Neprispôsobiví Rómovia a slusná väcsina? Spravodajský diskurz po násilných udalostiach na severe Ceskej republiky 2011(1)

Abstract

Podla zistení viacerých autorov (Klvacová, Bitrich 2003; Krízková 2007; Tejkalová, Láb et al. 2009) v spravodajstve ceských denníkov a týzdenníkov taktiez casto absentujú vyjadrenia príslusníkov mensín alebo cudzincov, ktorých sa správy týkajú, nie sú riadne citovaní alebo im je daný len minimálny priestor na vyjadrenie. O mensinách, cudzincoch a migrantoch sa casto píse ako o homogénnej mase alebo statistickom údaji. Hovorca býva casto nespecifikovaný a chýba odôvodnenie, na základe coho hovorí za celú komunitu, prípadne nie je uvedený zdroj a novinári vyuzívajú len kolektívne pomenovania ako Rómovia tvrdia, Rómovia chcú (Tejkalová, Láb et al. 2009). V prípade, ze sa médiá jednotlivcom venujú, býva to spravidla v negatívnych prípadoch, akými sú vyhostenia alebo zlociny (Klvanová 2007; Klvacová, Bitrich 2003). Výnimku tvoria tzv. ludské príbehy, ktoré na jednej strane môzu priblízit napríklad zivot v rómskej osade alebo problémy s hladaním práce, na druhej strane z nich niekedy recipient môze získat dojem, ze prezentovaní jedinci sú skôr výnimka, a stereotypy sú tak väcsmi upevnované nez potlácané (Klvacová, Bitrich 2003). V médiách tiez casto chýba snaha o uvedenie citatela do historického, kultúrneho alebo iného kontextu, kedy sa mensinový aktér "velmi casto stáva v clánku pasívnym a dekontextualizovaným objektom" (Krízková 2007: 18).

Hoci v scítaní ludu z roku 2011 sa prihlásilo k rómskej národnosti len 13 150 obyvatelov (Ceský statistický úrad 2011), ako poznamenali Vano a Haviarová (2002: 475), kým príslusníci ostatných etnických skupín sa obvykle hlásia k národnosti podla etnickej príslusnosti, väcsina Rómov si volí inú národnost. Napriek tomu, ze v súcasnosti neexistujú oficiálne statistické údaje o etnickom zlození obyvatelstva, na území Ceskej republiky sa velkost rómskej populácie odhaduje na 200 -tisíc az 250-tisíc (Koncept rómskej integrácie pre 2010-2013 v CR 2009; Liégeois 2008; Rada Európy 20123). Pod pojmom Róm pritom môzeme identifikovat viacero etnických skupín s rôznym historickým pôvodom a rôznymi pomenovaniami ako Róm, Cigán, Sinti, Romanicel, ale aj kocovník (tzv. "Traveller", pojem vyuzívaný najmä na území Velkej Británie). Róm je pre úcely práce definovaný ako obcan, ktorý je za Róma (alebo Cigána, atd.) oznacený v rámci novinového spravodajstva, a to bud médiami/reportérmi alebo aktérmi (citovanými zdrojmi), ktorí v správach vystupujú (napr. politické, právne, verejné autority; clenovia majoritného a minoritného obyvatelstva, atd.). Vyuzívaním pojmu nechceme podcenit rôznorodost rómskych skupín a komunít, práve naopak, pomocou analýzy chceme zistit, akými pomenovaniami je táto skupina v Ceskej republike oznacovaná v rámci mediálneho diskurzu.

Po skoncení sledovaného obdobia sa médiá v súvislosti s útokmi najviac zamerali na pokracujúce demonstrácie a velkú cast pozornosti venovali informovaniu o aktivite krajne pravicovej DSSS, ktorá rámcovala protesty ako odôvodnený hnev "obycajných ludí", ktorých práva sú potlácané neprispôsobivou mensinou. Médiá v tomto prípade prispievali k priaznivej struktúre diskurzívnych prílezistostí pre krajne pravicových aktérov. Inými slovami, spravodajský diskurz v súvislosti s rómskou mensinou bol priaznivo naklonený diskurzu, ktorý vytvára krajná pravica stavajúca na animozitách voci rôznym nepriatelom, v tomto prípade voci rómskej mensine, co následne smeruje k "potvrdeniu politického akceptovania anti-Cigánizmu" v rámci verejného diskurzu (Albert 2012: 138). Kedze vsak na úspesnost politickej strany a hnutia v presadení agendy vplývajú dalsie faktory spojené nielen s diskurzívnymi prílezitostami, ale tiez napríklad s rezonanciou vytvorených rámcov u verejnosti (Snow, Benford 1988) alebo struktúrou politických prílezitostí (Kitschelt 1995), táto oblast si vyzaduje dalsí výskum. V niektorých prípadoch, ako napríklad v Estónsku alebo Lotyssku, sa krajne pravicovým stranám nedarí aj z toho dôvodu, ze radikálnu rétoriku extrémnej pravice prebrali do istej miery mainstreamové politické strany (Auers, Kasekamp 2009). Napriek tomu, popularita krajne pravicovej DSSS pomerne výrazne stúpla v regiónoch, kde boli ich obyvatelia naklonení prijímat rasové vysvetlenia, ktoré im strana ponúkala (Cada 2012). S podobnou taktikou uspela na lokálnej úrovni do velkej miery aj Ludová strana Nase Slovensko (LSNS) v parlamentných volbách 2010 a 2012 (Kluknavská 2013) a jej líder Marian Kotleba v boji o predsednícke kreslo Vyssieho územného celku v Banskej Bystrici v regionálnych volbách 2013.

Headnote

Abstract: Unadaptable Roma and Decent Majority? News Discourse After the 2011 Violent Incidents in the North Part of the Czech Republic

The paper analyses the news discourse on Roma minority during the violent incidents and the following anti-Roma protests in the north part of the Czech Republic in 2011. It focuses on news reports relating to the Roma in three most-read Czech newspapers between August 8, 2011 and September 8, 2011. The study adheres to the discourse analysis and is undertaken in three stages. In first step we introduce a general characterization of the news and the context of the unrests as presented by the media. This is followed by the analysis of the extent to which the media emphasize the ethnicity and generalize the "Roma" criminality. In third step a dichotomy in relation to the majority and the Roma minority (us vs. them) is analysed. The analysis points to systematic "othering" and stereotyping of Roma minority in the selected newspapers. Results show that the media emphasized the ethnicity of Roma actors involved in the attacks and generalized given incidents as continuing "Roma" criminality. Moreover, the newspapers tended to present the situation either as "the last drop" of the tensions between two groups (majority population and Roma minority) or as a consequence of the problems with the criminality of "unadaptable" citizens, meaning the Roma. These discursive practices can lead to deepening of racial stereotypes in the society, but they can also contribute to the formation of favourable discoursive opportunity structure, hence favourable context for parties of the far right, which are characteristic of their nationalistic, racist and xenophobic rhetoric and actions.

Key words: Ethnic minorities, Roma, news discourse, discourse analysis, media, newspapers

1. Úvod

Zaciatkom augusta 2011 doslo v bare v severoceskom meste Nový Bor k sporu medzi servírkou a dvojicou neplnoletých mladíkov pre hracie automaty. Po tom, co sa niekolkí hostia postavili na stranu barmanky, mladíci podnik opustili, avsak vzápätí sa vrátili s tromi dalsími muzmi a fyzicky napadli hostí za pouzitia predmetov ako macety, tyce a obusky. Polícia obvinila piatich muzov z výtrzníctva, z toho styroch tiez z pokusu o vrazdu. Médiá krátko po udalosti zacali intenzívne informovat o rôznych aspektoch prípadu a incident oznacili za macetový útok a obvinených za macetových útocníkov. O dva týzdne neskôr doslo v len niekolko kilometrov vzdialenom Rumburku k fyzickému stretu medzi dvomi skupinami mladých muzov, kedy podla mediálne dostupných informácií mali Rómovia vracajúci sa z diskotéky bez príciny brutálne zbit miestnych bielych chlapcov.

Oba incidenty spustili sériu protirómskych protestov a demonstrácií v oblasti Sluknovska v severných Cechách, ktoré organizovali obyvatelia prostredníctvom sociálnych sietí, ale aj miestna Ceská strana sociálne demokratická a krajne pravicoví aktéri, vrátane zástupcov Delnickej strany sociální spravedlnosti (DSSS). Médiá informovali o spustení potlacovanej zloby a frustrácie miestnych obyvatelov (e.g. iDnes.cz 2011) a krajná pravica sa snazila rámcovat nepokoje ako stupnujúce sa "cigánske násilie" a ohrozovanie "slusných ludí, ktorí sú vydaní na milost a nemilost vycínaniu neprispôsobivých gaunerov" (DSSS 2011). Na druhej strane, podla jednej z advokátok obvinených v prípade v Novom Bore bol incident "vyvrcholením minimálne pätnást rokov trvajúceho konfliktu medzi novoborskými Rómami a novoborskými, prípadne ceskolipskými obdivovatelmi skinheadského hnutia" (Samková 2012).

Hoci v scítaní ludu z roku 2011 sa prihlásilo k rómskej národnosti len 13 150 obyvatelov (Ceský statistický úrad 2011), ako poznamenali Vano a Haviarová (2002: 475), kým príslusníci ostatných etnických skupín sa obvykle hlásia k národnosti podla etnickej príslusnosti, väcsina Rómov si volí inú národnost. Napriek tomu, ze v súcasnosti neexistujú oficiálne statistické údaje o etnickom zlození obyvatelstva, na území Ceskej republiky sa velkost rómskej populácie odhaduje na 200 -tisíc az 250-tisíc (Koncept rómskej integrácie pre 2010-2013 v CR 2009; Liégeois 2008; Rada Európy 20123). Pod pojmom Róm pritom môzeme identifikovat viacero etnických skupín s rôznym historickým pôvodom a rôznymi pomenovaniami ako Róm, Cigán, Sinti, Romanicel, ale aj kocovník (tzv. "Traveller", pojem vyuzívaný najmä na území Velkej Británie). Róm je pre úcely práce definovaný ako obcan, ktorý je za Róma (alebo Cigána, atd.) oznacený v rámci novinového spravodajstva, a to bud médiami/reportérmi alebo aktérmi (citovanými zdrojmi), ktorí v správach vystupujú (napr. politické, právne, verejné autority; clenovia majoritného a minoritného obyvatelstva, atd.). Vyuzívaním pojmu nechceme podcenit rôznorodost rómskych skupín a komunít, práve naopak, pomocou analýzy chceme zistit, akými pomenovaniami je táto skupina v Ceskej republike oznacovaná v rámci mediálneho diskurzu.

