ROZPRÁVKA BRATOV GRIMMOVCOV ZABÍ KRÁL' (ATU 440) V INTERETNICKOM KONTEXTE

Abstract

It is generally known that The Frog Prince (further referred to as "KHM-1") is the very first fairy tale from the collection Kinder- und Hausmärchen by the Grimm Brothers (further referred to as "KHM"). It is less known though that fairy tale no. 13 (The Frog Prince) from the 2nd volume of the 1st edition (1815) also represents the same type of fairy tales (KHM2-13). Since the authors included the KHM2-13 text version in the notes of the later editions (1822 or 1856) of the well-known Grimm collection, it does not appear in the next popular German editions. Preliminarily, with respect to this study and on the basis of later versions from the Hungarian, Slovak and Czech environments, the Frog King type (ATU 440) should be divided into two sub-types: Frog King sub-type (ATU 440A = KHM-1), and Frog Prince sub-type (ATU 440B = KHM2-13). Since the later editions of the collection served as a basis for almost all translations into foreign languages, the ATU 440A sub-type has been present in translations among Central European nations (in this case, in the Hungarian, Slovak and Czech literatures in translation) since the 19th century. Naturally, the ATU 440B sub-type is missing. In spite of that, the latter sub-type prevails in the oral literature of the above-mentioned nations, and the ATU 440A sub-type appears rather occasionally. Yet, experts consider the versions of the ATU 440B sub-type to be a Grimm influence on oral literature. The question, however, is how this fairy tale by the Grimm Brothers could become part of the oral literature of the nations which supposedly did not dispose of printed translations of these fairy tales? The study seeks to answer this question on the basis of comparisons between Hungarian, Slovak and Czech (assumed) printed copies and published versions from oral literature.

Headnote

It is generally known that The Frog Prince (further referred to as "KHM-1") is the very first fairy tale from the collection Kinder- und Hausmärchen by the Grimm Brothers (further referred to as "KHM"). It is less known though that fairy tale no. 13 (The Frog Prince) from the 2nd volume of the 1st edition (1815) also represents the same type of fairy tales (KHM2-13). Since the authors included the KHM2-13 text version in the notes of the later editions (1822 or 1856) of the well-known Grimm collection, it does not appear in the next popular German editions. Preliminarily, with respect to this study and on the basis of later versions from the Hungarian, Slovak and Czech environments, the Frog King type (ATU 440) should be divided into two sub-types: Frog King sub-type (ATU 440A = KHM-1), and Frog Prince sub-type (ATU 440B = KHM2-13). Since the later editions of the collection served as a basis for almost all translations into foreign languages, the ATU 440A sub-type has been present in translations among Central European nations (in this case, in the Hungarian, Slovak and Czech literatures in translation) since the 19th century. Naturally, the ATU 440B sub-type is missing. In spite of that, the latter sub-type prevails in the oral literature of the above-mentioned nations, and the ATU 440A sub-type appears rather occasionally. Yet, experts consider the versions of the ATU 440B sub-type to be a Grimm influence on oral literature. The question, however, is how this fairy tale by the Grimm Brothers could become part of the oral literature of the nations which supposedly did not dispose of printed translations of these fairy tales? The study seeks to answer this question on the basis of comparisons between Hungarian, Slovak and Czech (assumed) printed copies and published versions from oral literature.

Key words: folklore and literary tradition, fairy tale, The Grimm Brothers, The Frog King/Prince (ATU 440), Central Europe

Klúcové slová: folklór a literárna tradícia, rozprávka, bratia Grimmovci, Zabí král/ princ (ATU 440), stredná Európa

I.

Je vseobecne známe, ze prvou rozprávkou zbierky bratov Grimmovcov Detské a rodinné rozprávky (pôvodný názov: Kinder- und Hausmärchen, dalej KHM) je Zabí král (KHM-1). Je vsak menej známe, ze rozprávka c. 13 (Zabí princ) z druhého zväzku prvého vydania (1815) tiez patrí do okruhu tohto typu (KHM2-13). Pretoze v neskorsích vydaniach (1822, resp. 1856) známej grimmovskej zbierky variant textu KHM2-13 zostavovatelia uz vlozili do poznámkového zväzku (Grimm, 1856: 3-5), v dalsích standardných populárnych nemeckých vydaniach sa tento variant uz ani nevyskytuje. Kedze neskorsie vydania zbierky slúzili ako základ pre takmer vsetky inojazycné preklady, variant KHM-1 je od 19. storocia v prekladoch u stredoeurópskych národov (v tomto prípade v madarskej, slovenskej a ceskej prekladovej literatúre) stále prítomný, zatial co variant KHM2-13 chýba. Napriek tomu v ústnej slovesnosti spomínaných národov dominujú varianty textu KHM2-13, a varianty klasického textu KHM-1 sa vyskytujú skôr ojedinele. Odborná literatúra napriek tomu povazuje aj varianty textu KHM2-13 za grimmovský vplyv na ústnu slovesnost. Vzniká otázka: ako sa mohla dostat táto grimmovská rozprávka do ústnej slovesnosti tých národov, u ktorých dostupné tlacené preklady pravdepodobne neexistovali? Stúdia sa pokúsi odpovedat na túto otázku na základe porovnávania madarských, slovenských a ceských tlacených (predpokladaných) predlôh a publikovaných variantov z ústnej slovesnosti.

