MEDZINÁRODNÁ MUZEOLOGICKÁ KONFERENCIA RODINA VO VIDIECKEJ TRADÍCII V ASPEKTE MULTIKULTURALITY (13. - 16. september 2015, Nowy Sacz, Pol'sko, Stará Lubovna, Slovensko)

Abstract

Bolo vidiet, ze pracovné i osobné kontakty medzi riaditelom Muzea Okregoweho v Nowom Saczi Robertom Slusarekom a riaditelom Lubovnianskeho múzea - hradu Stará Lubovna (pod ktorý patrí aj Múzeum v prírode) Daliborom Mikulíkom sú velmi ziclivé, a to vlastne aj umoznilo spolocné spomienkové, ale i pracovné stretnutie. Navstívili sme napríklad Stary Sacz a jeho jedinecné námestie a klástor klarisiek, mestecko Debno s kostolom sv. K ATA R ÍNA N ÁDA S K Á , Divadelný ústav SAV v Bratislave

V dnoch 13. - 16. septembra 2015 sa uskutocnila medzinárodná vedecká konferencia Rodina vo vidieckej tradícii v aspekte multikulturality. Konferencia sa konala pod zástitou a s financnou podporou Malopolského vojvodstva a Zdruzenia múzeí v prírode v Polsku. Spolocným menovatelom konferencie boli dva významné medzníky - pre polskú stranu to bolo 40 rokov od zalozenia Sandeckého etnografického parku a pre slovenskú stranu zase 30 rokov od vzniku Múzea v prírode v Starej Lubovni.

Stretnutie slovenských i polských múzejníkov bolo naplnené radostou zo spolocnej symbolickej sedemdesiatky. Bolo vidiet, ze pracovné i osobné kontakty medzi riaditelom Muzea Okregoweho v Nowom Saczi Robertom Slusarekom a riaditelom Lubovnianskeho múzea - hradu Stará Lubovna (pod ktorý patrí aj Múzeum v prírode) Daliborom Mikulíkom sú velmi ziclivé, a to vlastne aj umoznilo spolocné spomienkové, ale i pracovné stretnutie.

Konferencia sa zacala uz v nedelu 13. septembra 2015 v Nowom Saczi, v Sandeckom etnografickom parku, v Miasteczku Galicyjskom (Halicskom mestecku), netradicným programom - liturgiami v bohostánkoch v samotnom múzeu v prírode. Pre vsetkých úcastníkov to bol velký emocionálny zázitok - byt úcastní na slávení liturgie v historickom kostolíku gréckokatolíckej cerkvi, ktorý je do múzea prevezený z obce Czarne. Potom nasledovali sluzby Bozie v evanjelickom chráme zo Stadel a na záver sa slávila svätá omsa v rímskokatolíckom kostole z Lososiny Dólnej.

Po duchovnom programe si pripravili polskí múzejníci zo Sandeckého parku pestrý program pre svojich kolegov zo Slovenska i z Polska v plenéri múzea v prírode s príznacným názvom: "Nedela v skanzene", a to v rámci Európskych dní kultúrneho dedicstva. Kolegovia múzejníci zo Sandeckého etnografického parku vsetkých záujemcov sprevádzali odborným výkladom po celom areáli a podrobne odpovedali na nase otázky týkajúce sa napríklad rekonstrukcie jednotlivých objektov, ich údrzby a zveladovania celého parku. Vecer sa konal inauguracný banket, kde zaznelo mnozstvo ziclivých gratulácií najmä múzejníkom, ktorí sa pred 40 rokmi zaslúzili o vznik Sandeckého parku a prakticky celý svoj odborný múzejný zivot zasvätili budovaniu a zveladovaniu jednotlivých objektov, ich mobiliárom, aby si v súcasnosti návstevníci mohli vychutnat krásu pôvodných domov a ich interiérov.

V blízkosti Sandeckého etnografického parku je novopostavené Miasteczko Galicyjskie, kde sídli aj technická správa parku a odborní pracovníci múzea. Miasteczko tvoria repliky historických budov - je tam napríklad budova radnice s velkou konferencnou reprezentatívnou sálou a ubytovacími priestormi, ako i elegantnou secesnou kaviarnou, budova krcmy, ktorá je clenená na dve casti - v dolnej casti sa návstevníci môzu obcerstvit a oddýchnut si a na poschodí sú ubytovacie priestory.

V Halicskom mestecku uvidí návstevník aj tradicné obchody s potravinami, knihami ci holicstvo, kvetinárstvo a domy remeselníkov s ich dielnami. Celé Halicské mestecko pôsobí na návstevníka ako z rozprávky a rozhodne je príjemnou zastávkou ci uz pred, alebo po návsteve rozsiahlejsieho Sandeckého etnografického parku.