Vztahy spoluzitia Rómov a väcsinového obyvatelstva sú podla opakovaných verejných prieskumov výraznou väcsinou vnímané ako problematické. V roku 2011 az 81 percent opýtaných oznacilo vztahy za zlé (za dobré 16 percent), pricom v priebehu rokov sa hodnotenie postupne zhorsovalo. Kým v roku 1999 povazovalo vzájomné spoluzitie za zlé 66 percent opýtaných, v roku 2013 uz 87 percent respondentov. Naopak, vnímanie dobrých vztahov kleslo z 23 percent v roku 1999 na 9 percent v roku 2013 (CVVM 2013). Tieto nálady sa na získanie volicskej podpory okrem mainstreamových politických strán snazia vyuzit krajne pravicoví aktéri. V oblasti strednej a východnej Európy sú xenofóbne nálady a kampane krajne pravicových strán namierené najmä práve voci rómskej mensine (Kluknavská 2013). Krajne pravicová DSSS hovorí o probléme "sociálne neprispôsobivých parazitov" (DSSS 2013a), ked "ochrana mensín v Ceskej republike dosiahla naprosto absurdné rozmery, kedy sú neprispôsobiví obcania postavení do privilegovanej vrstvy" (DSSS 2013b).

Zobrazovanie skupín etnických mensín v médiách podla Bobo (1997: 7) z velkej casti "reflektuje a tvaruje postoje a presvedcenie ludí o týchto skupinách". Masové médiá poskytujú velkú cast informácií, ktoré slúzia na vytvorenie obrazu o svete okolo (Bennet, Entman 2001), avsak pre selekciu a rozhodovanie, o com budú alebo nebudú informovat, nevyhnutne zobrazujú o svete skreslený obraz. Preto je potrebné zistit, ci mediálne prostredie podporuje alebo odrádza stereotypné uvazovanie o tých, ktorí sú casto velmi vzdialení od kazdodenných rutín mnohých príslusníkov majority. Navyse, médiá môzu zdôraznovaním protirómskych nálad prispiet k vytvoreniu pozitívne naklonených tzv. struktúr diskurzívnych prílezitostí pre krajne pravicové strany, teda k vytvoreniu prostredia, v ktorom majú radikálne myslienky priestor, rezonanciu a legitimitu na uplatnenie sa (Koopmans, Olzak 2004). Doterajsí výskum ukazuje, ze novinári casto vytvárajú rámec, v ktorom sú mensinám pripisované negatívne charakteristiky, prehlbujú existujúce schémy a opisujú príslusníkov etnických mensín ako problémové skupiny a páchatelov kriminálnej cinnosti (Teo 2000; Larson 2005). Médiá tak môzu zohrávat významnú úlohu pri formovaní priestoru týchto subjektov na politickej scéne (Ellinas 2010).

V príspevku sa snazíme odpovedat na otázku, akým spôsobom boli Rómovia prezentovaní v troch najcítanejsích ceských denníkoch v období od 8. augusta do 8. septembra 2011 v súvislosti s incidentmi v ceských mestách Nový Bor a Rumburk a následnými protestmi, ktoré po týchto udalostiach nasledovali. Cielom práce je analyzovat prevládajúci spravodajský diskurz v súvislosti s rómskou mensin ou, teda spôsob, akým denníky konstruovali obraz Rómov. Získané dáta analyzujeme prostredníctvom diskurzívnej analýzy, ktorá sa vo vseobecnosti venuje skúmaniu ludskej komunikácie v rôznych formách. Mediálny diskurz je kultúrnym a spolocenským produktom, v rámci ktorého sa prejavujú a reprodukujú vý znamy a ideológie (van Dijk 1992 ). V clánku skúmame konflikt, ktorého spústacom bola násilná udalost, kde vystupovali Rómovia ako obvinení páchatelia, a tak je mozné predpokladat zobrazovanie spojenia medzi násilným správaním a danými Rómami . Pri skúmaní sa vsak neobmedzujeme len na bitku v Novom Bore, ale analyzujeme aj následné udalosti a zobrazovanie rómskej mensiny ako takej, kde mozno pri sledovaní kontextu pozorovat celkovú podobu spravodajského diskurzu.

Práca je clenená do piatich castí. Najskôr predstavíme prehlad podôb a vplyvov mediálnych diskurzov etnických mensín z doterajsích poznatkov v oblasti zahranicného a domáceho výskumu. Pri predstavení výskumov zobrazovania etnických mensín v masových médiách sa zameriavame na závery diskurzívnych analýz a v prípade domácich analýz pre mensí pocet diskurzívnych analýz aj výsledky dalsích kvalitatívnych výskumov. V dalsích castiach predstavíme teoreticko-metodologický rámec diskurzívnej analýzy a ukázeme spôsoby zberu dát a postup analýzy, ktorú uplatnujeme pri skúmaní. V dalsej casti predstavíme výsledky a v závere sumarizujeme a diskutujeme zistenia a ich mozné implikácie pre dalsí výskum.

2. Podoby a vplyvy diskurzu etnických mensín v spravodajstve masových médií

Médiá vytvárajú jednu z najviditelnejsích a najdôlezitejsích arén na konstruovanie sociálnych a politických identít a realít. Kedze spôsob, akým sú ludia prezentovaní v médiách, má reálne dopady na ich zivoty, práva a pozície v spolocnosti (Hall 1997), sila médií tkvie najmä v ich schopnosti prispiet k selekcii toho, co a akým spôsobom ludia okolo seba vidia a vnímajú (Pietikainen 2003). Médiá môzu týmto spôsobom prispievat k vytvoreniu priaznivých struktúr diskurzívnych prílezitostí (Koopmans, Statham 1999), v rámci ktorých majú isté myslienky, napríklad radikálne rámce vytvárané krajne pravicovými aktérmi, sancu na úspesné rozptýlenie vo verejnom diskurze a v rámci ktorých budú povazované za reálne a legitímne (Koopmans, Olzak 2004).

V zahranicných, aj ceských stúdiách mediálnej prezentácie mensín sa opakuje niekolko záverov. Ide predovsetkým o zdôraznovanie delenia spolocnosti na väcsinu a mensinu, teda dichotómne delenie spolocnosti na "nás" a "tých druhých", zdôraznovanie kriminality a násilia, a malý priestor poskytovaný predstavitelom mensín. Takýto rámec, v ktorom sú príslusníkom mensín stereotypným spôsobom pripisované negatívne charakteristiky a v ktorom sú tieto mensiny opisované ako problémové skupiny a páchatelia kriminálnej cinnosti, môze mat na spolocenské a politické procesy dva navzájom súvisiace vplyvy. Mediálne diskurzy môzu stereotypizáciou a zdôraznovaním proti- rómskych nálad jednak prispievat k predsudkom a negatívnym náladám majoritnej spolocnosti voci danej mensine a vytvárat celospolocenskú averziu a a priori nepriatelstvo voci príslusníkom mensiny na základe ich etnického pôvodu, a jednak vytvorit priaznivé diskurzívne prílezitosti, teda diskurzívny kontext naklonený krajne pravicovým aktérom, cím v konecnom dôsledku môzu prispiet k ich úspechu na politickej scéne.

Koopmans a Muis (2009) analyzovali prostredníctvom prístupu struktúr diskurzívnych prílezitostí výrazný nárast volebných preferencií krajne pravicovej strany Pima Fortuyna pocas kampane k parlamentným volbám 2002 v Holandsku. Zistili, ze negatívne vyjadrenia rôznych politických aktérov ohladom imigrácie a integrácie v médiách zvýsili sance tohto lídra na rozptýlenie jeho názorov vo verejnom diskurze (a získanie väcsieho mediálneho priestoru) a na dosiahnutie podpory medzi holandskými volicmi. Wodak a Pelinka (2002: 197) tiez tvrdia, ze po tom, co sa Jörg Haider stal v roku 1986 lídrom rakúskej krajne pravicovej strany Freiheitliche Partei Österreichs (FPÖ), najväcsí rakúsky bulvárny denník Kronen Zeitung zacal podporovat Haiderov pohlad na "problém s cudzincami" a anti-imigrantskú iniciatívu. Podla Plassera a Ulrama (2003) otázka imigrácie a jej dopad na spolocnost boli vnímané s väcsou emocionalitou a strachom citatelmi denníka Kronen Zeitung nez citatelmi iných novín, co u prvej skupiny prispelo ku skeptickým postojom voci tradicným politickým stranám a ku väcsím sympatiám voci krajne pravicovej FPÖ. Ellinas (2010: 73) zase tvrdí, ze jedným z faktorov, ktoré prispeli k volebnému neúspechu strany vo volbách 2004, bola zmena postoja denníka voci Haiderovi, ked "po tom, co FPÖ vstúpilo do vlády, noviny stiahli svoju tichú podporu". Podla Eatwella (2003) sú médiá vo vseobecnosti negatívne naladené voci extrémistickým prejavom, no priamo aj nepriamo môzu podporovat témy blízke krajnej pravici a prispievat tak k predsudkom v spolocnosti a vytváraniu vhodných struktúr na prienik krajne pravicových strán do politického systému.

Zahranicné analýzy prezentácie etnických mensín v médiách dospievajú väcsinou k záverom, ze masové médiá poskytujú o etnických mensinách stereotypný, az negatívny obraz. Van Dijk (1991; 1992), ktorý bol priekopníkom kritických diskurzívnych analýz, tvrdí, ze etnické minority zvyknú byt v médiách prezentované niekedy az rasistickým spôsobom ako cudzí element a hrozba. Mediálne diskurzy tak môzu prispievat k predsudkom a rasistickým tendenciám majoritnej spolocnosti a k problematizovaniu postavenia minorít v spolocnosti. Médiá casto zobrazujú etnické mensiny spôsobom, ktorý podporuje "nepriame, diskriminacné spolocenské praktiky zalozené na negatívnych postojoch o tých druhých" (van Dijk 2006: 61) a zvyknú sa zameriavat na imigracné problémy, deviácie, kriminalitu a násilie, etnické vztahy a (skutocné alebo domnelé, ale negatívne interpretované) kultúrne rozdiely (van Dijk 1992).

Médiá casto zdôraznujú príslusnost páchatelov kriminálnej cinnosti k etnickej mensine, kým "bielych" prezentujú ako tých, ktorí právo zabezpecujú (Teo 2000). Teo (2000) na prípade zobrazovania vietnamského drogového gangu 5T v austrálskych denníkoch ukázal stereotypizáciu vietnamskej komunity a systematické vyclenovanie jej clenov ako "tých druhých", kedy dochádzalo ku generalizácii kriminality jednotlivých Vietnamcov na vsetkých ludí s ázijským pôvodom. Niektoré diskurzívne analýzy mediálneho spravodajstva tiez ukazujú, ze etnické minority nie sú zobrazované len ako problémové skupiny, ale aj ako devianti vo vztahu k spolocenským normám a hodnotám majority, prípadne ich identita je prezentovaná ako marginálna k identite väcsiny, co prispieva k ich marginalizácii vo verejnom diskurze (Pietikäinen, Hujanen 2003).

V me diálnych obsahoch je tiez casto prítomné delenie spolocnosti na dve skupiny, mensinu a väcsinu, pricom majorita máva v tomto vztahu dominantné postavenie (e.g. van Dijk 2006). Zdrojmi informácií bývajú najmä autority, málokedy clenovia mensinovej komunity, ktorí aj v prípade, ze citovaní sú, bývajú definovaní svojou príslusnostou k minorite (Teo 2000; Kim 2012). Richardson (2004), ktorý analyzoval zobrazovanie moslimov v britskej tlaci, tvrdí, ze hranice rozlisovania medzi "nami" a "nimi" nemusia byt explicitne vytýcené; v textoch, ktoré skúmal, tieto hranice naznacoval pocit urcitej nadradenosti a národnej hrdosti a zdôraznovanie rozdielov medzi islamom a západom.

