JÁN LAZORÍK (* 29. 9. 1920 - [dagger] 30. 8. 2015)

Abstract

Aj s vedomím, ze ho ludia oznacujú za blázna! /http:/www.smwe.sk/c/3710507/jan-lazorik-zivot-je-stale-vacsi-chaos-az-nezmysel./ Pochopenie nachádzal iba u sirokej verejnosti, u clenov folklórnych súborov a rovnako zmýslajúcich milovníkov tradicnej ludovej kultúry z radov tvorivej inteligencie. Vtedy vyhlásil: "Ja musím zit aspon do sto rokov, aby som spracoval aspon cast zozbieraného materiálu". Kondolencný list zaslal rodine nebohého aj minister kultúry SR Marek Madaric. Vládnuci názor sa dá zmenit, az ked spôsobí katastrofu, Premeny, 23. V dedinskej skole vydávajú Backstreet Boys, Práca, 14.

Dna 30. augusta 2015 v 95. roku plodného zivota odisiel do vecnosti najvýznamnejsí vlastivedec východného Slovenska Ján Lazorík - pedagóg, botanik, ovocinár, národopisec, múzejník. I ked nemal vysokoskolské vzdelanie, v kazdom z týchto odborov zanechal výraznú stopu.

Ján Lazorík sa narodil 29. septembra 1920 v Toryse, okres Sabinov, v rolníckej rodine. Jeho dedo bol popri rolnícení zároven chýrnym murárskym majstrom. Otec Koloman bol obuvníkom, matka Irena krajcírkou a vysívackou. V mladosti slúzila v Pesti u draveckých pánov Smrecsanyovcov, kde vela cítala a vstrebávala do seba "panskú" kultúru. Mladý Ján vyrastajúci v takomto prostredí uz ako chlapec bol knihomolom, zbieral a cítal staré kalendáre, casopisy, viazal ich a uchovával. Najviac bol zalúbený do histórie.

Základné vzdelanie získal v rodnej obci, stredné v státnom gymnáziu a na ucitelskom ústave v Presove. Vychovávatelmi na ucitelskom ústave mu boli vlasteneckí ceskí ucitelia, ktorí mu boli velkými vzormi a po celý zivot ich s úctou spomínal. Pocas stúdia vela cítal, zapisoval si rozprávania starsích ludí o dejinách obcí, ich pánoch, kastieloch, vojnách a pod. Uz ako 16-17-rocný student prispieval do Rolníckych novín.

Po skoncení ucitelského ústavu v roku 1943 nastúpil ako ucitel do obce Poloma blízko svojho rodiska. V roku 1944 sa ozenil s absolventkou mestianskej skoly Ústavu Sancta Mária v Presove Emou Krochmalovou a tak dostal ucitelsko-kantorský byt s polom v nedalekej obci Vysoká. Tu kantoroval, postavil javisko, maloval kulisy, cvicil divadelné predstavenia. Kantorské role sa stali jeho prvou pokusnou ovocinárskou skôlkou. Pestoval, stepil a krízil rôzne odrody ovocných stromov, odolné voci tunajsím horským podmienkam, a vysádzal ich potom na volné pozemky.

U miestnych ludí nie vzdy nachádzal pochopenie, preto ked mu predseda JRD nedalekej obce Krivany roku 1953 ponúkol pole na jeho ovocinárske pokusy a pozemok na výstavbu rodinného domu, ochotne ponuku prijal a so sedemclennou rodinou sa prestahoval do Krivian. Tu na základnej skole okrem slovenciny, nemciny, hudobnej a výtvarnej výchovy vyucoval aj predmet "práce na pozemku". Na skolskom pozemku spolu so ziakmi zintenzívnil svoju slachtitelskú cinnost. Pretoze stát jeho cinnost podporoval, Ján Lazorík zalozil v Krivanoch Okresnú pioniersku micurinskú stanicu, ktorá plnila funkciu slachtitelsko-metodického strediska pre skoly v okrese. V roku 1957 bola uz pod názvom Prírodovedecká stanica prestahovaná do Sarisských Michalian, kam do roku 1963 denne dochádzal. Tu vyslachtil 180 druhov rastlín rozlicných odrôd. Svojou slachtitelskou cinnostou si vyslúzil pomenovanie "Micurin".