Skôr, ako sa dostaneme k samotnému jadru problému, bude potrebné na zaciatku urobit krátky prehlad madarskej, slovenskej a ceskej prekladatelskej tvorby grimmovských rozprávok.

Prekladmi a vplyvmi zbierky rozprávok bratov Grimmovcov v Madarsku sa prvýkrát zaoberal Gyula Ortutay (Ortutay, 1963a). K madarskej verzii tejto stúdie (Ortutay, 1963b) sa pripojila bibliografia Vilmosa Voigta nie celkovo o madarských prekladoch grimmovských rozprávok1, publikovaných do roku 1963, ale iba o samostatných madarských edíciách Grimmovcov (Voigt, 1963). Prakticky zároven s tým vysiel aj iný súpis o grimmovských publikáciách v madarcine, ktorý zostavil Sándor Kozocsa (Kozocsa, 1963). Doplnujúcim clánkom nan reagoval Vilmos Voigt (Voigt, 1964). A nakoniec máme k dispozícii súpis Marianny Domokos a Judit Gulyás, ktorý sumarizuje madarské publikácie Grimmovcov v rokoch 1963 - 2005 na základe fondu Státnej Széchényiho kniznice v Budapesti (Domokos, Gulyás, 2007 - 2009).

Prehlad vplyvu bratov Grimmovcov v Madarsku, berúc do úvahy aj zahranicnú literatúru a novsie údaje, podáva Vilmos Voigt vo svojej stúdii, napísanej v roku 1999, publikovanej v nemeckom jazyku (Voigt, 2005). Naposledy vývojovo-historické súvislosti zbierky rozprávok bratov Grimmovcov sumarizovala Ilona Nagy vo svojej rozsiahlej stúdii, opierajúc sa predovsetkým o výsledky nemeckej odbornej literatúry a scasti aj o madarské materiály (Nagy, I., 2007. Vid aj: Liszka, 2013: 64-72).

Vychádzajúc z vyssie uvedených doterajsích prípravných prác mozno konstatovat, ze prvé madarské (nie preklady, ale skôr) prerozprávania sa objavujú v tlaci priblizne od polovice 19. storocia, casto vo velkom náklade a vo viacerých vydaniach. V období rokov 1861 az 2005 sa podarilo zistit viac ako 250 publikácií. Spomenuté publikácie sú bez výnimky výberom2, okrem úplného velkého vydania, ktorého prekladatelmi sú Lajos Adamik a László Márton (Grimm, Grimm, 2009). Tento preklad vsak má svo- je starsie textové varianty vo viacerých vydaniach: stací poukázat len na vydanie z roku 1989 (a jeho pocetné znovuvydania) (Grimm, Grimm, 1989).

Slovenská prekladová literatúra grimmovských rozprávok sa zdá byt ovela skromnejsia, hoci pre absenciu adekvátnych predstúdií3 je azda predcasné sa o tom takto vyjadrovat. Bolo by dôlezité pripravit podla moznosti aj úplný súpis slovenských grimmovských prekladov a vydaní. V súcasnosti mozno konstatovat len tolko, ze aspon v 20. storocí uz nachádzame pomerne velký pocet výberov rozprávok bratov Grimmovcov v slovencine. Podla mojich poznatkov jeden z prvých slovenských výberov týchto rozprávok (Grimmové najkrajsie rozprávky. Prelozili M. a Z. Sekey) bol vydaný okolo roku 1920 v Bratislave a obsahuje 18 prekladov rozprávok (Grimmové, b. r.). Sporadicky aj skôr boli/mohli byt vydané slovenské preklady, prerozprávania. Hoci na slovenskom trhu sa vydania grimmovských rozprávok dajú kúpit permanentne4, slovenským prekladom kompletného vydania rozprávok bratov Grimmovcov zatial nedisponujeme.