Konferencia prebiehala vo velkej sále v budove radnice v Halicskom mestecku. Slovensko na konferencii zastupovalo viacero múzejníkov, etnológov a historikov.

Historicka a etnologicka Katarína Nádaská vystúpila s príspevkom nazvaným Rodina remeselníka na Spisi. Islo o prípadovú stúdiu obuvníka a jeho rodiny. Autorka v príspevku zachytila zmeny v hodnotovom systéme pred rokom 1948 a po nom, rovnako si vsímala postupnú likvidáciu drobných zivnostníkov v 50. rokoch 20. storocia.

Katarína Ocková z Múzea slovenskej dediny (SNM Martin) mala príspevok na tému: Rodina, jej struktúra, spôsob zivota a bývanie v súvislosti s prírodným prostredím.

Iveta Zuskinová z Ovciarskeho múzea v Liptovskom Hrádku hovorila o Tradicnej rodine vo vidieckom prostredí Liptova a o jej podiele na budovaní vlastnej hospodárskej sebestacnosti a ekonomickej nezávislosti.

Monika Pavelcíková z Lubovnianskeho múzea zase vo svojom príspevku poukázala na problematiku Ludovej architektúry a bývania v oblasti Starej Lubovne a folkloristka Katarína Babcáková z Národného osvetového centra v Bratislave zaujala príspevkom o ludovom tanci v rodinnom obradovom cykle. Alojz Kontrik z Kysuckého múzea v Cadci predniesol príspevok o vplyve drotárstva na rodinný zivot na Kysuciach.

S podnetným príspevkom Struktúra rodiny ako produkt regionálnych historických procesov vystúpil ceský kolega Juraj Langer.

Väcsina polských múzejníkov zamerala svoje vystúpenia tiez na rodinné vztahy v kontexte múzeí v prírode v ktorých pracujú. Celkovo odznelo 11 rozsiahlych príspevkov, ktoré boli publikované v odbornom casopise Sandecko-spisské zosity, zv. 9,1ktorý vydáva Muzeum Okregowe w Nowym Saczu a Lubovnianske múzeum - hrad v Starej Lubovni.

Druhý den konferencie sa zavrsil Valným zhromazdením clenov Zdr uzenia múzeí v prírode v Polsku (Stowarzyszenie Muzeów na Wolnym Powietrzu w Polsce).

Na tretí den sa v ranných hodinách presunuli úcastníci konferencie z Nowého Saczu do Starej Lubovne, kde ich cakala komentovaná odborná prehliadka Múzea v prírode pod hradom Stará Lubovna a prednáska Moniky Pavelcíkovej a Dalibora Mikulíka venovaná 30. výrociu vzniku múzea v prírode v Starej Lubovni.

Po obede a prehliadke hradu Stará Lubovna nasledovala komentovaná prehliadka otvoreného depozitára ludového odevu. Depozitár je umiestnený v novozrekonstruovaných priestoroch a má minimálne európske parametre, co do kvality i kvantity múzejných predmetov. Tie sú vsetky zakonzervované a osetrené a kazdý predmet má v novom depozitári svoje miesto. V dobrom slova zmysle sme múzejníkom z hradu Stará Lubovna závideli.

V popoludnajsích a vecerných hodinách nárocný program pokracoval presunom zo Starej Lubovne do Osturne, Velkého Lipníka a Haligoviec, kde prebiehala odborná exkurzia zameraná na krásu a hodnoty ludovej architektúry Zamaguria. Po priatelskom posedení pri muzike, kde prebiehali najmä odborné debaty, nasledoval návrat do Nowého Saczu.

Stvrtý den od ranných do vecerných hodín prebiehala exkurzia spojená s návstevou pamiatok sandecko-spisského pohranicia. Navstívili sme napríklad Stary Sacz a jeho jedinecné námestie a klástor klarisiek, mestecko Debno s kostolom sv. Michala Archanjela, Lopusznu, kde sa nachádza múzeum Tatier, kúpelné mestecko Szczawnica s historickými kúpelmi a kúpelným areálom, Szlachtowu s múzeom Pienin a vo vecerných hodinách sme sa vrátili do Nowého Saczu, kde bolo slávnostné ukoncenie konferencie.

Konferencia bola logisticky výborne pripravená a napriek jej vycerpávajúcemu programu vládla pocas styroch dní dobrá nálada, neutíchali odborné diskusie. Myslím si, ze kazdý odchádzal s odbornými i cisto ludskými pozitívnymi skúsenostami a pocitmi.

Footnote

1 Podrobnú recenziu tohto vydania Sandecko-spisských zositov pripravujeme do najblizsieho slovenského vydania Slovenského národopisu.