V Krivanoch pokracoval aj v zbieraní muzeálnych artefaktov. Do priestorov skoly a svojho rodinného domu zvázal zo sirokého okolia vsetko, co ludia vyhadzovali ako zbytocné a nepotrebné predmety: tradicný nábytok, polnohospodárske, kuchynské a remeselnícke náradie, ludový odev, tkaniny, casti drevených stavieb a pod. Ked uz nemal kam ukladat zozbierané predmety, predal 1800 jednotiek Krajskému múzeu v Presove. Tie v súcasnosti predstavujú základ etnografického zbierkového fondu a expozícií múzea. Za utrzené peniaze kúpil ojazdený trabant, z ktorého povyhadzoval sedadlá, a nadalej ním zvázal do Krivian muzeálne predmety. Zároven intenzívne zapisoval od starsích pamätníkov prejavy duchovnej kultúry: ludové piesne, rozprávky, legendy, povesti, rozprávania zo zivota, detské hry, príslovia, porekadlá, hádanky, opisy obradov, krojov a pod. Snád niet na východnom Slovensku lokality, ktorú by Lazorík nenavstívil s magnetofónom, fotoaparátom a povestnými "pisankami". Dokumentoval tiez kultúru Rusínov-Ukrajincov, Rómov a Nemcov.

Roku 1969 v Krivanoch zalozil folklórny súbor, pre ktorý písal scenáre, stavané výlucne na miestnom folklóre. Bolo ich neuveritelných 78! V súbore aj sám vystupoval preoblecený do miestneho kroja ako rozprávac, spevák, muzikant a tanecník. Povestnými sa stali jeho tance: Ovcí zdych a Nad flaskami. Súbor pod jeho vedením vystupoval a dodnes vystupuje na mnohých festivaloch doma a v zahranicí, vsade s úspechom.

V Krivanoch Ján Lazorík vybudoval amfiteáter, ozdobený plastikami ludových rezbárov. Tie skráslujú aj celú obec. V novom areáli amfiteátra sústredil dva sypance a drevenú chyzu s dobovým zariadením. Zial, jeden zo sypancov, v ktorom boli instalované malované truhlice, kroje, písomnosti (listy krajanov z Ameriky), rezbárske a iné predmety, niekto podpálil. Ani to ho neodradilo od dalsej práce. V budove obecného úradu zriadil malé múzeum dokumentujúce históriu obce Krivany.

V krivianskom amfiteátri sa uz 22 rokov z jeho iniciatívy koná Hornosarisský folklórny festival. Posledný bol dva týzdne pred smr tou zakladatela. Ten sa uz uskutocnil bez jeho úcasti. V roku 2009 Ján Lazorík zalozil v Krivanoch Centrum ludovej kultúry a remesiel, prvé tohto druhu na Slovensku.

Roku 1976 zanechal ucitelské povolanie a prijal miesto odborného pracovníka v Okresnom múzeu v Starej Lubovni v nádeji, ze na tomto poste urobí pre záchranu odkazu predkov ovela viac. Pritom si bol vedomý, ze to bude za ovela horsích financných podmienok, ktoré sa negatívne odrazia na zivote jeho devätclennej rodiny.

Ked v roku 1986 odchádzal do dôchodku, zanechal v múzeu stovky artefaktov ludového stavitelstva (len hrád s menami fundátora domov a rokmi ich dokoncenia zviezol do múzea 43), kompletné kroje, polnohospodárske a kuchynské náradie, sakrálne a kultúrnohistorické predmety, 12.000 fotonegatívov, niekolko stoviek magnetofónových pások, 38 zositov terénnych zápisov, medzi nimi je i dôkladná dokumentácia tradicných remesiel (predovsetkým drotárstva), vystahovalectva, výpisov z matrík, obecných a skolských kroník a pod.