Co sa týka ceských vydaní, prvé - skôr interpretácia, prerozprávanie ako preklad - vyslo niekedy na konci 19. alebo zaciatku 20. storocia pod názvom: Detské pohádky: dle sbírky bratrí Grimmu (Bucková, 2012). Prvý ceský preklad v kniznej podobe vysiel v roku 1913; úplné vydanie opustilo tlaciaren v roku 1961 v preklade Heleny Helceletovej, dalsie úplné vydanie nasledovalo v roku 1988 (práca Jitky Fucíkovej); konciac zaciatkom 10. rokov 21. storocia môzeme pocítat asi s 90 kniznými publikáciami (Damborská, 2012: 54-56). Existuje aj ceská internetová stránka, kde mozno cítat väcsinu grimmovských rozprávok, miesaných s grimmovskými povestami, a to v preklade Jitky Janeckovej.5

Uz aj z tohto krátkeho prehladu je zrejmé, ze prekladatelská tvorba grimmovských rozprávok u vsetkých spomínaných národov je teda význacná. Ovplyvnovala táto skutocnost aj ústnu slovesnost týchto národov? Ak áno, v akej miere? Na tieto otázky sa pokúsime odpovedat na základe jednej konkrétnej rozprávky.

II.

V zbierke rozprávok bratov Grimmovcov sú zastúpené viaceré textové varianty typov rozprávok, patriacich do kategórie zvierací zeních (zvieracia nevesta) - v sirsom ponímaní v medzinárodnom katalógu rozprávok (Uther, 2004) oznacených císlami 400-441 (vid Kawan, 2010; Kovács, Á., 1977; Kovács, Á., 1980). A hoci sa nase skúmania nevztahujú na tento celý okruh, aj v prípade úzko ponímanej rozprávky Zabí král (ATU 440) sa zdá byt odôvodnené pouzívanie mnozného císla. História vzniku a premien príbehu, ktorý je známy ako prvý v tejto dnes uz klasickej zbierke, je v nemeckej odbornej literatúre spracovaná s príkladnou dôkladnostou (Bolte-Polívka, 1913, 1-9; Röhrich 1987; Scherf, 1995, 1: 356-361; Uther, 2008), preto nie je dôvod podrobne sa tým teraz zaoberat. Zabí král je v kazdom vydaní zbierky KHM, ktorá vysla pocas zivota bratov Grimmovcov, prvou rozprávkou a z pocetných poznámok zberatelov-prepracovatelov je zrejmé, ze ju z viacerých hladísk povazovali za príkladný text.

Krásna princezná sa pri studni v lese blízko paláca hrá so svojou zlatou loptou, ktorá jej spadne do vody. Na jej zalostný plac sa objaví zaba, ktorá sa ponúkne, ze jej vyberie loptu, avsak výmenou za to chce, aby sa stala jej priatelkou, aby spolu jedli a spali. Princezná to slúbi, ale ked dostane svoju hracku, na svoj slub zabudne. Vecer sa vsak objaví zaba a princeznej pripomenie jej slub. Ona ho nechce splnit, ale otec ju napomenie, ze dané slovo treba dodrzat. Vpustia zabu, posadia ju k stolu, pri ktorom vecerajú, a potom, ked sa zaba pýta do postele, princezná ju v hneve hodí o stenu. V tej chvíli sa premení na princa, ktorého zaklial zlý carodejník a premenil ho na zabu. Poziada princeznú o ruku a odvedie si ju do svojej krajiny. Príde po neho jeho verný sluha Henrik na kociari s osemzáprahom a ked sa vydajú na cestu, zrazu pocut zaprastanie. Na princovu otázku, ci sa zlomilo koleso, Henrik odpovedal, ze to len zelezná obruc spadla z jeho srdca, ktorú si nan dal ukovat, ked stratil svojho pána, aby mu od zialu neprasklo.