Z analýz zobrazovania etnických mensín v ceských médiách vyplýva, ze mensinám a cudzincom nie je venovaný dostatocný priestor na vyjadrenie, správy bývajú vytrhnuté z kontextu, pricom sa casto sústredujú na kriminálnu cinnost, a aj v prípadoch, ked sa snazia pôsobit pozitívne, casto podporujú stereotypy a výsledný obraz pôsobí zavádzajúco a povrchne. Podla rozsiahlej analýzy (júl 2011 - máj 2012) mediálneho zobrazenia Rómov (Krízková 2012) je mozné sledovat dve tendencie, a to negatívny stereotypný obraz rómskej komunity a výrazne slabsí trend nastolovania alternatívy k danému stereotypu. V analyzovanom spravodajstve bolo prítomné naduzívanie etnickej príslusnosti a prevládal dominantný obraz kon strukcie "rómskej" kriminality, obavy majority z Rómov, poziadavky na zaistenie bezpecia a vytváranie obrazu problematického spoluzitia majority a minority (Krízková 2012).

Podla zistení viacerých autorov (Klvacová, Bitrich 2003; Krízková 2007; Tejkalová, Láb et al. 2009) v spravodajstve ceských denníkov a týzdenníkov taktiez casto absentujú vyjadrenia príslusníkov mensín alebo cudzincov, ktorých sa správy týkajú, nie sú riadne citovaní alebo im je daný len minimálny priestor na vyjadrenie. O mensinách, cudzincoch a migrantoch sa casto píse ako o homogénnej mase alebo statistickom údaji. Hovorca býva casto nespecifikovaný a chýba odôvodnenie, na základe coho hovorí za celú komunitu, prípadne nie je uvedený zdroj a novinári vyuzívajú len kolektívne pomenovania ako Rómovia tvrdia, Rómovia chcú (Tejkalová, Láb et al. 2009). V prípade, ze sa médiá jednotlivcom venujú, býva to spravidla v negatívnych prípadoch, akými sú vyhostenia alebo zlociny (Klvanová 2007; Klvacová, Bitrich 2003). Výnimku tvoria tzv. ludské príbehy, ktoré na jednej strane môzu priblízit napríklad zivot v rómskej osade alebo problémy s hladaním práce, na druhej strane z nich niekedy recipient môze získat dojem, ze prezentovaní jedinci sú skôr výnimka, a stereotypy sú tak väcsmi upevnované nez potlácané (Klvacová, Bitrich 2003). V médiách tiez casto chýba snaha o uvedenie citatela do historického, kultúrneho alebo iného kontextu, kedy sa mensinový aktér "velmi casto stáva v clánku pasívnym a dekontextualizovaným objektom" (Krízková 2007: 18).

Etnické mensiny sú v ceských médiách casto zobrazované v súvislosti s kriminálnou cinnostou (Klvacová, Bitrich 2003; Nekvapil, Leudar 2003; Badánová 2010; Krízková 2007). Nekvapil a Leudar (2003) skúmali, ako bezprostredne po vzniku Ceskej republiky v roku 1993 bola v ceských médiách v súvislosti s tzv. migracným zákonom prezentovaná rómska tematika a zistili, ze argumentácia aktérov prezentujúcich zákon vychádzala z predpokladu, ze Rómovia sú spojení s kriminálnymi aktivitami, prípadne, ze sú prícinou spolocenského nepokoja. Badánová (2010) tiez zistila, ze ak boli páchatelia trestných cinov rómskeho pôvodu, bola zdôraznovaná ich etnicita a nízky vek, pouzívané negatívne expresívne výrazy alebo neboli uvádzané mozné dôvody trestných cinov.

3. Diskurz a diskurzívna analýza

Vo väcsine prístupov je diskurz chápaný ako sociálna praktika (e. g. Wodak 2008), ktorej hlavnou premisou je idea, ze spôsob, akým hovoríme, nie je neutrálnou reflexiou sveta, spolocenských vztahov a identít, ale hrá aktívnu rolu vo vytváraní a pozmenovaní týchto entít. Diskurz tak nie je len prostriedok k pochopeniu sociálnej reality, ale pomáha túto realitu budovat, mení sa podla situácie a adresáta a buduje verziu sveta, ktorá je konfrontovaná s inými verziami. Diskurzy, vzorce jazyka, ktoré sa vyskytujú v textoch a konverzáciách, sú tak spolocensky konstituované aj spolocensky podmienené. Konstruujú situácie, objekty poznania, identity a vztahy medzi ludmi a skupinami ludí - pomáhajú im udrziavat a reprodukovat spolocenské status quo, ale zároven tiez prispievajú k ich transformácii. Mediálny diskurz je pritom jedným zo zdrojov, ktoré ludia vyuzívajú na pochopenie rôznych tém a na komunikáciu o týchto témach (Gamson 1992).

Vznik súcasnej diskurzívnej analýzy je spojený so zmenami v sociálnych vedách v 60. a 70. rokoch 20. storocia, kedy v rámci lingvistiky vzniklo niekolko nových interdisciplín, medzi inými diskurzívna analýza (van Dijk 2007). Tá sa odlísila od iných disciplín zameraním na väcsie lingvistické celky nez izolované vety (Gamson 1992; Alba - Juez 2009) a pozornostou, ktorú venuje kontextom, v ktorých diskurz vzniká, v ktorých je prezentovaný a ktorý je zároven prezentovaný v jeho rámci (Wodak 2008). Diskurzívna analýza je v tomto zmysle analýza vzorcov jazyka a kontextu, v ktorom sa text pouzíva. Van Dijk vo svojich prácach (e. g. 1992) zdôraznil výhodnost diskurzívnej analýzy práve pri stúdiu predsudkov a rasizmu. Podla jeho tvrdenia diskurz hrá v produkcii a reprodukcii predsudkov a rasizmu dôlezitú úlohu, a to vytváraním mentálnych modelov, formovaním spolocenského poznania, postojov a ideológií, ktoré kontrolujú ludské konanie (van Dijk 1992).

Pomocou diskurzívnej analýzy mozno nazerat na základné vztahy v spolocenských vedách a na úlohu jazyka v sociálnom konstruovaní sveta. Diskurzívna analýza vsak nepredstavuje jednotný ucelený prístup, ale zahrna viaceré metodologické perspektívy, ktoré spájajú lingvistické a interpretacné metódy. A tak hoci ontologické, epistemologické a metodologické predpoklady diskurzívnej analýzy vytvárajú integrovaný celok, je mozné kombinovat diskurzívne elementy jednotlivých aspektov. Takúto kombináciu vyuzívame aj v nasej práci. Blanche a Durrheim (1999) identifikovali pomôcky na identifikáciu diskurzívnych vzorcov - napríklad hladanie binárnych protikladov, identifikovanie opakujúcich sa termínov, fráz, metafor (kazdý diskurz má urcitý spôsob hovorenia, ktorý zahrna obsah vypovedaného, aj spôsob, akým to bolo vypovedané a kontext, v ktorom to bolo vypovedané), prípadne identifikovanie subjektov, o ktorých sa v texte hovorí. Techniku, ktorú vyuzívame v clánku, blizsie rozoberáme v nasledujúcej casti.

4. Metodológia

V príspevku na vybranom prípade skúmame mediálny diskurz rómskej mensiny v ceských denníkoch v súvislosti s násilnými a protestnými udalostami v auguste 2011 na severe Ceskej republiky. Hoci nepokoje v oblasti Sluknovska pokracovali aj pocas dalsích mesiacov, najmä v susednom meste Varnsdorf, kde sa konalo viacero protirómskych demonstrácií, práca sa týmto nadväzným udalostiam nevenovala. Jej cielom bolo hlbkovo zachytit spravodajský diskurz udalostí, ktoré boli prezentované ako spústac napätia a nepokojov, teda obdobia dvoch útokov v mestách Nový Bor a Rumburk. V clánku pracujeme s dvomi tézami, ktoré sme si stanovili na základe vý skumov zobrazovania etnických mensín v médiách v zahranicí a v Ceskej republike. Po prvé, predpokladáme, ze vo vybraných médiách bude zdôraznovaná etnicita rómskych úcastníkov konfliktov a rómska mensina bude a priori spájaná s kriminálnym alebo násilným konaním, pricom názory a konanie jednotlivcov budú zároven prenásané na celú mensinu. Po druhé, v sledovaných denníkoch bude prítomné delenie spolocnosti na majoritnú a minoritnú cast, pricom bude zdôraznovaná existencia napätia medzi dvoma skupinami.

Pre analýzu sme si vybrali obdobie jedného mesiaca, od 8. augusta do 8. septembra 2011 v troch najcítanejsích ceských denníkoch Blesk, MF Dnes a Právo. Blesk je podla odhadovanej dennej cítanosti Unie vydavatelu (2011) dlhodobo najcítanejsím denníkom v CR, MF Dnes je na druhom mieste a Právo na tretom mieste. Denník Blesk dosiahol odhadovanú priemernú dennú cítanost v tretom a stvrtom stvrtroku 2011 celkovo 1,29 milióna citatelov, MF Dnes 797-tisíc a Právo 395- tisíc citatelov (Unie vydavatelu 2011)4. Pracovali sme s tlacenými verziami denníkov a skúmali sme celé císla novín, spolu 81 výtlackov, z ktorých sme vyselektovali vsetky spravodajské príspevky, ktorých hlavnou alebo vedlajsou témou boli incidenty v Novom Bore (7. august 2011) a Rumburku (21. august 2011) alebo následné protesty a správy o sociálnom a etnickom napätí v oblasti, a v ktorých sa spomínala niektorá podoba pojmu Róm. Násho výskumného problému sa týkalo 74 spravodajských príspevkov, z ktorých v Práve vyslo 30, v MF Dnes 23 a v Blesku 21 príspevkov.

V práci sme vychádzali z diskurzívnej analýzy, ktorá za základnú jednotku povazuje celú výpoved, v prípade nasej práce jeden spravodajský príspevok, a ktorá vo svojej komplexnosti vyuzíva kombinovatelné postupy. V prvom kroku analýzy sme spracovali kontextový prehlad správ - venovali sme sa charakteristickým crtám, rozsahu a umiestneniu správ v rámci vydania. Zároven sme identifikovali súvislosti, ktoré denníky zdôraznovali a ktoré naopak marginalizovali, prípadne úplne opomenuli, a casový rámec a kontext udalostí - zistovali sme najmä to, ci sledované incidenty boli dávané do súvislosti s inými incidentmi, napríklad inou trestnou cinnostou, a aké charakteristické vlastnosti denníky Rómom pripisovali.