Po odchode do dôchodku zacal s knizným spracovaním svojich celozivotných výskumov. Od roku 1992 do roku 2015 vydal 28 kníh (vid bibliografiu v prílohe), väcsinou v rodnom sarisskom nárecí. Este viac materiálov zanechal na audiovizuálnych nosicoch. Kazdá Lazoríkova práca obsahuje terénne zápisy, znotované piesne a stovky fotografií - vsetko s presnou pasportizáciou, zachovaním reci a individuálnych stýlov rozprávaca. Väcsina textov v týchto knihách je v podaní autora, ktorý bol vynikajúcim rozprávacom a najlepsie poznal rec a kultúru skúmaného regiónu. Tieto publikácie autentických folklórno-etnologických textov, adresované sirokej verejnosti súkmenovcov Jána Lazoríka, vyhovujú aj poziadavkám vedeckých národopisných publikácii.

Podla Lazoríkových námetov, scenárov (a väcsinou aj s jeho úcinkovaním) bolo natocených 29 televíznych filmov, ba aj niekolkodielny televízny seriál Popaterce na nas, ktorý sa tesil mimoriadnej oblube divákov. Divadlo Alexandra Duchnovica v Presove roku 2007 uviedlo na svojej scéne jeho hru Dzen deresovi. Divadelný súbor Petro Riznic Dada v Novom Sade (Srbsko) v sezóne 2013/2014 mal v programe jeho hru Spitovini. J. Lazorík sa v roku 2006 objavil ako jeden zo siestich hlavných protagonistov úspesného dokumentárneho filmu Iné svety reziséra Marka Skopa.

Ján Lazorík uverejnil stovky novinových clánkov, väcsinou o nedostatocnej ochrane pamiatok ludovej kultúry, výziev na zalozenie regionálnych vlastivedných casopisov, poskytnutie väcsieho priestoru ludovej kultúre v skolách, v rozhlase a televízii, reforme slovenského pravopisu (odstránenie ypsilonu, písanie mäkcenov) a pod. Na tieto témy napísal stovky listov vysokým predstavitelom vlády a cirkvi, redakciám masovokomunikacných prostriedkov, riaditelom kultúrno-osvetových zariadení a iným osobnostiam zodpovedným za stav kultúry na centrálnej a regionálnej úrovni. Na svoje listy, ktorých kópie sa nachádzajú v archíve Jána Lazoríka, väcsinou odpovede nedostal, a ked, tak iba v zdvorilostnej forme.

Táto jeho burcujúca cinnost v oficiálnych kruhoch väcsinou vyvolávala nesúhlas a pohrdanie. Mnohí ho povazovali za dona Quijota bojujúceho s veternými mlynmi alebo za blázna. Napriek nepopieratelným úspechom vo výskumnej a publikacnej cinnosti sa jeho meno nedostalo ani do Encyklopédie ludovej kultúry Slovenska (1995), ani do Malého lexikónu ludovej kultúry Slovenska (2006), ani do Ottovej encyklopédie Slovenska (2006), ani do ziadnej inej vlastivednej alebo národopisnej prírucky.

Najlepsie to vystihol novinár Karol Sudor, ktorý v závere rozhovoru s Jánom Lazoríkom pre noviny Sme vyhlásil: Ak je niekto prototypom bojovníka za pôvodný slovenský folklór a hodnotné veci nasej histórie, tak je to práve on. (Ján Lazorík - M. M.). Aj s vedomím, ze ho ludia oznacujú za blázna! /http:/www.smwe.sk/c/3710507/jan-lazorik-zivot-je-stale-vacsi-chaos-az-nezmysel./

Pochopenie nachádzal iba u sirokej verejnosti, u clenov folklórnych súborov a rovnako zmýslajúcich milovníkov tradicnej ludovej kultúry z radov tvorivej inteligencie. Ján Lazorík túto podporu pocítil pri oslavách svojich 90. narodenín, ked sa do Krivian zisli jeho priatelia a priaznivci z celého Sloven- ska. Vtedy vyhlásil: "Ja musím zit aspon do sto rokov, aby som spracoval aspon cast zozbieraného materiálu".