Bratia Grimmovci, ktorí rozprávku zaznamenali a publikovali, text pre jednotlivé vydania viackrát prepracovali a rozsírili, takze evidujeme aspon tri (dnes uz) tlacené grimmovské verzie. Prvý známy variant textu6 pochádza z roku 1810, z rukopisnej zbierky, ktorú bratia poslali Clemensovi Bretanovi (vid Rölleke, 1975), potom nasleduje variant, prepracovaný pre prvé vydanie z roku 1812, a posledný variant textu s názvom Der Froschkönig und der eiserne Heinrich [Zabí král a Zelezný Heinrich] pre tzv. Velké vydanie (ktoré bolo v podstate východiskom pre vsetky neskorsie grimmovské vydania a preklady), za zivota bratov Grimmovcov posledné, v roku 1857. Hoci aj na tejto jedinej rozprávke mozno prezentovat stýl a metódu zberatelskej, publikacnej a tvorivej práce súrodencov, nie je tu na to priestor ani dôvod, aby sme sa tým opakovane zaoberali, ved to uz príkladne urobil Lutz Röhrich (Röhrich, 1987). Sú z toho zrejmé zásady publikovania, redigovania a prestylizovania, uplatnované bratmi Grimmovcami. Konecný, tretí variant z roku 1857, je rozsahom aspon pät-sestnásobkom celého prvého variantu z roku 1810 a bratia v nom urobili celý rad stylistických (romantický, idylický tón) a ciastocne aj obsahových (odstránenie, resp. tlmenie erotických obsahov a spolocensko-kritických narázok) zmien a doplnkov (vlozenie didaktických prvkov - upozornenie na dodrzanie daného slova) (vid. Röhrich, 1987: 13-18, 76-81).

Pokial hovoríme o neskorsej recepcii Zabieho krála, v ziadnom prípade nemôzeme opomenút ani iný variant textu, ktorý je v druhom zväzku prvého vydania z roku 1815 v poradí 13. rozprávkou pod názvom Der Froschprinz [Zabí princ], ale neskôr ju zostavovatelia vyradili do poznámkového zväzku, ktorý vysiel v roku 1856. Tento text, ktorý mozno povazovat za základný podtyp grimmovskej rozprávky s císlom 1 (KHM-1), je dôlezitý aj preto (dalej, výlucne len pre rozlísenie pre úcely tejto stúdie, ju budem oznacovat ako KHM2-13), lebo nepatrí medzi základné texty klasickej grimmovskej zbierky a snád práve preto ani nepresla podstatnejsou redakcnou úpravou (por. Scherf, 1995, 1: 362-363). Chýba aj v tlacených madarských, slovenských a ceských prekladoch, pricom známe - zásadne z ústneho podania zaznamenané madarské, slovenské a ceské - varianty vykazujú ovela väcsiu príbuznost s týmto, a nie s klasickým KHM-1. Preto stojí za to, blizsie sa oboznámit so strucným obsahom tejto rozprávky:

Jeden král má tri dcéry. Král ochorie a zelá si vodu zo studne, ktorá je na královskom dvore. Najstarsia dcéra ide po vodu, ale ako dzbánom nacrie vodu zo studne, vidí, ze je mútna. Este raz by chcela nacriet, ale medzitým vystrcí z vody hlavu zaba a vo versi jej povie, ze ak bude princezná jej pokladom, dá jej cistú vodu. Najstarsia dcéra toto odmietne a vráti sa domov bez vody. Prostredná princezná pochodí rovnako. Najmladsia vsak slúbi zabe, ze bude jej pokladom, preto sa vráti domov s cistou vodou. Vzápätí vsak zabudne na slub, ktorý dala. Vecer, ked lezí v posteli, zrazu pocuje, ze nieco skriabe na dvere jej izby a vo versi ju vyzýva, aby splnila daný slub. Vpustím zabu dnu, pretoze som jej to slúbila, pomyslí si princezná. Zaba doskacká cez pootvorené dvere a utiahne sa pod postel, pri nohách princeznej. Ráno vsak zmizne. Na druhý den znovu príde a na tretí den opät. Vtedy jej princezná oznámi, ze jej naposledy dovolí, aby spala pod jej postelou. Vtedy zaba vyskocí na postel, uhniezdi sa pod vankúsom a tak zaspia. Ráno, ked si princezná myslí, ze zaba navzdy zmizla, namiesto nej nájde mladého, pekného princa, ktorý jej porozpráva, ze ho zakliali a spod kliatby ho mohlo oslobodit len to, ak mu niekto slúbi, ze bude jeho pokladom. Vtedy zájdu k otcovi dievcata, ktorý ich pozehná, pricom dve starsie sestry sa hnevajú, ze neprijali zabu za svoj poklad.

III.

V dalsom sa pozrime na známe varianty rozprávky o Zabom královi, zaznamenané z madarskej, slovenskej a ceskej ústnej slovesnosti. Z priestorových dôvodov ich môzem predstavit len velmi strucne.