V druhom kroku sme sa zamerali na mieru zdôraznovan ia etnicity a generalizáciu "rómskej" kriminality. Generalizácia odkazuje na rozsírenie charakteristík alebo konania specifickej skupiny alebo jednotlivcov na sirsiu a vseobecnejsiu skupinu. Na jednej strane predstavuje generalizácia pre novinárov výhodný spôsob, ako pripísat isté vlastnosti aktérom spravodajského diskurzu bez toho, aby museli zachádzat do zdlhavých opisov. Na strane druhej selekcia a reprodukcia urcitých zovseobecnujúcich prvkov naznacuje implicitnú ideológiu motivujúcu novinára k výberu daného zovseobecnenia. V práci sme si preto vsímali opisy a charakteristiky rómskych úcastníkov konfliktov a protestov a sledovali sme výrazy, ktoré sa spájali s útocníkmi v prípadoch z Nového Boru a Rumburku. Z aujímalo nás, ci bola ich príslusnost k rómskej mensine zdôraznovaná alebo boli prezentovaní ako individuality a samostatní aktéri a ci konanie alebo vyjadrenia jednotlivcov boli spájané s mensinou ako celkom. V tretom kroku sme venovali pozornost prítomnosti dichotómneho delenia spolocnosti. Prezentovaný vztah medzi majoritou a minoritou sme sledovali prostredníctvom pomenovaní a prívlastkov, kedy sme analyzovali jednotlivé výrazy, ktoré sa s týmito skupinami spájali, a prostredníctvom výberu a umiestnenia citácií, kedy sme skúmali, aký priestor a významnost boli prisudzované jednotlivým aktérom.

5. Kontext skúmaného spravodajstva

Sledované udalosti sa pocas mesacného obdobia celkovo objavili v troch denníkoch v 74 spravodajských príspevkoch, pricom najväcsiu mediálnu pozornost získali protesty a nieco nizsiu pozornost incidenty v Novom Bore a Rumburku. V priebehu analyzovaného mesiaca mozno pritom z hladiska intenzity informovania o udalostiach v denníkoch napriek krátkemu obdobi u identifikovat tri hlavné fázy. Prvá fáza trvala od informovania o útoku v Novom Bore (8. augusta) do incidentu v Rumburku (22. augusta). Denníky Blesk a MF Dnes sa spociatku o incident takmer vôbec nezaujímali, uverejnili len krátke správy na okraji alebo spodnej casti novín. Na rozdiel od Blesku vsak MF Dnes informovala aj o tlacovej konferencii usporiadanej Rómami z Nového Boru a o proteste proti kriminalite z 15. augusta 2011. Denník MF Dnes zacal ku koncu prvej fázy písat o téme v kontexte sociálneho napätia a ako jediný oznacil útok za rasovo motivovaný. Právo venovalo téme najviac priestoru od prvého útoku, intenzívne informovalo o okolnostiach, priebehu vysetrovania a tlacovej konferencie Rómov.

Druhá fáza, kedy sa zmenil spôsob písania a intenzita informovania, zacala 22. augusta, kedy noviny po prvýkrát priniesli informácie o incidente v Rumburku. Po udalosti sa zacali vsetky denníky zameriavat na údajné zvysujúce sa napätie na severe Ceskej republiky, obavy obyvatelov a politikov z rastúcej kriminality a na protesty, ku ktorým toto napätie viedlo. Násilné udalosti boli spociatku prezentované prevazne ako prvotný impulz na spustenie protestov, v neskorsích správach boli oznacované ako posledná kvapka v dlhodobo napätej situácii. V tomto období udalosti získavali priestor na titulných stranách alebo inom viditelnom mieste v podobe rozsírených správ. Tretia fáza informovania zacala koncom augusta, kedy médiá strácali o tému záujem a prevazovali krátke správy umiestnené na menej viditelných miestach, ktoré informovali o dalsích plánovaných protestoch. Záujem médií ozivili az nasledujúce protirómske demonstrácie v septembri 2011 vo Varnsdorfe.

Sledované incidenty boli vo vsetkých troch denníkoch rámcované ako vyvrcholenie dlhodobo sa stupnujúceho napätia medzi majoritou a minoritou a problémov s "rómskou" kriminalitou. Denníky zároven casto opomínali nízky vek niektorých útocníkov, ktorí boli v danom case maloletí a zlú sociálnu situáciu, pricom napätie zvykli predostierat ako fakt bez dostatocnej argumentácie. V prípade, ze sa denníky zaoberali inými prípadmi násilných udalostí medzi väcsinou a mensinou, prezentovali ich ako systematické prelievanie napätia z dôvodu rómskej "neprispôsobivosti". MF Dnes v správe s titulkom Napetí po útocích Romu se preléva z mesta do mesta. Hrozí "Londýn"? (24. augusta 2011) v úvodnej casti správy spomínala dalsie incidenty v oblasti v rozpätí asi jedného roka pred augustom 2011 a pripojila k správe mapu, na ktorej boli v podobe ohnísk znázornené "ghettá neprispôsobivých" a sípky, ktoré znázornovali smer stahovania Rómov na sever.

Sociálny kontext sa v denníkoch zacal objavovat az po útoku v Rumburku a okrem zmienok o nezamestnanosti, zdôraznova l vysokú kriminalitu prameniacu zo zlej sociálnej situácie a napätia medzi väcsinou a Rómami. Denníky informovali o skupine tzv. neprispôsobivých, ktorí boli do oblastí, v ktorých doslo k incidentom a nepokojom, stahovaní realitnými kanceláriami. Táto teória nebola v správach podporovaná oficiálnymi vyjadreniami autorít, ale len konstatovaniami autorov správ a obyvatelov. Redaktor Práva napríklad zhodnotil, ze "v regionu v posledních mesících roste napetí mezi starousedlíky a Romy, které tam sestehovaly realitní kanceláre spekulující s byty" (Právo, 5. septembra 2011). Denník Blesk zase parafrázoval názory miestnych obyvatelov, ked uviedol, ze "místní tvrdí, ze realitky kupují ve stredních Cechách byty i s neprizpusobivými, které pak odstehují na sever a opravené byty prodají" (Blesk, 27. augusta 2011).

Kontext incidentov bol v niektorých prípadoch pozmenený aj zámernou korekciou citácií. Správa MF Dnes (18. augusta 2011) s titulkom Tak jsme to tem bílejm hlavám nandali, v ktorej redaktorka cerpala informácie zo záznamu bezpecnostných kamier poskytnutého barmankou, bola uverejnená v tlacenej aj internetovej verzii v podobách, ktoré sa lísili v niekolkých podstatných detailoch. Kým v tlacenej verzii je komentár barmanky oznacený ako "doplnujúce svedectvo", v elektronickej verzii záznam len "okomentovala". Barmanka je zároven zdrojom informácie z titulku - v tlacenej verzii cast správy znie "'Tak jsme to tem bílejm hlavám nandali', ríká na záznamu jeden z útocníku", zatial co v elektronickej verzii sa píse "'Tak jsme to tem bílejm hlavám nandali', rekl pak podle barmanky jeden z útocníku" (MF Dnes, 18. augusta 2011). Záznam z bezpecnostnej kamery bol navyse snímaný bez zvuku, co nie je explicitne spomenuté ani v jednej verzii. Tlacená verzia správy tak implikuje rasový motív útocníkov.

6 Zdôraznovanie etnicity a generalizácia "rómskej" kriminality

Denníky pri informovaní o útokoch zdôraznovali príslusnost páchatelov k rómskej mensine a zovseobecnovali dané prípady ako pokracujúcu kriminalitu Rómov, pricom naznacovali súvislost medzi zhorsujúcou sa bezpecnostnou situáciou a agresivitou rómskej mensiny. Ako ukazuje tabulka 1, opisy páchatelov z útoku v Novom Bore sa v priebehu niekolkých dní zmenili z mladíkov a agresorov na dalsí ze skupiny útocníku z neprizpusobivých rodin a partu peti Romu s macetami . Po útoku v Rumburku uz denníky písali o skupinke romských útocníku alebo o rozzurených Romech. V prípade Nového Boru tento obrat nastal v case, ked vysla najavo príslusnost útocníkov k rómskej mensine. Prestalo sa o nich písat ako o násilníkoch alebo ludoch a boli kolektívne oznacení ako Rómovia.

Mladíci, ktorí sa zúcastnili bitky v Rumburku, boli od zaciatku prezentovaní ako Rómovia. Kedze ale polícia oznámila, ze bude presetrovat tento incident ako rasovo motivovaný (hoci napokon len v jednom prípade bol obzalovaný súdený za obvinenia s rasovým podtextom), v tomto prípade takéto formulácie boli odôvodnené. Napriek tomu mozno v jednotlivých denníkoch vidiet v informovaní o útoku významové rozdiely. Tabulka 2 ukazuje, aké titulky sa objavili v denníkoch bezprostredne po útoku.

Denník Právo ako jediný v titulku neuviedol, ze sa incidentu v Rumburku zúcastnili Rómovia a taktiez ako jediný naznacil, ze rasový podtext bol len jedným z motívov, ktoré v tom case polícia zvazovala. MF Dnes a Blesk v titulkoch etnicitu jednej skupiny úcastníkov uviedli, a to aj napriek tomu, ze sa v správe nevenovali moznosti rasového motívu. Denníky tiez poukazovali na podobnost bitky s útokom v Novom Bore. Denník MF Dnes v správe Útok Romu: dvacet proti sesti oznacil incident v Novom Bore za rasovo motivovaný, hoci prípad tak posudzovaný nebol a ani obzalovaní neboli súdení za precin s rasovým podtextom. Rómovia boli pritom v danej správe spomínaní pätkrát, a to vzdy v spojení s násilím alebo zlocinom.

Napriek tomu, ze presné okolnosti incidentu v danom stádiu este neboli známe, v správach, ktoré denníky vydali bezprostredne po bitke, boli Rómovia oznacovaní ako útocníci a agresori a bola zdôraznovaná ich rozzúrenost a agresivita, pricom druhá skupina mladíkov bola opisovaná v úlohe pasívnych obetí, ktorí sa pred útocníkmi bránili.

Porádnou rezbou skoncilo setkání sesti mladíku s osmnácticlennou skupinou Romu na okraji Rumburku. Oba tábory se do sebe pustily v nedeli nad ránem. Mladíci se pred Romy vyzbrojenými dlazebnými kostkami a teleskopickými obusky pokusili ukrýt v jednom z domu, útocníci ale dvere vyrazili. Jeden z napadených lezí v nemocnici.

(Blesk, 22. augusta 2011, zdôraznenie doplnené)

Romové v Rumburku na Decínsku v noci zbili mladíky vracející se z narozenin. Útocníci byli ve velké presile a pouzili kovový obusek. Jedna z obetí skoncila v nemocnici s rukou zlomenou na ctyrech místech.