Napriek niekolkokrát sa opakujúcej zákernej chorobe, hospitalizáciám a operáciám, osud mu doprial este pät rokov plodného zivota, ale 95. výrocia narodenia sa nedozil. Na poslednú rozlúcku, ktorá sa konala v krivianskom amfiteátri 2. septembra 2015, prisli stovky jeho priaznivcov, bývalí ziaci, clenovia folklórneho súboru Krivany i detského súboru Kriviancek, ludové hudby Stana Baláza z Raslavíc, súborov Sarisan a Verbunk. Kazdý sa rozlúcil s ním jeho milovanými piesnami. Alexander Gernát zahral na gajdici niekolko pastierskych melódií. Lazoríkova ziacka Monika Kandrácová zaspievala piesen, ktorú si u nej "objednal" na smrtelnej posteli. Príhovormi sa s ním rozlúcili: starosta obce Krivany Ján Sejirman, scénograf Viliam Gruska z Bratislavy, riaditel Lubovnianskeho múzea - hradu v Starej Lubovni Dalibor Mikulík, vedúci súboru Sarisská lipa Michal Hromjak, redaktor RTVS Milan Rendos, priatel z Holandska Franc de Brue a autor týchto riadkov. Kondolencný list zaslal rodine nebohého aj minister kultúry SR Marek Madaric. Rozlúckový program dojemne moderovala Katarína Pacindová. V mene manzelky, siedmich detí a 17 vnukov sa prítomným podakoval najstarsí syn nebohého Andrej. Vsetko bolo milé, úprimné, srdecné a dôstojné. Uz na pohrebe zaznel návrh, aby Hornotoryský folklórny festival a súbor Krivany niesli meno Jána Lazoríka.

Ján Lazorík v zlozitých podmienkach sám vykonal dielo, ktoré by mohlo byt pýchou celej vedeckej alebo osvetovej institúcie.

Nasou povinnostou je sprístupnit toto dielo sirokej verejnosti.

Nech mu bude lahkou krivianska zem, ktorú tak miloval.

KNIZNÉ PUBLIKÁCIE1

1. A ja vám vincujem. Vydalo Regionálne kultúrne stredisko Presov, 1992, 42 s.

2. Juraj Krankota z Remenin - jeho "pripovidki" a nase nárecie, Vydalo Regionálne kultúrne stredisko Presov 1993, 92 s.

3. Krivjanske vesele a 182 notovaných piesní. Vydal MVO Ludia a voda. Kosice, 1995, 149 s., druhé vydanie 1998, 114 s.

4. Nase tradicné bacovstvo, Presov, 1996, 144 s., druhé vydanie 2004.

5. Nasa stara dzedzina. Pripadnosce zivota, f chtorich nas pospoliti clovek vincoval, rospravjal f prislufkoch, skladal versovanki, figloval, filozofoval, modlil se, pisal listi, hanlivo prezival a klal..., 1996, 203 s.

6. Jedzena na starej hornotoryskej doline. Neuveritelný zivot v minulosti, 1999, 82 s.

7. Fotocítanka ludovej architektúry a bývania Východného Slovenska, obsahuje 7 nákresov a 1043 fotografií. 2000, 175 s.

8. Zic znamena recovac. Nárecové slová nemeckého pôvodu z hornotoryského kraja i z okolia v reci, rozprávaní i piesnach nasich predkov, 2000, 112 s.

9. Monografia 700-rocnej obce Krivany (spoluautor), vydal Obecný úrad Krivany, 2001, 59 s.

10. Pijactvo - na zdravicko, jasna sklenicko, dobrich ludzi pocesitelnicko! Dokument príhod zivota, múdroslovno-vinsovného slova, pôvodnej saristiny s 53 pesnickami a notami, 2002, 94 s.

11. Zbunictvo. Scenka, rospravjane, pisnicki, historia, 2004, 95 s. + CD.

12. Rosprafki a pripovitki rosprafkara Juraja Krankoti z Remenin i insich rospravjacoch, pripovitkaroch, Presov, 2005, 311 s.