Katalógy madarských ludových rozprávok permanentne evidujú mnou skúmaný typ rozprávky. Lajos Katona, ktorý sa v podstate prvýkrát pokúsil katalogizovat madarské ludové rozprávky, rozprávku spomína ako typ (I.) Amor a Psyché (unho Cupido a Psyché) s názvom podtypu Zabí princ (C), odvolávajúc sa výlucne len na publikáciu Jánosa Erdélyiho, o ktorom este budem hovorit, resp. na anglický preklad danej rozprávky (Katona, L., 1903: 38-39). Neskôr, opierajúc sa o triedenie katalógu Anttiho Aarneho (Aarne, 1910), vtedy sotva osemnástrocný János Honti vo svojom nemecky vydanom súpise, ktorý zostavil na základe dovtedy publikovaných madarských ludových rozprávok, v kategórii Skutocné rozprávky (Eigentliche Märchen) madarské varianty Zabieho krála uvádza uz ako typ c. 440 (konkrétne tiez iba na základe Erdélyiho variantu v madarcine a jeho anglického prekladu) (Honti, 1928: 20). V katalógu Jánosa Berzeho Nagya, ktorý bol spracovaný priblizne v tom istom case, ale publikovaný az v roku 1957, sa táto rozprávka tiez nachádza pod císlom 440, avsak aj on sa vie odvolat len na dva (madarský a anglický) varianty Erdélyiho7. Spomína vsak aj jednu jarmocnú tlac, o ktorej budeme pojednávat nizsie (Berze Nagy, 1957, I: 602). V druhom zväzku desatzväzkového Katalógu madarských ludových rozprávok, zv. Carovné rozprávky (The Types of the Hungarian Tales of Magic), nachádzame bibliografické údaje desiatich variantov samostatne stojaceho dejového typu Zabí princ 8 (ATU 440: The Frog King or Iron Henry) (Dömötör, 1988: 220). Tento pocet mozno odvtedy doplnit. Katalóg uvádza od seba kompozicne i obsahovo pomerne vzdialené varianty (cize uz vyssie spomenuté podtypy KHM-1 a KHM2-13) pod jedným typovým císlom, hoci v mnohých prípadoch tieto spája len jediný motív - motív zakliatia na zabu a potom oslobodenia spod kliatby.

Jirí Polívka ju vo svojom katalógu slovenských rozprávok uvádza v rámci kategórie Zeních zakliaty na hada (pod císlom 48) ako jej podtyp B Zeních v studni a predstavuje dva varianty (Polívka, 1927: 187-189). Polívka aj tu zdôraznuje, odvolávajúc sa na jednu zo svojich skorsích prác, ze kedze v slovanských jazykoch je zaba zenského rodu, v niektorých polských, ruských a ceských variantoch tejto rozprávky figuruje miesto zaby had alebo rak (Bolte, Polívka, 1913: 5). Viera Gasparíková vo svojom katalógu, opierajúcom sa o archív Franka Wollmana, predstavuje jeden variant rozprávky O princovi, co na zabu zaklaty bul, pod císlom 569 (Gasparíková, 1991 - 1992, II: 434-435). Toto zodpovedá císlovaniu neskorsej trojzväzkovej zbierky Slovenských ludových rozprávok (Vid Gasparíková, 2004: 442-444). Rozprávku pod zodpovedajúce typové císlo 440 medzinárodného katalógu zaradila v indexe typov. Tá istá autorka v poznámkach svojej práce taktiez vyzdvihuje tú specifickost, ze v rozprávke slovanských národov vystupuje namiesto zaby zenského rodu skôr had, rak a pod. (Gasparíková, 2004: 564), hoci vo vsetkých troch známych slovenských variantoch, ktoré aj ona uvádza, figuruje zaba.

Ceský katalóg Václava Tilleho uvádza styri varianty rozprávky pod typom Zenich v studni (Tille, 1937: 344-346). Zdá sa, ze od vydania Tilleho katalógu sa dalsie ceské varianty neobjavili. V kazdom prípade, nedávno publikovaná práca Jaroslava Otcenáska novsie neuvádza, odvoláva sa iba na Tilleho prácu a pozmenil len tolko, ze Tilleho názov rozprávkového typu (Zenich v studni) nahradil názvom pouzívaným v medzinárodných katalógoch: Zabí král nebo Zelezný Heinrich a zaradil ich pod zodpovedajúce typové císlo 440 (Otcenásek, 2012: 214).