(MF Dnes, 22. augusta 2011, zdôraznenie ciernou doplnené, zdôraznenie cervenou prevzaté z originálu5)

V oboch úryvkoch mozno sledovat jasnú identifikáciu prislúchajúcich rolí jednotlivých aktérov. Jedna skupina konfliktu bola oznacená ako Rómovia a útocníci a druhá skupina ako mladíci a obete. Denník Blesk aj napriek tomu, ze píse o tom, ze obe skupiny sa stretli a "do seba pustili" (22. augusta), napadnutí mladíci sa skryli pred útociacimi Rómami. V úryvkoch je prítomný aj element dôrazu na nezvycajné pouzitie sily - Rómovia vyzbrojení dlazobnými kockami a teleskopickými obuskami, vo velkej presile vyrazili dvere. Podobne aj pri útoku v Novom Bore bola udalost opisovaná ako krvavá a brutálna a boli podrobne opisované rôzne druhy údajne pouzitých zbraní. V tabulke 3 sú uvedené príklady zdôraznovania príslusnosti zúcastnených aktérov k rómskej mensine, ktoré priniesli denníky v titulkoch

Okrem zdôraznovania etnicity útocníkov bolo správanie jednotlivcov prenásané na celú mensinu a ich výroky alebo charakteristiky aplikované na komunitu ako celok. Uz pri prvotnom informovaní o bitke v Rumburku denníky naznacili súvislost medzi zhorsujúcou sa bezpecnostnou situáciou a (vnímanou) agresivitou Rómov. MF Dnes den po útoku informovala, ze "ve Varnsdorfu se minulý týden kvuli neustále se zhorsující bezpecnostní situaci seslo nekolik desítek lidí, kterí si stezovali, ze se kvuli agresivite zdejsích Romu bojí chodit ven" (MF Dnes, 22. augusta 2011). Rasový motív bol v denníku zopakovaný aj v správe z nasledujúceho dna s titulkom Útok Romu byl rasistický. Lidé na severu si kupují zbrane a psy (MF Dnes, 23. augusta 2011), ktorý naznacoval nebezpecenstvo hroziace ludom zo strany Rómov. Úcastníci sledovaných incidentov pritom nie sú zobrazovaní ako jednotlivci, ale ako clenovia skupiny, konkrétne rómskej mensiny.

Vo viacerých prípadoch titulky správ minimálne ciastocne nekorespondovali s obsahom textu. Hoci je to bezná prax novinárov - vytiahnut a zvýraznit niektorý aspekt správy, aby príspevok pôsobil zaujímavo a upútal pozornost citatelov, titulok môze pôsobit zavádzajúco. Denník Blesk (25. augusta 2011) uverejnil správu Starostka Sluknova: Kdyz nedostanou Romové dávky, jdou krást, v ktorom denník priniesol vyjadrenia starostky o prícinách napätej situácie v obci Sluknov. Starostka za dôvod oznacila príliv sociálne slabých a neprispôsobivých obcanov z iných castí Ceskej republiky, dvakrát vsak zdôraznila, ze problém nie je len s pristahovalcami rómskeho pôvodu a ze v meste majú s miestnou rómskou komunitou dlhodobo dobré vztahy. Nepozmenený citát z rozhovoru znie: "Kdyz lidé nedostanou peníze v dávkách, jdou krást." (Blesk, 25. augusta 2011). Redaktori správy v titulku následne vymenili "ludí" za "Rómov". Okrem toho, ze výrok starostky je významovo posunutý, dochádza tu aj ku generalizácii Rómov ako zlodejov a ludí zo sociálne slabsích pomerov.

Generalizáciu ilustruje tiez správa denníka Blesk (1. septembra 2011) s titulkom Jak se krade na Sluknovsku. Test Blesku - Odlozenou penezenku sebrali za 8 minut, ktorá sa síce priamo netýkala útokov, ani protestov, ale vznikla ako priama reakcia na ne. Predmetom správy bol "experiment" denníka, v rámci ktorého redaktori na verejné miesta vo Varnsdorfe a Rumburku umiestnili rôzne predmety (penazenka, mobil, taska, bicykel) a cakali, kto ich ukradne, pricom kazdého odfotografovali. Redaktori si dali za ciel overit tvrdenie "sluknovských starousedlíku", ze zvýsenie napätia v oblasti má na svedomí rast kriminality, za ktorú môzu Rómovia. Pri opisoch ludí, ktorí si odniesli predmety, etnickú príslusnost zvýraznili len u Róma, ktorý si vzal tasku a ktorého redaktor opísal ako rómskeho mladíka. Pri opisoch ostatných (nerómskych) ludí, ktorí predmety vzali, nebola spomenutá farba pleti ani vlasov, len odhadovaný vek. Bicykel bol zároven zanechaný v blízkosti hrajúcich sa rómskych detí a redaktor komentujúco vyjadril prekvapenie, ze i ked sa na bicykel prislo pozriet niekolko skupiniek detí a mladistvých, ani po niekolkých hodinách si ho nikto neodniesol. Týmito a podobnými technikami vzniká dojem, ze dlhodobá nezamestnanost a kriminalita sú rómske fenomény, aplikovatelné na celú mensinu.

Vyjadrenia jednotlivca denníky casto prezentovali ako stanovisko Rómov, teda celej mensiny. V správe Romové: Za macetový útok v Novém Boru muze servírka (Právo, 13. augusta 2011) stanovisko jedného zo zúcastnených na tlacovej konferencii, ktorú usporiadala Cesko-romská spolecnost v Novom Bore pozmenili do podoby, ze ide o kolektívne rómske presvedcenie. Ten prehlásil, ze 99 percent viny nesie servírka, ktorá nemala chlapcov do podniku vôbec pústat, co denník prezentoval nielen ako oficiálne stanovisko usporiadatelov, ale aj vsetkých Rómov.

Rómska mensina je spomínaná v spojitosti so zlocinom a násilím aj v správach, ktoré sa priamo netýkajú incidentov zo 7. a 21. augusta. Ako ukazujú nasledujúce ukázky, v mnohých správach boli Rómovia zobrazovaní ako zdroj kriminality a násilia, prípadne redaktori priamo písali o "rómskej kriminalite" alebo podporovali stereotyp, ze kazdého Róma je potrebné preventívne podozrievat z krádeze.

Nejprve drobné krádeze, pak prepadení a nakonec brutální útoky s tezce zranenými. Takto eskaluje napetí mezi Romy a dalsími obyvateli v mestech Sluknovského výbezku behem posledního pul roku.

(Blesk, 25. augusta 2011, zdôraznenie doplnené)

Bourlivé bylo také setkání starosty Varnsdorfu s obcany, kterí jsou nespokojeni s opatreními radnice, jez mají zamezit romské kriminalite.

(Blesk, 29. augusta 2011, zdôraznenie doplnené)

Desítky policistu dorazily do mest ve Sluknovském výbezku, kde rostlo etnické napetí kvuli kriminalite Romu. Starousedlíci si posily pochvalují.

(MF Dnes, 25. augusta 2011, zdôraznenie pridané)

Asi dvacetiletý Rom krácel v úterý odpoledne centrem Sluknova a nesl si stolek. Najednou u nej zastal hlídkový vuz a policisté zacali hned overovat puvod nábytku. "Kdyz bude nekde chybet stolek, víme, kam máme jít," varovali policisté Roma. Tato scénka se mohla na Sluknove odehrát jen díky policejním posilám, které sem poslalo policejní prezídium.

(MF Dnes, 25. augusta 2011, zdôraznenie doplnené)

Hoci sa niektoré správy primárne zaoberali zlou sociálnou situáciou, zároven v nich bola zdôraznovaná rómska etnicita v spojení s kriminalitou a násilím. V clánku s názvom Romové z ubytovny. Bydlí jich tady 167, do práce chodí tri, autor konstatoval, ze "práve deti z ubytoven jsou dnes nejvetsím problémem Sluknovska. Ti mensí kradou, starsí se perou" (MF Dnes, 29. augusta 2011). Dalsia správa Divoký sever: Napetí po útoku v Novém Boru sílí (MF Dnes, 19. augusta 2011) sa zaoberala rastom napätia z dôvodu rastúcej kriminality spôsobenej zlou sociálnou situáciou. Redaktori citovali viacero autorít - riaditela pre sociálne zaclenovanie, sociológa aj starostu Varnsdorfu. Hoci ani jeden z nich nespomenul Rómov, len nezamestnaných, sociálne slabsích, deti z problémových rodín a podobne, redaktor budoval spojitost medzi násilím a kriminalitou a Rómami v oblasti, spomína l incidenty, pri ktorých útocníkmi boli Rómovia, a neuvádzal ziadne, pri ktorých by nimi neboli. Celkovo boli Rómovia zobrazovaní v spojení s kriminalitou alebo násilím vo väcsine správ, ak nie explicitne, tak minimálne implicitne.

7. Dichotómne delenie spolocnosti

Okrem priameho alebo nepriameho spájania Rómov s kriminálnou cinnostou bolo v denníkoch prítomné výrazné vymedzovanie vztahu medzi majoritnou spolocnostou a rómskou minoritou. Rómom navyse poskytovali médiá v porovnaní s väcsinovým obyvatelstvom mensí priestor na názor a ich vyjadrenia boli kolektivizované a casto anonymizované, kedy nehovorila konkrétna osoba oznacená menom a priezviskom, ale Róm bez blizsej identifikácie. Delenie spolocnosti na dve skupiny tak bolo viditelné aj na spôsobe citovania a oznacovania zdrojov informácií.

Systematický "othering", vyclenovanie mensiny do kategórie "tí druhí", sa dial na dvoch úrovniach. Na jednej bolo v denníkoch toto delenie prítomné vo forme kolektívnych kategórií miestni a Rómovia , na druhej dochádzalo k transformácii kategórií do oznacení starousadlíci a neprispôsobiví. Príklady výrazov, ktoré denníky vyuzívali na skupinové pomenovania majority a minority pri informovaní o protestoch a situácií v regióne, sú zhrnuté v tabulke 4.

Pojem neprispôsobiví mal síce pôsobit etnicky nezatazene, no v médiách (ale tiez u politikov a aktérov krajnej pravice) sa synonymicky zamienal s Rómami a pristahovalcami. Na jednej strane tak pojem mal byt hodnotovo neutrálny a oznacovat kategóriu ludí bez ohladu na ich etnickú, národnostnú alebo inú príslusnost, cím sa mal vyhnút rasistickému tónu, no pri spôsobe jeho pouzívania jasne oznacoval presne vymedzenú skupinu ludí na základe ich farby pleti. Podobne ako pojem neprispôsobiví bol formovaný aj pojem starousadlíci, ktorý bol významovo spojený s väcsinovými miestnymi obyvatelmi. Starousadlíkmi pritom v obciach boli aj niektorí Rómovia, ktorí na území zili rovnako dlho ako takto oznacované väcsinové obyvatelstvo. Nasledujúce ukázky ukazujú dichotómne delenie spolocnosti a zároven aj zdôraznovanie existencie napätia medzi dvomi skupinami, ktoré toto delenie este zvýraznovalo.

V regionu v posledních mesících roste napetí mezi starousedlíky a Romy.

(Právo, 30. augusta 2011, zdôraznenie doplnené)

Napetí mezi starousedlíky a Romy se stupnuje poslední dva roky.

(Blesk, 27. augusta 2011, zdôraznenie doplnené)

Kvuli rostoucímu napetí mezi nedávno pristehovalými Romy a starousedlíky se starostové na severu Cech obávají vypuknutí váznejsích nepokoju.

(MF Dnes, 24. augusta 2011, zdôraznenie doplnené)

Na významové rozdiely medzi výrazmi neprispôsobiví a Rómovia poukazovali najmä citované autority ako polícia, starostovia miest ci sociálni pracovníci. A hoci redaktori v niektorých prípadoch v správach uvádzali, ze pod neprispôsobivými majú na mysli novopristahovaných nezamestnaných, z ktorých väcsina je rómskeho pôvodu a ze s rómskymi starousadlíkmi (MF Dnes, 25. augusta 2011) nie sú nevyhnutne problémy, napriek tomu vo zvysných castiach textu pouzívali výrazy Rómovia a neprispôsobiví ako synonymá.