13-17 - Humorno-pravdivé obrázky zo starej "dzedzini", 1.-2.cast, 2007, 119 s.; 3.-5.cast, 2007, 110 s.; 6. cast, 2007, 102 s.; 7.-10.cast, 2007, 86 s.; 11. -14.cast, 2009, 110 s.

18. Andrej Mizerák a jeho gajdica (spoluautor), spracoval a vydal Richard Scholtés, Vydavatelstvo R. S. média Presov, 2008, 57 s. + CD.

19. Cigáni - zavse s doslovom "A nedá sa proti tomu nic robit a nedá sa proti tomu..."., 2009, 107 s. + CD muzík a spevov Cigánov z Torysy (1971 - 1973).

20. Krivianska spisovatelka francúzskeho pôvodu Jolana Cirbusová a jej brat bohém a umelec, Andor - Andrej Cirbus, 2011, 32 s.

21. Remeslá - domáce výroby a obrázky z minulého tradicného zivota, 2011, 202 s.

22. Dzecke hri a zabaviska, 2012, 167 s.

23. Pejoratíva v reci násho ludu. In: Duchovné perly sarisského nárecia. Zozbieral Ján Lazorík. Pripravil Igor Lazorík, zv. 1. Vydalo Krajské múzeum v Presove, 2012, 21 s.

24. Myslienky, vyslovenia, múdroslovia... zv. 2, tamtiez, 2013, 48 s

25. Zvyky a obycaje horného Potorysia aj v porovnaní z iných krajov. zv. 3., tamtiez, 2014, 80 s.

26. Povery horného Potorysia: temné sily, duchovia, cary, kliatby, prorotctva..., zv. 4. 1. cast. In: tamtiez, 2015, 56 s.