Aj na základe doteraz známych (madarských, slovenských a ceských) variantov je zrejmé, ze typ rozprávky, o ktorom je rec - ako som to uz vyssie spomenul - patrí do sirsieho okruhu Amor a Psyché. Niektoré texty uzsie chápaného typu Zabí král (ATU 440) vsak mozno a je aj potrebné zaradit do dalsích podtypov. Hoci Hans-Jörg Uther na základe ním spracovaných americko-anglických a spanielskych, bieloruských, bulharských, rómskych, ceských, cínskych, dánskych, estónskych, fínskych, flámskych, francúzskych, frízskych, gruzínskych, írskych, japonských, kórejských, kurdských, litovských, madarských, mexických, nemeckých, nórskych, polských, ruských, pakistanských, portugalských, rumunských, skótskych, spanielskych, svédskych, slovenských, slovinských, srbských, talianskych, tureckých, ukrajinských, západoindických, atd. variantov, zdá sa, nevidí dôvod na vnútorné clenenie typu (Uther 2004, I: 262-263), na základe tu prezentovaného madarského, slovenského a ceského (scasti aj nemeckého) materiálu sa nám v súcasnosti jednoznacne rysujú aspon dva subtypy (440A a 440B), ktoré by sme mali aspon predbezne a pracovne brat do úvahy:

I . (S UBT YP: 4 4 0A ) : VARIANTY, PRÍB UZNÉ S TEXTO M KHM-1

Princezná sa hrá pri studni/prameni so svojou zlatou loptou/zlatým prstenom, ktorá/-ý jej spadne do vody. Zaba ju/ho vynesie z vody s podmienkou, ze princezná sa stane jej priatelkou. Princezná na svoj slub zabudne, ale zaba ju chytí za slovo. Na dodrzanie daného slova upozorní dcéru aj jej otec. Ked chce zaba vliezt do postele dievcata, to ju v hneve hodí o stenu a v tej chvíli sa premení na krásneho princa. Podla inej verzie kliatba pominie po tom, co dievca pobozká zabu. Motív Zelezného Henrika, ktorý je pripojený v KHM-1, zdá sa, ze v madarskej, slovenskej a ceskej ústnej slovesnosti úplne chýba.9

Známe sú mi tri jarmocné varianty vo versoch: madarský, slovenský a ceský. V kazdom ide jednoznacne o versované príbehy podla KHM-1 (natolko, ze je v nich aj motív o Zeleznom Henrikovi, ktorý inác v ústnej slovesnosti chýba). Najstarsí bol vydaný u Alajosa Bucsánszkého v roku 1874, neskôr u jeho nástupcu Kálmána Rózsu v roku 1886 v Budapesti pod názvom A békakirály, vagy: A királyasszony arany almája és az abroncsos szivu szolga [Zabí král, alebo: Královnine zlaté jablko a sluha s obrucou na srdci]10. Druhý vysiel u tých istých vydavatelov, v slovencine, jednoznacne prelozený podla madarskej verzie, s tými istými obrázkami s názvom Zabokrál alebo: Králowskej dcéry zlaté jablko a s obrucowým srdcom sluha, v roku 1875 a neskôr v roku 1898.11 Ceská verzia (zretelne prelozená podla madarského alebo slovenského textu) bola publikovaná v Skalici v roku 1882. Vydal ju Jozef Skarnicl v zbierke "od neznámeho autora" pod názvom Princ Zabák, do cestiny prelozil W. L.12 Uvádza ju vo svojom katalógu aj Václav Tille (Tille, 1937: 344-345).

Pozrime sa preto na úvodné riadky troch jazykových verzií, resp. na jednu charakteristickú pasáz, kde pri prekladoch brali do úvahy poznatky cielového publika:

Hoci prezentované jarmocné tlace mohli byt publikované aj v dalsích vydaniach, podla mojich terajsích poznatkov ich bezprostredný vplyv na slovenskú ani na ceskú ústnu slovesnost sa nedá zistit. V novsích záznamoch madarských textov sa síce objavuje tento subtyp, ale - pretoze v uplynulom poldruha storocí bolo v obehu vela madarských prekladov - bolo by tazké dokázat, ze práve táto jarmocná tlac bola pôvodným pramenom variantov zaznamenaných z ústnej slovesnosti.