Napjatou situaci, kterou jeste vyhrotily nedávné rasistické útoky Romu v Novém Boru a Rumburku, se snazí uklidnit policejní posily ze zásahových jednotek. Podle místních za vse muze masivní príliv neprizpusobivých lidí z jiných oblastí Cech.

(Blesk, 25. augusta 2011, zdôraznenie doplnené)

Situace ve Sluknovském výbezku je kvuli zvysující se kriminalite a prílivu neprizpusobivých zjitrená delsí dobu. ... Napetí mezi starousedlíky a Romy ve Sluknovském výbezku se stupnuje.

(Právo, 24. augusta 2011, zdôraznenie doplnené)

Zavrená okna, ticho, klid. Zivot v ubytovnách pro sociálne slabé na Sluknovsku se minulý týden výrazne zmenil. Romové zustávají doma, bojí se odplaty od extremistu i místních, kterí je viní z nárustu kriminality a násilných útoku.

(MF Dnes, 29. augusta 2011, zdôraznenie doplnené)

Tomuto významovému prekrývaniu sa vyhýbalo najmä Právo, v ktorom spomedzi ostatných sledovaných denníkov najcastejsie neboli neprispôsobiví zamienaní za Rómov. V ukázke sa nachádza cast správy, v ktorej nebola zdôraznená etnicita starousadlíkov, pristahovalcov ani sociálne slabých, hoci mozno jasne identifikovat dve oddelené skupiny. Takéto vyjadrenia sa vsak v skúmanej vzorke vyskytovali sporadicky.

Ve sluknovském výbezku stále roste sociální napetí. Do oblasti se pristehovala rada sociálne slabých lidí, které místní starousedlíci viní z nárustu kriminality. V nekterých obcích se zvýsil pocet krádezí az o 200 procent.

(Právo, 22. augusta 2011, zdôraznenie doplnené)

Výnimku tvorilo niekolko správ, ktoré boli obsahovo zamerané na obavy "slusných Rómov" (Blesk 29/08/2011, 30/08/2011, MF Dnes 29/08/2011, Právo 30/08/2011) z extrémizmu a z toho, ze budú spájaní s "problémovými Rómami". I ked tu boli do protikladu stavaní Rómovia- starousadlíci a Rómovia-pristahovalci, absentoval názor, ze k problémovým obyvatelom mohli patrit napríklad i príslusníci majority. Tento pohlad na problematiku sa vyskytoval len v malej casti skúmaných správ.

Z pohladu frekvencie citovania boli príslusníci rómskej mensiny podreprezentovaní a v porovnaní s väcsinovým obyvatelstvom im bol poskytnutý mensí priestor na vyjadrenia. Navyse denníky mali tendenciu v niektorých prípadoch vyberat citované osoby spôsobom, ktorý podporoval argument o kriminalite a problémovosti rómskej mensiny. Väcsina citácií v skúmanej vzorke pochádzala od polície, starostov, miestnych (väcsinových) obyvatelov alebo organizátorov protestov (tabulka 5). Ak mali Rómovia sancu na vyjadrenie, väcsinou im poskytli priestor az na konci správy a ich názory boli kolektivizované a prenásané na mensinu ako celok. V správe Policejní posily na Sluknovsku. Nestal se ani jeden trestní cin (MF Dnes, 25. augusta 2011) podstatnú cast textu tvorili vyjadrenia "bielych starousadlíkov", ktorí vyjadrovali spokojnost s policajnými posilami a az na konci citovali "starsí zenu ze Sluknova" rómskeho pôvodu, ktorá tvrdila, ze "nových Romáku uz jsem se zacínala bát". Navyse, hoci podtitulok správy znel Hlídky vítají i romstí starousedlíci, v príspevku okrem spomínanej zeny neposkytol denník Rómom ziaden priestor. Podobne v správe Policisté prijeli zahnat strach (Blesk, 25. augusta 2011) dali priestor najskôr starostke, hovorkyni polície a majitelovi bytového domu a az na konci správy muzovi, ktorý je opísaný ako Róm (60), nemá meno a je zdôraznené, ze je na Sluknovsku len niekolko mesiacov.

Najviac priestoru získala mensina v denníkoch na konci augusta, kedy sa objavili správy, ktoré prezentovali Rómov ako obete (Právo, 30. augusta 2011) alebo vysvetlovali rozdiel medzi starousadlými a novopristahovanými Rómami (Blesk, 29. a 30. augusta 2011). Jediným elitným rómskym zástupcom, ktorého denníky citovali, bol predseda Cesko-rómskej spolocnosti v Novom Bore Stefan Gorol, kedze obcianske zdruzenie zorganizovalo po útoku v Novom Bore k udalostiam tlacovú konferenciu. Denníky, s výnimkou Blesku, ktorý o udalosti neinformoval vôbec, pritom prezentovali jeho názory ako vyjadrenie povereného zástupcu rómskej mensiny a jeho hlas bol generalizovaný ako hlas vsetkých Rómov.

Denníky citované osoby rómskeho pôvodu uvádzali ako anonymné individuality alebo kolektívneho aktéra (Rómovia, neprispôsobiví), prípadne citovali niekolko konkrétnych rómskych obyvatelov, tí vsak casto vyjadrovali názor zhodný s názorom väcsiny. V správe, ktorá informovala o útoku v Novom Bore s titulkom Byl to likvidacní útok (MF Dnes, 18. augusta 2011), boli medzi citovanými barmanka, majitel herne a predseda Romské hospodárské rady v Novem Boru Miroslav Tancos, ktorý nemal s útokom priamu súvislost. Vyjadril sa, ze "Romáci by meli projevit víc pokory. Za ten útok se omluvit a uhradit veskerou skodu za lécení". V správe sú tiez citovaní rodicia niektorých útocníkov. Zatial co Tancos v správe "míní osvícene", rodicia (rómskeho pôvodu) "prízvukujú", jedna matka "naríká a dusuje se" a "by odprisáhla", ked hovorí o synovi. Z celkového pohladu bola mensina v porovnaní s majoritou citovaná velmi málo a zároven anonymizovane, co casto mohlo pôsobit z pohladu citatela podozrivo.

8. Záver

V druhej polovici roku 2011 sa v oblasti Sluknovska na severe Ceskej republiky zvýsilo napätie medzi väcsinovým obyvatelstvom, obyvatelmi sociálne vylúcených lokalít a Rómami, ktoré v niektorých mestách vyústilo do protestov a demonstrácií. Protirómska rétorika sa stala súcastou prejavov nielen krajne pravicových aktérov, ale tiez niektorých lokálnych politikov a miestnych obyvatelov. Podla Zprávy o stavu romské mensiny v CR (2012) za rok 2011 k eskalácii napätia mali prispiet jednak vysoká nezamestnanost a socioekonomická situácia obyvatelov a zhorsenie bezpecnostnej situácie, kedy Polícia CR zaznamenala nárast drobných krádezí a vlámaní, co cast majority povazovala za kriminalitu spôsobenú Rómami a jednak (vnímané) pristahovalectvo Rómov na sever z iných oblastí krajiny. Podla tejto správy (2012: 86) vsak "migrácia v regióne nebola v roku 2011 taká vysoká ako ju prezentovali médiá".

V príspevku sme hladali odpoved na otázku, akým spôsobom boli Rómovia zobrazovaní v troch najcítanejsích ceských denníkoch Blesk, MF Dnes a Právo v období jedného mesiaca po násilnom útoku na severe Ceskej republiky v auguste 2011. Zistili sme, ze vybrané denníky v sledovanom období pri informovaní o útokoch zdôraznovali príslusnost páchatelov k rómskej mensine a zovseobecnovali prípady ako pokracujúcu "rómsku" kriminalitu, pricom naznacovali súvislost medzi zhorsujúcou sa bezpecnostnou situáciou a vnímanou agresivitou rómskej mensiny. Sledované incidenty boli casto prezentované jednak ako vyvrcholenie dlhodobo sa stupnujúceho napätia medzi dvomi homogénnymi skupinami - väcsinovými obyvatelmi a rómskou mensinou a jednak ako dôsledok problémov s kriminalitou neprispôsobivých obcanov, pod ktorý ch takmer exkluzívne zahrnali príslusníkov rómskej mensiny. Takáto diskurzívna stratégia vytvára priestor na posun "tých druhých", v tomto prípade Rómov, dalej od "nás" - väcsinovej spolocnosti. V spravodajskom diskurze tak mozno pozorovat generalizáciu kriminálneho konania jednotlivcov - Rómov na sirsiu skupinu ludí - rómsku mensinu. Referencie k rómskej etnicite v súvislosti s incidentmi a protestmi boli natolko zdôraznované, ze sa vytváral dojem spojitosti pojmov rómska a kriminalita.

Kedze sa sledovaná vzorka správ priamo alebo nepriamo týkala násilných cinov alebo protestov, nie je prekvapujúce, ze Rómovia boli zobrazovaní v spojení s kriminalitou a násilím. V správach vsak bolo prítomné zdôraznovanie etnickej príslusnosti aktérov, a to aj v prípadoch, kedy takéto oznacenie nebolo potrebné. Navyse, Rómovia ako skupina boli vinení nielen za konkrétne ciny, ale aj za zvýsenú kriminalitu v regióne vseobecne, cím bolo konanie jednotlivcov generalizované na povahu celej mensiny. Denníky tak podporovali vnímanie kolektívnej viny, pri ktorej sú vsetci Rómovia zaradovaní do jedného homogénneho celku. Podla Horváthovej (2002: 58) sa tento princíp na Rómov aplikuje "tým lahsie, ze sa svojim vzhladom tak výrazne odlisujú od ostatnej populácie". Negatívna skúsenost s konkrétnou osobou sa potom jednoduchsie vztiahne na celú komunitu.

Okrem implikovanej spojitosti medzi Rómami a kriminalitou vybrané denníky vymedzovali hranice medzi majoritným obyvatelstvom a rómskou mensinou, pricom delenie spolocnosti bolo budované na konflikte a napätí medzi týmito skupinami. Systematické vyclenovanie Rómov do kategórie "iní" alebo "tí druhí" bolo v denníkoch prítomné na úrovni explicitného oznacenia dvoch skupín (domáci a Rómovia) alebo na úrovni nepriamych kolektívnych kategórií (starousadlíci a neprispôsobiví). Hoci druhá s pomenutá úroven mala pôsobit etnicky nezatazene, v médiách bola synonymicky zamienaná s bielymi obyvatelmi na jednej strane a Rómami na strane druhej. Podla Cadu (2012: 76) má takéto vyuzívanie "kódových slov" vyzerat rasovo netruálne a objektívne, ich obsah je vsak silne rasovo zafarbený. V rámci sledovaného diskurzu Rómovia tiez získavali v porovnaní s väcsinovým i obyvatelmi mensí priestor na vyjadrenia a ich výpovede boli navyse casto anonymizované. Spôsobom prezentovania tohto dichotómneho delenia tak bol vytváraný rámec, v ktorom má slusná majoritná cast obyvatelstva problémy s neprispôsobivou rómskou mensinou.

