovali a ovplyvnovali i hodnotový svet jej tvorcov a nositelov. Vo svojich príspevkoch sa snazili o co najplastickejsie poznanie spôsobu zivota moravského vidieka v minulosti vo vsetkých jeho kontextoch - historických, sociálnych, ale i psychologických. Týmto prístupom ukázali tradicnú moravskú spolocnost ako rozmanitý sociálny organizmus v jeho vývojovej dynamike, casovej a priestorovej rozmanitosti.

Geografické ukotvenie historického územia Moravy umoznila autorom mapa J. A. Komenského, ktorá bola publikovaná uz v roku 1624. Z jej zemepisnej polohy postupne odcítavajú historické i kultúrne determinácie skutocnosti, ze toto územie je súcastou dvoch geografických oblastí - horskej (karpatskej) a nízinnej (panónskej) -, ktoré sa postupne, vdaka pôdno-klimatickým, historickým, hospodárskym, i z toho vyplývajúcich sociálnych rozdielov, stávajú i zónami kultúrnymi. Ak k tomu pridáme informáciu, ze územie Moravy nikdy nebolo etnicky homogénne, historický vývoj jej státoprávneho usporiadania, vztah vidieka a urbánneho prostredia i civilizacný vývoj, dostaneme, ako hovoria samotní autori, "na prvý pohlad zdanlivo rozporné tendencie rámcujúce zivot vidieckeho obyvatelstva, na ktoré je v prvom rade potrebné upriet pozornost, lebo ony vytvárali ucelený a zmysluplný celok, ci uz vlastným zivotom kultúry v jej kazdodenných ci výnimocných situáciách, alebo osvojovaním si externých inovácií vychádzajúcich z rôznych sfér dobovej komplexnej spolocnosti" (s. 13). To sú v skratke povedané otázky, na ktoré autori v monografii hladajú vedecké vysvetlenie. Ich postup mi v mnohom pripomína analýzu "sociálnych vln", tak ako ju vo svojich historických prácach prezentovali Alvin a Heidi Tofflerovci (Toffler, A., Tofflerová, H.: Utváranie novej civilizácie. Politika tretej vlny. Open Windows, Bratislava 1996), ale i to, comu hovoria historici, najmä francúzski, uz desatrocia - dejiny kazdodenného zivota. Metódu, ktorú na Slovensku velmi úspesne prezentoval J. Tibenský v monografiách rodnej obce Poctivá obec budmerická. Kazdodenný zivot slovenskej dediny na konci feudálnej éry (Vydavatelstvo RAK, Budmerice 1996) a Poctivá obec budmerická. Starodávna história. Kazdodenný zivot slovenskej dediny od najstarsích cias do zaciatku 18. storocia" (Vydavatelstvo RAK, Budmerice 1998).

Heuristická úroven i vedecká interpretácia práce nasich moravských kolegov je vysoká. Monografiou dokázali, ze "cas" a "priestor" sú vedecké kategórie nielen fyziky ci filozofie, ale svoju výpovednú hodnotu majú i v gnozeologických postupoch etnológie.

Velký dôraz kládli tvorcovia publikácie i na jej dizajnérsku úroven a sprievodné ilustrácie (mapy, dobové ciernobiele fotografie, farebné fotografie a kresby), ktoré umocnujú nielen jej poznávaciu, ale i estetickú hodnotu. Spolu s ceskou verziou knihy sa podarilo vydat i jej anglickú jazykovú mutáciu. Monografia tak sprostredkováva výsledky vedeckej práce autorov nielen ceskej, ale i sirokej zahranicnej verejnosti. Vnímavého citatela uvádza do tradicného sveta Moravy a poskytuje mu dôlezitú informáciu o tejto casti jej kultúrneho dedicstva.

Autorský kolektív monografie v spolupráci s Ústavom výpoctovej techniky Masarykovej univerzity v Brne pripravili spolu s publikáciou odborným i laickým záujemcom o hmotné i nehmotné kultúrne dedicstvo Moravy i webový portál - geograficko-informacný systém Gistralik (http://gistralik.muni.cz/), kde si záujemca o túto cast kultúrneho dedicstva nájde v kartografickej podobe potrebné informácie v case (1750-1900) a priestore (Morava). Systém vizuálne kompletizuje informáciu citatelovi monografie.

Pre mna osobne má publikácia nasich kolegov este jednu významnú dimenziu - vyzaruje z nej velká miera sociálneho kapitálu, pre ktorý je charakteristické, ze sa i vo vedeckých kruhoch vytvára len vdaka spolupráci a úcastou na spolocných aktivitách. To je tá synergia, ktorá je predpokladom vzniku úspesných kolektívnych prác, výrazne posúvajúcich vedecké myslenie daného odboru i jeho reprezentatívny spolocenský potenciál.

Velmi sa mi páci trajektória, po ktorej kráca súcasná moravská etnológia.