V zbierke Baranyai magyar néphagyományok [Madarské ludové tradície v Baranyi] publikuje János Berze Nagy dva varianty tejto rozprávky. Prvá cast jedného z textov, zaznamenaného v Bode (Berze Nagy, 1940, II: 172-173), presne zodpovedá KHM-1. Druhá rozprávka v tom istom zväzku, zaznamenaná v lokalite Csányoszró, sa uz viaze ku KHM-1 volnejsie (Berze Nagy 1940, II: 173-175). Linda Dégh medzi rozprávkami Pétera Pandura uverejnuje jeden text, nepochybne vykazujúci grim- movské vplyvy. Hoci zberatelka v poznámkach tvrdí, ze "u Pandura zriedkavú málovravnost mozno vysvetlovat tým, ze nemal náladu na rozprávku, a preto porozprával takmer len jej obsah" (Dégh, 1942, II: 275), skutocne strucnú interpretáciu variantu typu KHM-1 vsak rozprávac zacína pomerne rozvlácnym vykreslením predchádzajúcich udalostí. Ádám Sebestyén publikuje v podaní bukovinskej Sikulky Ágostonné Fábián jednoznacnú adaptáciu KHM-1 z Kakasdu (Sebestyén, 1979, 141-142). Lajos Géczi uverejnuje madarský variant KHM-1 z východoslovenskej lokality Brehov (mad. Imreg, okr. Trebisov) (Géczi, 1994: 148-150). Treba poznamenat, ze bozk objavujúci sa ako motív odkliatia u Gécziho, sa ani v grimmovských rozprávkach, ani vo vyssie prezentovaných jarmocných tlaciach, ani v dalsích madarských prekladoch alebo v prerozprávaniach este nenachádza13.

2. (SU BT YP: 4 40B): M ADARSKÉ A SL OVENSKÉ VARIANT Y, ZODPOVEDA JÚCE TEXTU KHM2-13, VYRADENÉMU Z G R I M M OVSKE J ZBIE R KY

Jedna zena/chudobný starec/starý král má tri dcéry, ktoré (obvykle s cielom liecit) chcú priniest vodu svojej chorej matke/otcovi. Pramen vsak strázi zaba, ktorá dievca pustí k vode len pod podmienkou, ze ju dievca prijme za svojho milého a na znak toho dá zabe svoj prsten. Dve starsie sestry to odmietnu, najmladsia jej svoj prsten dá. Zaba sa vecer objaví pri dome, ziada si jedlo, pitie a neskôr dievca vedla seba do postele. Z ponúknutých sestier si vyberie najmladsiu, ale v posteli sa zaba premení na mládenca. Zosobásia sa. Starsie sestry sa hnevajú/závidia.

Prvý známy madarský variant subtypu bol uverejnený v 3. zväzku zbierky Jánosa Erdélyiho Népdalok és mondák [Ludové piesne a povesti] (Erdélyi, 1846-48, III: 312- 314) pod názvom Zázracná zaba. O nieco neskôr Erdélyi publikoval aj v samostatnom zväzku výber madarských ludových rozprávok, ktoré boli uz uverejnené v spomenutej zbierke, ale Zázracnú zabu sem (urcite nie náhodou!) nezaradil (Erdélyi, 1855). Este predtým vznikla na základe Erdélyiho diela Ludové piesne a povesti zbierka madarských povestí a rozprávok, ktorú zostavil a do nemciny prelozil G. Stier, ale roz- právka, o ktorej je teraz rec, je vynechaná aj z nej (Stier, 1850)14. Jej takmer doslovné opätovné uverejnenie, bez oznacenia pramena, sa objavuje aj v jarmocnej tlaci pod názvom Tri zábavné ludové báje s jednou prílohou, vydanej v roku 1853 v tlaciarni Lipóta Réthyho v Sarvasi, neskôr v roku 1862 aj v tlaciarni Alajosa Tichyho vo Velkom Varadíne.15 Do jednej neskôr vydanej zbierky madarských ludových rozprávok v anglictine bol taktiez zaradený preklad variantu z Erdélyiho zbierky pod názvom The Wonderful Frog (Jones, Kropf, 1889: 224-226). Ákos Dömötör v Katalógu madarských ludových rozprávok poznamenáva, ze "Erdélyiho variant vykazuje grimmovský vplyv" (Dömötör, 1988: 221). Otázkou je, vplyv ktorej grimmovskej rozprávky, ved je zrejmé, ze nie vplyv KHM-1. Madarská verzia je velmi príbuzná s iným grimmovským variantom, vyradeným zo základnej zbierky (KHM2-13), ten vsak nebol podla nasich poznatkov prelozený do madarciny, takze je otázne, ako sa mohol dostat do madarskej ústnej slovesnosti. Je ovela pravdepodobnejsie - a poukazuje na to aj vyumelkovaný stýl rozprávky - ze osoba (pre nás neznáma), ktorá ju Erdélyimu zaslala, mu poslala grimmovskú rozprávku vo vlastnom prerozprávaní (rozumej: v podstate prelozenú), a nie zaznamenanú z ústneho podania. Erdélyi na to mozno neskôr prisiel, preto ju nezaradil do svojej zbierky rozprávok (Erdélyi, 1855), a predtým ju asi z rovnakého dôvodu neprelozili ani spät do nemciny (Stier, 1850) - prostredníctvom takto, resp. na základe Erdélyiho textov, vzniknutých jarmocných tlací sa vsak mohla dostat do madarskej ústnej slovesnosti (za predpokladu, ze grimmovský variant predtým nebol známy).