Homogenizácia útocníkov ako Rómov zapadá do kategorickej generalizácie, ktorá je casto príznacná pre stereotypizáciu a kognitívne predsudky (van Dijk 1992). Cím väcsia kategória, tým rozsiahlejsia generalizácia a zároven rozsiahlejsia stereotypizácia. Kategorizácia útocníkov zo skúmaných incidentov ako Rómov vsak neznamená len ich zaradenie do urcitej etnickej schémy, ale ovplyvnuje tiez postoje a správanie ludí voci rómskej mensine ako celku. Predstava útocníkov z daných prípadov môze vytvárat diskurzívny rámec, kedy obvinení nepredstavujú miestnych agresorov, ale vsetkých rómskych kriminálnikov. Toto doplna tvrdenia Cadu (2012: 72-73, 77), podla ktorého verejnost v Ceskej republike väcsinou povazuje Rómov za neprispôsobivú cast populácie, ktorá zneuzíva sociálny systém a odmieta sa zaclenit do pracovného trhu; preto si spôsobila svoju situáciu sama a nezaslúzi si ziadnu externú pomoc.

Zistenia práce doplnajú doterajsie poznatky z oblasti výskumu zobrazovania mensín v spravodajstve masových médií a obohacujú skúmanie o empirické dáta z prípadu v Ceskej republike. Dalsí výskum by sa na základe predstavenej analýzy dal posunút nielen smerom ku komparácii jednotlivých prípadov a väcsej generalizácii v rámci Ceskej republiky, prípadne k porovnaniu s prípadmi v iných krajinách, ale tiez ku komparácii jednotlivých úrovní, v rámci ktorých sa mediálne informácie dostávajú k citatelom, konkrétne celostátnej a regionálnej, prípadne lokálnej úrovne (e.g. Chiricos, Escholz 2002).

Po skoncení sledovaného obdobia sa médiá v súvislosti s útokmi najviac zamerali na pokracujúce demonstrácie a velkú cast pozornosti venovali informovaniu o aktivite krajne pravicovej DSSS, ktorá rámcovala protesty ako odôvodnený hnev "obycajných ludí", ktorých práva sú potlácané neprispôsobivou mensinou. Médiá v tomto prípade prispievali k priaznivej struktúre diskurzívnych prílezistostí pre krajne pravicových aktérov. Inými slovami, spravodajský diskurz v súvislosti s rómskou mensinou bol priaznivo naklonený diskurzu, ktorý vytvára krajná pravica stavajúca na animozitách voci rôznym nepriatelom, v tomto prípade voci rómskej mensine, co následne smeruje k "potvrdeniu politického akceptovania anti-Cigánizmu" v rámci verejného diskurzu (Albert 2012: 138). Kedze vsak na úspesnost politickej strany a hnutia v presadení agendy vplývajú dalsie faktory spojené nielen s diskurzívnymi prílezitostami, ale tiez napríklad s rezonanciou vytvorených rámcov u verejnosti (Snow, Benford 1988) alebo struktúrou politických prílezitostí (Kitschelt 1995), táto oblast si vyzaduje dalsí výskum. V niektorých prípadoch, ako napríklad v Estónsku alebo Lotyssku, sa krajne pravicovým stranám nedarí aj z toho dôvodu, ze radikálnu rétoriku extrémnej pravice prebrali do istej miery mainstreamové politické strany (Auers, Kasekamp 2009). Napriek tomu, popularita krajne pravicovej DSSS pomerne výrazne stúpla v regiónoch, kde boli ich obyvatelia naklonení prijímat rasové vysvetlenia, ktoré im strana ponúkala (Cada 2012). S podobnou taktikou uspela na lokálnej úrovni do velkej miery aj Ludová strana Nase Slovensko (LSNS) v parlamentných volbách 2010 a 2012 (Kluknavská 2013) a jej líder Marian Kotleba v boji o predsednícke kreslo Vyssieho územného celku v Banskej Bystrici v regionálnych volbách 2013.

Súdny proces s obzalovanými z prípadu v Novom Bore vyvrcholil koncom júla 2013, kedy krajský súd v Liberci vyniesol rozsudok a odsúdil muzov na 3 az 16 rokov väzenia. Hoci médiá aj nadalej informovali o etnicite útocníkov, obzalovaní neboli súdení za konanie s rasovým podtextom.

Sidebar

Unadaptable Roma and the decent majority? News discourse after violent incidents in the north of the Czech Republic in 2011

SUMMARY

The paper analyses the news discourse on the Roma minority during the violent incidents and the following anti-Roma protests in the north of the Czech Republic in 2011. It focuses on news reports relating to the Roma in the three most-read Czech newspapers (Právo, MF Dnes a Blesk) between August 8, 2011 and September 8, 2011. Tensions in the region arose after Roma attacks on members of the non-Roma majority in a local bar in the city of Nový Bor. The incident contributed to (already) negative attitudes towards the Roma minority and anti-Roma rhetoric became prevalent not only in statements made by the far right, but also in statements made by some local politicians and the general public. The study adheres to discourse analysis and is undertaken in three stages. In the first stage we introduce a general characterization of the news and the context of the unrest as presented by the media. This is followed by an analysis of the extent to which the media emphasized ethnicity in the conflict and generalized "Roma" criminality. In the third stage the dichotomy in relation to the non-Roma majority and the Roma minority (us vs. them) is analysed.

The analysis points to the systematic "othering" and stereotyping of the Roma minority in the selected newspapers. The results show that newspapers emphasized the ethnicity of Roma actors involved in the attacks and generalized the given incidents as continuing "Roma" criminality, implying a link between the deteriorating security situation and the perceived aggressiveness of the Roma minority. In other words, the news discourse projected the criminal actions of individuals, i.e. Roma individuals, onto the broader group of a people, i.e. the Roma minority. Moreover, the newspapers tended to present the situation either as "the last drop" with respect to the tensions between the two separate groups (the majority non-Roma population and the Roma minority) or as a consequence of problems with the criminality of "unadaptable" citizens, meaning the Roma. References to Roma ethnicity were emphasized to the point where a causal link between the Roma and criminality was implied. Such a discursive strategy tends to shift "the Others" - in this case, the Roma community - away from "us", i.e. mainstream society.

The analysed sample of news reports was directly or indirectly related to criminal acts or protests; hence, it is not surprising that the Roma were portrayed in relation to criminality and violence. However, the media emphasized the ethnicity of the actors even in those cases when such a categorization was not necessary. Moreover, the Roma as a group were blamed not only for particular acts, but also for increased criminality in the region generally. Since the actions of individuals were generalized to the whole minority, newspapers thus reinforced the perception of collective guilt, with all Roma treated as a homogenous entity. The media also built up majority-minority differences between the groups. The systematic categorization of Roma as "the Others" was visible in the newspapers on two levels: 1) the explicit labelling of the two groups - the (non- Roma majority) residents and the Roma, and 2) the more implicit naming of the two groups - the natives and the unadaptables. Although the second level was supposed to be objective and ethnically neutral, it correlated with the Whites on the one hand and Roma on the other. The results also showed that the Roma were cited considerably less than the majority population and the authorities, and then often anonymously, e.g. "the Roma say", "A Roma woman states", "The Roma in the village claim", etc. The way in which this dichotomous division was presented created a frame in which the "decent" majority suffered at the hands of the unadaptable Roma minority.

Categorization of the attackers as Roma not only puts the minority into a certain ethnic scheme, but also affects attitudes and behaviour to the Roma minority as a whole. The idea of attackers can create a discursive frame in which the aggressors represent not individuals, but all Roma criminals. Such a strategy can lead to a deepening of racial stereotypes in society, and can also contribute to the formation of a favourable discursive opportunity structure, hence a favourable context for parties of the far right, which are characterised by their nationalistic, racist and xenophobic rhetoric and actions. The far right Worker's Party of Social Justice (DSSS) framed the incidents as the justified anger of "ordinary people", whose rights were oppressed by an unadaptable minority. The news discourse in relation to the Roma minority provided fertile territory for the far right, which builds on the animosities toward various perceived "enemies", in this case the Roma minority. This, in turn, can lead to political acceptance of antiziganism in the public discourse.

The success of a political party or movement in setting the agenda is, however, influenced by other factors as well. It might be dependent on factors linked not only to discursive opportunities, but also to the resonance of frames with the public or to the structures of political opportunities. In some countries, such as Estonia or Latvia, far right parties are not successful because mainstream parties to a large extent have adopted the radical rhetoric of far right movements and parties. In contrast, in the Czech Republic, the popularity of the far right DSSS, for example, has increased mainly in those regions where the public was more inclined to accept racialist explanations for the unrest offered by the party. The far right People's Party Our Slovakia (LSNS) adopted a similar strategy and was locally successful in parliamentary elections 2010 and 2012 (and in elections to the bodies of self-governing regions in 2013) in regions with perceived problematic relations between the non-Roma majority and the Roma minority.

The results presented in this study are consistent with previous research on the coverage of minorities in news media and provide empirical evidence from a case in the Czech Republic. The findings suggest that future research could be directed at a comparison of various cases not only in the Czech Republic and among countries, but also at a comparison of the coverage of such cases by national and regional/local news.

Footnote

1 Táto práca bola podporovaná Grantom pre doktorandov a mladých vedeckých pracovníkov Univerzity Komenského c. G-13-067-00.

3 Podla Konceptu rómskej integrácie pre 2010 -2013 v Ceskej republike, ktorý bol vytvorený v súvislosti s Rámcom EÚ pre vnútrostátne stratégie integrácie Rómov do roku 2020, sa pocet Rómov v CR odhaduje na 150 -200-tisíc. Rada Európy zase odhaduje pocet Rómov v krajine na 150-250 tisíc, co je v priemerne priblizne 1,9 percenta populácie CR. Podobný údaj - 200-250-tisíc - udáva aj Liégeois (2008: 31).

4 V auguste 2011 patrili dané tituly vzhladom na predaný náklad zároven k najpredávanejsím ceským denníkom (s výnimkou denníka Deník, ktorý bol s priemerným denným predaným nákladom 202 424 výtlackov tretím najpredávanejsím denníkom) - Blesk dosiahol predaný náklad 345 229 výtlackov, MF Dnes 221 805 výtlackov a Právo 121 609 výtlackov (ABC CR 2011).

5 MF Dnes casto v perexoch zozbieraných clánkov zvýraznila niekolko slov, najcastejsie cervenou farbou. Dalsie zvýraznenia boli "rasove motivovaného útoku", "rostlo etnické napetí kvuli kriminalite Romu", "Romstí starousedlíci", "pro sociálne slabé na Sluknovsku" a "kamerový záznam".

References

Bibliografia

ABC CR - Kancelár overování nákladu tisku (2011). Overovaná data - Deníky [online]. Dostupné z: http://www.abccr.cz/overovana-data/periodicky-tisk-1/?filterYear=2011&filterMonth=8, [cit. 10. 6. 2013].

Alba-Juez, L (2009). Perspectives on Discourse Analysis: Theory and Practise. Cambridge: Cambridge Scholars Publishing.

