Content area
Full Text
Tradičná ľudová kultúra je vnímaná ako súhrn hmotných a nehmotných produktov ľudskej činnosti, vytvorených v tradičnom prostredí, zviazaných so sociálnymi vrstvami. Prenášala sa z generácie na generáciu ústnym podaním, napodobňovaním a čiastočne písomnou formou. Tvorí súčasť identity spoločenstva alebo národa a jej rozmanitosť je jedinečným ukazovateľom schopností a najmä tvorivosti predchádzajúcich generácií. V záujme uchovania si národnej identity je dôležité sprostredkovať informácie o tradičnej ľudovej kultúre aj ďalším generáciám. Múzeá, galérie a knižnice sa orientujú najmä na zber, ochranu a prezentáciu tradičnej hmotnej kultúry. Záznamy duchovnej kultúry a folklóru ako javy nehmotného kultúrneho dedičstva boli zhromažďované len okrajovo. Vedecké inštitúcie zaoberajúce sa ľudovou kultúrou spravujú rozsiahle staršie zbierky, ktoré však nemajú charakter celoslovenských archívov s funkciou služieb pre verejnosť. V súčasnosti je aj ich výskumno-dokumentačná a publikačná činnosť s ohľadom na personálne a finančné podmienky obmedzená. Rozhlas a televízia Slovenska, ako aj Slovenský filmový ústav uchovávajú rozsiahle archívne fondy a materiály, výrazne obmedzené je však využívanie a dostupnosť týchto dokumentačných materiálov.
Ťažká dostupnosť zbierkových materiálov tradičnej ľudovej kultúry bola jedným z popudov tvorby verejne prístupného archívu. Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru (CTĽK) ako odborné pracovisko Slovenského ľudového umeleckého kolektívu (SĽUK) sa už niekoľko predchádzajúcich rokov venovalo dokumentácii a digitalizácii obsahu zameraného na prejavy tradičnej ľudovej kultúry.1 Nadviazalo spoluprácu s Fakultou elektrotechniky a informatiky STU a na úkor inej činnosti vytvorilo hardvérový základ vo Výpočtovom stredisku FEI. Následne prišla výzva na realizáciu národného projektu. Z časového hľadiska bolo zrejmé, že približne rok na prípravu, vybudovanie pracoviska i na celkovú realizáciu je veľmi málo - v porovnaní s ostatnými pamäťovými inštitúciami, ktoré na to mali niekoľkonásobne viac času. Ďalšiu pochybnosť vyvolával personálny stav. Napokon prišlo rozhodnutie realizovať projekt. Hlavným argumentom bola možnosť získať a zhromaždiť množstvo materiálov, vybudovať digitalizačné pracovisko a zároveň možnosť výraznejšie sústrediť pozornosť na problematiku tradičnej ľudovej kultúry a potrebu jej inventarizácie a uchovávania.
Projekt Digitálny fond tradičnej ľudovej kultúry bol realizovaný v období od 01. 01. 2015 do 30. 11. 2015. Ako národný projekt bol financovaný zo štrukturálnych fondov Európskej únie (ERDF/EFRR) a štátneho rozpočtu SR prostredníctvom Operačného programu Informatizácia spoločnosti, Prioritná os 2 - Rozvoj pamäťových a fondových inštitúcií a obnova ich národnej infraštruktúry. Hlavným cieľom projektu bola inventarizácia, zber a digitalizácia kultúrnych objektov z oblasti...