27. Kroje z hornej Torysy. 2013, 59 s.

28. Scénky - 18. dielov (zositov) - pre folklórne skupiny (spracované témy zo zivota ludu v 77 scénkach), 2013 - 2014.

Z NÁRODOPISNÝCH CLÁN KOV V PERIODICKEJ TLACI

1. Potrebujeme casopis, Predvoj, 7. 7. 1966

2. Dedovizen otcov uchovaj nám skola!, Slovenka, 31. 7. 1967

3. Kolko reci vies..., Predvoj, 24. 8. 1967

4. Úcta k minulosti je príznakom vzdelanosti, Presovské noviny, 12. 12. 1967

5. Nech ucitelia navrhujú reformy, 13. 6. 1968

6. Nepovinné jazyky na ZDS, Ucitelské noviny, 20. 6. 1968

7. Aj ked nepoznali tango, Presovské noviny, 18. 4. 1972

8. Dedicstvo otcov zachovajme si sami, Zivot, 19. 4. 1972

9. Nenechajme hynút dedovizen, Pravda, 26. 8. 1972

10. Nevyuzívame najvlastnejsie hodnoty, Ucitelské noviny, 27. 9. 1973

11. Dedovizen a hodnoty, Východoslovenské noviny, 15. 3. 1974

12. Z truhlice spomienok deda Skopa, Poddukelský stavbár, 24. 12. 1976

13. Z novorocného zvykoslovia okolia Sabinova na východnom Slovensku, Národopisné aktuality XIV(4), 1977

14. Odkaz generáciám, Východoslovenské noviny, 2. 2. 1979

15. Pomôzme zachovat hodnoty ludovej tvorby, Východoslovenské noviny, 10. 10. 1980

16. Myslienky o nasej dedine, Presovské noviny, 28. 5. 1981

17. Tanecník a rezbár, Východoslovenské noviny, 12. 10. 1983

18. Figúrkar z Dubovice, Východoslovenské noviny, 6. 1. 1984

19. Nevycerpatelné moznosti scénického vyuzitia ludovej tvorby, Presovské noviny, 10. 8. 1984

20. Drobnicky z národopisu, Východoslovenské noviny, 18. 8. 1984

21. Tradicná ludová strava na okolí Starej Lubovne, Výziva a zdravie, máj 1985

22. Ako sa zabávali nasi predkovia, Východoslovenské noviny, 29. 12. 1985

23. Preco niektoré problémy sú tabu?, Ucitelské noviny, 5. 6. 1986

24. Sila sarisského naturelu, Východoslovenské noviny, 11. 6. 1986

25. "Jakeska svabliki, to lem pre kaliki", Sme, 9. 8. 1989

26. Obzaloba nekultúrnosti a neludskosti, Presovské noviny, 30. 1. 1990

27. Rovnováha, Presovské noviny, 20. 3. 1990

28. Z cias minulých, Presovské noviny, 4. 5. 1990

29. Posledné trosky zmyslu zivota, alebo osudný paradox, Smena, 11. 5. 1990

30. Dvoje záhadných tabu, Presovské noviny, 31. 8. 1990

31. Zartovný vianocný zvyk, Presovské noviny, 21. 12. 1990

32. Zachránme aspon posledné, Národná osveta I, 1991

33. Uz nic horsie sa u nás nemôze diat, co sa deje..., Premeny, 23. 2. 1991

34. Boj o národné, Hlas demokracie, apríl 1991

35. Vsetkých väznili v Jáchymove, Presovské noviny, 3. 4. 1991

36. Prícina zmätku odkedy ludstvo trvá: genetické danosti...alebo Za nábozenstvo ci nie?, Premeny, 16. 5. 1991

37. "Basom ci sto dus"!, Rolnícke noviny, 19. 6. 1991

38. Jedlicka, spev, harmonika, Slovenský denník, 23. 12. 1991

39. Vládnuci názor sa dá zmenit, az ked spôsobí katastrofu, Premeny, 23. 12. 1991

40. Preboha nemlcme, lebo to zapácha hrobom!, Presovský vecerník, 18. 2. 1992

41. Kus zvykoslovného, kus akcného filmu, Slovenský východ, 13. 2. 1993

42. Velká noc - sviatok zvykov, tradície a znovuzrodenia, Slovenský východ, 10. 3. 1993

43. O strasnom probléme cigánskom, Slovenské národné noviny, 2. 11. 1993

44. "Chodzene s cundru", Slovenský východ, 23. 12. 1993

45. Rozmanité názvoslovie, Lubovnianske noviny, 6. 1. 1994

46. Vesely prihody z Jakubjan, Národny novinky, 14. 12. 1994

47. Prícina?, Ekológia a zivot, I. 1994

48. Preco nie je taká radost z Vianoc, aká bývala?, Pravda, 22. 12. 1994

49. "To by ani fras nevychyroval", Národny novinky, 6. 4. 1995

50. Cudáctva Matice slovenskej, Presovský vecerník, 18. 12. 1995

51. Katastrofálny omyl, Pravda, 14. 7. 1995

52. Naco nám takú Maticu? Ked cínska filozofia má prednost pred ludovými tradíciami, Presovský vecerník, 17. 11. 1995

53. Dve poznámky Jána Lazoríka, Obecné noviny, 30. 9. 1997

54. V dedinskej skole vydávajú Backstreet Boys, Práca, 14. 11. 1998

55. Ludová tvorba sa uz takmer neplánuje, Práca, 1. 3. 1999

56. Co nevidiet tu bude púst, Slovenská republika, 21. 6. 1999

57. Knazi zanedbávajú výchovnú cinnost, Práca, 19. 7. 1999

58. Neuveritelný zivot v minulosti, Presovský vecerník, 20. 9. 1999

59. Saristina, rec slachticov, Presovský vecerník, 12. 3. 2001

60. Dzekujeme tebe, Boze!, Presovský vecerník, 8. 10. 2001

61. Ani gazdiná nechová hus preto ze gága, Obecné noviny c. 10, 5. 3. 2002

62. Ucenie o zivote je zlé, nepravdivé, neprirodzené..., Obecné noviny c. 10, 5. 3. 2002

63. Je to prelozitelné do slovenciny? Velkosarisan, máj 2005

Footnote

1 Knihy, u ktorých nie je uvedené miesto vydania a názov vydavatelstva, boli vydané v Presove vo vydavatelstve Arkus JJ s r. o. a vytlacené v tlaciarni Kusnír tamtiez.