Albert, G. (2012). Anti-Gypsyism and the Extreme-Right in the Czech Republic. In: Stewart, M. (Ed.). The Gypsy 'Menace': Populism and the New Anti-Gypsy Politics, s. 137-166. C Hurst & Co Publishers Ltd.

Auers, D. - Kasekamp, A. (2009). Explaining the Electoral Failure of Extreme-Right Parties in Estonia and Latvia. Journal of Contemporary European Studies, roc. 17, c. 2, s. 241-254. DOI: 10.1080/14782800903108718

Badánová, A (2010). Promeny mediální reprezentace Romu v ceském tisku. Magisterská diplomová práce. Masarykova universita v Brne, Fakulta sociálních studií.

Bennett, L. W. - Entman, R. W. (2001). Mediated Politics: Communication in the future of democracy. Cambridge: Cambridge University Press Cambridge.

Blanche, T. M. - Durrheim, K. (1999, eds.). Research in practice: Applied methods for the social sciences. Cape Town: UCT Press.

Bobo, L. D (1997). Race, public opinion, and the social sphere. Public Opinion Quarterly, 1997, roc. 61, c. 1, s. 1- 15.

Borgis. Právo: nezávislé noviny, roc. 21, c. 187-214. Praha: Borgis, a.s.

Cada, K. (2012). Social Exclusion of the Roma and Czech Society. In: Stewart, M. (Ed.) . The Gypsy 'Menace': Populism and the New Anti-Gypsy Politics, s. 67-80. C Hurst & Co Publishers Ltd.

Ceský statiscký úrad (2011). Konecné výsledky scítania ludu 2011 [online]. Dostupné z: http://vdb.czso.cz/sldbvo/#!stranka=podle- tematu&tu=30715&th=&v=&vo=null&vseuzemi=null&void, [cit. 15. 4. 2013].

Centrum pro výzkum verejného mínení AV CR (2013). Romové a souzití s nimi ocima ceské verejnosti - duben 2013 [online]. Dostupné z: http://cvvm.soc.cas.cz/media/com_form2content/documents/c1/a7017/f3/ov130521.pdf, [cit. 22. 3. 2013].

Chiricos, T. - Eschholz, S. (2002). The Racial and Ethnic Typification of Crime and The Criminal Typification of Race and Ethnicity in Local Television News. Journal of Research in Crime and Delinquency, roc. 39, c. 4, s. 400-420. DOI: 10.1177/002242702237286

Delnická strana Sociální Spravedlnosti (2011). DSSS se chystá do Nového Boru [online]. Dostupné z: http://www.dsss.cz/dsss-se-chysta-do-noveho-boru, [cit. 10. 7. 2013].

Delnická strana Sociální Spravedlnosti (2013a). DUCHCOV: Problém sociálne neprizpusobivých parazitu není tento rezim schopen vyresit [online]. Dostupné z: http://www.dsss.cz/problem-socialne-neprizpusobivych- obcanu-neni-tento-rezim-schopen-vyresit, [cit. 24. 8. 2013].

Delnická strana Sociální Spravedlnosti (2013b). Strategie proti neprizpusobivému stylu zivota [online]. Dostupné z: http://neprizpusobivi.dsss.cz/,[cit. 24. 8. 2013]

Gamson, W. A. (1992). Talking Politics. Cambridge: Press Syndicate of the University of Cambridge.

Hall, S. (1997). The Work of Representation. In Hall, S. (Ed.). Representation: Cultural Representations and Signifying Practices. London: Open University Press, s. 13-75.

Horváthová, J. (2002). Kapitoly z dejin Romu. Clovek v tísni: Lidové Noviny.

iDnes.cz. (2011). Horký pátek spustil zlobu a frustraci, Rumburstí se nechali vést radikály [online]. Dostupné z: http://zpravy.idnes.cz/pochod-a-demonstrace-v-rumburku-dne- /domaci.aspx?c=A110826_225545_domaci_jj, [cit. 16. 6. 2013].

Kim, S. (2012). Racism in the global era: Analysis of Korean media discourse around migrants, 1990-2009. Discourse & Society, roc. 23, c. 6, s. 657-678.

Kitschelt, H. (1995). The Radical Right in Western Europe: A Comparative Analysis. Univesity of Michigan Press.

Kluknavská, A. (2013). Od Stúra k parazitom: Tematická adaptácia krajnej pravice v parlamentných volbách na Slovensku. Politologický casopis, roc. 2013, c. 3, s. 258-281.

Klvácová, P. - Bitrich, T. (2003). Jak se (ne)píse o cizincích [online]. Dostupné z: http://aa.ecn.cz/img_upload/bacca6403f52f8f0f60667687afefbf5/Jak_se__ne_pise_o_cizincich_2003.p df, [cit. 16. 4. 2013].

Klvanová, R. (2007). Uprchlíci v zahranicí na stránkách ceského tisku [online]. Dostupné z: http://www.mkc.cz/uploaded/download/Cizinci_nasinci_a_media.pdf, [cit. 27. 3. 2013].

Koncept Rómskej integrácie pre 2010-2013, CR (2009). Roma Integration Concept for 2010-2013, december 2009 [online]. Dostupné z: http://ec.europa.eu/justice/discrimination/files/roma_czech_republic_strategy_en.pdf, [cit. 5.1. 2014].

Koopmans, R. - Muis, J. (2009). The rise of right-wing populist Pim Fortuyn in the Netherlands: A discursive opportunity approach. European Journal of Political Research, roc. 48, c. 5, s. 642-664. DOI: 10.1111/j.1475- 6765.2009.00846.x

Koopmans, R. - Statham, P. (1999). Ethnic and Civic Conceptions of Nationhood and the Differential Success of the Extreme Right in Germany and Italy. In Giugni, M. - McAdam, D. - Tilly, Ch. (eds.) How Social Movements Matter. Minneapolis: University of Minnesota Press, s. 225-251.

Koopmans, R. - Olzak, S. (2004). Discursive Opportunities and the Evolution of Right-Wing Violence in Germany. American Journal of Sociology, roc. 110, c. 1, s. 198-230. DOI: 10.1086/386271

Krízková, M. (2007). Dynamika obrazu uprchlíku v médiích [online]. Multikulturní centrum Praha, Cizinci, nasinci a media. Dostupné z: http://www.mkc.cz/uploaded/download/Cizinci_nasinci_a_media.pdf, [cit. 27. 3. 2013].

Krízková, M. (2012). Analýza mediálního zobrazení Romu v ceských médiích od zacátku cervence 2011 do konce kvetna 2012 [online]. Dostupné z: www.romea.cz/dokumenty/med_an_FINAL.doc, [cit. 19. 4. 2013].

Larson, G. S. (2005). Media & Minorities: The Politics of race in news and Entertainment. Lanham, MD: Rowman & Littlefield.

Liégeois, J. P. (2008). Roma in Europe. Stationary Office Books: Council of Europe.

Mafra. MF Dnes. 2011, roc. 22, c. 187-214. Praha: MaFra, a.s.

Nekvapil, J. -Leudar, I. (2003). Diskuse o migracním zákonu v ceských masmédiích na pocátku roku 1993. In: Homolác, J. - Karhanová, K. - Nekvapil, J. (eds.). Obraz Romu v stredoevropských masmédiích po roce 1989. Praha, s. 6-34.

Pietikaeinen, S. (2003). Indigenous Identity in Print: Representations of the Sami in News Discourse. Discourse & Society, roc 14, c. 5, s. 581-609.

Pietikaeinen, S. - Hujanen J. (2003). At the crossroads of ethnicity, place and identitiy: Representations of northern people and regions in Finnish news discourse. Media, Culture & Society, roc. 25, c. 2, s. 251-268.

Rada Európy (2012). Estimates on Roma population in European Countries. [online]. Dostupné z: http://hub.coe.int/c/document_library/get_file?uuid=3f6c4a82-0ca7-4b80-93c1- fef14f56fdf8&groupId=10227, [cit. 5. 1. 2014].

Richardson, J. E. (2004). (Mis)representing Islam: the Racism and Rhetorics of British Broadsheet Newspapers. Amsterdam: John Benjamins Publishing Company.

Ringier. Blesk, roc. 20, c. 187-214. Praha: Ringier.

Samková, K. A. (2012). Dopis pro prezidenta PCR, plk. Mgr. Petr Lessyho. Stíznost na zpusob vysetrování tzv. "macetového útoku" v Novém Boru a související úvahy [online]. Dostupné z: http://www.macetovyutok.cz/index.php?r=post/view&id=71, [cit. 11. 8. 2013].

Snow, D. A. - Benford, R. D. (1988). Ideology, Frame Resonance and Participant Mobilization. International Social Movement Research, roc. 1, c. 1, s. 197-217.

Tejkalová, A. -Láb F. (2009, et al.). Analýza mediálního spracování vybraných kauz týkajících se etnických mensin [online]. Dostupné z: http://minority.fsv.cuni.cz/uploads/MENSINY_ANALYZA.pdf, [cit. 12. 6. 2013].

Teo, P. (2000). Racism in the news: A Critical Discourse Analysis of news reporting in two Australian Newspapers. Discourse & Society, roc. 11, c. 1, s. 7-49.

Unie Vydavatelu (2011). Media Projekt 2011 3. ctvrtletí + 4. ctvrtletí [online]. Dostupné z: http://www.unievydavatelu.cz/Upload/978.pdf, [cit. 14. 4. 2013].

Van Dijk, T. A. (1991) Racism and the Press. London: Routledge.

Van Dijk, T. A. (1992). Discourse and the Denial of Racism. Discourse & Society, roc. 3, c. 1, s. 87-118.

Van Dijk, T. A. (2006). Racism and the press in Spain. In: Blas, José, L. - Casanova, M. - Velando, M. - Vellón J. (eds.). Discurso y Sociedad II. Nuevas contribuciones al estudio de la lengua en un contexto social. Castelló de la Plana: Universitat Jaume I, s. 59-99.

Van Dijk, T. A. (2007). The study of discourse: an introduction. In: Van Dijk, T. A. (Ed.). Discourse Studies (Sage Benchmarks in Discourse Studies). London: Sage, s. xix-xii.

Vano, B. -Haviarová, E. (2002). Demografické trendy rómskej populácie. In: Vasecka, M. (Ed.) CACIPEN PAL O ROMA. Súhrnná správa o Rómoch na Slovensku, s. 475-502. [online]. Dostupné z: http://www.ivo.sk/buxus/docs//publikacie/subory/suhrnna_sprava_o_romoch_na_slovensku.pdf, [cit. 5. 1. 2014].

Vláda Ceské republiky (20120. Zpráva o stavu romské mensiny v CR za rok 2011 [online]. Dostupné z: http://www.vlada.cz/assets/ppov/zalezitosti-romske-komunity/aktuality/III_Zprava_2011_def.doc, [cit. 20. 6. 2013].

Wodak R. (2008). Introduction: Discourse Studies - Important Concepts and Terms. In: Wodak, R. - Krzyzanovski, M. Qualitative Discourse Analysis in the Social Sciences.. London: Palgrave Macmillan, s. 1-29.

Wodak, R., Pelinka, A. (2002). The Haider Phenomenon in Austria. New Jersey: Transaction Publishers.