Tento subtyp vsak mozno povazovat za pomerne populárny tak v madarskej, ako aj v slovenskej a ceskej ústnej slovesnosti. András Béres podáva jeden variant tejto rozprávky, zaznamenaný v roku 1952 v Rozsári v Sabolcsko-Satmárskej zupe, v súvislosti s ktorým Ágnes Kovács poznamenáva, ze "text s velkou pravdepodobnostou pochádza sprostredkovane alebo priamo z písomného pramena (Grimm!)" (Béres, 1967: 448). Aj tu je problémom len to, ze nemáme do cinenia s grimmovskou rozprávkou KHM-1 (teda subtyp: 440A), ale s rozprávkou KHM2-13 (subtyp: 440B), ktorá v madarských tlacených prekladoch (aspon "oficiálne") nebola publikovaná. Spomedzi publikovaných madarských verzií, zaznamenaných z ústnej tradície, stojí najblizsie k erdélyiovskému variantu text, zaznamenaný Istvánom B. Kovácsom v gemerskej Barci (B. Kovács, 1994: 108-110). István Halmos v roku 1957 zaznamenal rozprávky Istvána Ruszkovicsa, medzi nimi jeden variant rozprávky Zabí král pod názvom Princ zakliaty do zabej koze. Ruszkovics bol z lokality Baktalórándháza (v mladosti zil v Uzskej zupe), spolovice slovenskej národnosti, ale s madarským materinským jazykom (Erdész, Halmos, 1968: 179- 181). Sándor Erdész publikuje jeden variant tejto rozprávky zo Samosszegu (Erdész, 1968, II: 58-63). Péter Villányi v roku 1982 zaznamenal jeden variant v obci Zabar, leziacej na území historickej Gemerskej zupy. Tu je zrejmé, ze rozprávacka, Amália Földi-Bathó (1907-1987), narodená v Hosticiach, svoje rozprávky, ktoré pocula na priadkach v dievcenských rokoch, obohatila o zázitky z cítania a aj o vlastné, osobné zázitky, hoci aj mimo rozprávkového sveta. Zvlecená a spálená hadia koza je výsledkom kontaminácie s iným typom rozprávky, s hadím zeníchom. Zabarskej verzii velmi podobný, ale dramaturgicky lepsie postavený, je variant z lokality Karancskeszi, ktorý zaznamenal Zoltán Nagy v roku 1980 (Nagy, Z., 2010: 147-149).

Do tohto podtypu mozno zaradit vsetky tri známe slovenské varianty rozprávky. V kazdej je aj versová vlozka (k tejto problematike sa neskorsie este vrátim). Najstarsie záznamy nachádzame v publikácii Zábavník Stjavnickí alebo Diel V. 1844-5, príbeh c. 17 s názvom O zabe, bez presnejsej lokalizácie. Jej text publikoval Jirí Polívka vo svojom katalógu ludových rozprávok (Polívka, 1927: 187-188). Záznam toho variantu, vykazujúceho az zarázajúcu podobnost s variantom, zaznamenaným z Barce o polstorocie neskôr, publikovaným Istvánom B. Kovácsom (Kovács, I. 1994: 108- 110), sa viaze k menu Samuela Czambela, ktorý tento príbeh pocul a zaznamenal v gemerskej Ratkovej v roku 1900. Samotný text zostal v rukopise a az Jirí Polívka ho publikoval v pôvodnom, nárecovom zápise (Polívka, 1927: 188-189). Neskôr, v roku 1959, sa stal opät prístupným vo vydaní výberu Czambelových ludových rozprávok, avsak jazykovo upravených, ktorý zostavil a sprievodnou stúdiou doplnil Jozef Minárik (Czambel, 1959: 154-155). Na záznam tretieho slovenského variantu tejto rozprávky bolo treba cakat dalsie polstorocie. V rámci Frankom Wollmanom vedenej výskumnej akcie ho v roku 1941 zapísal Ondrej Filo od Jolany Füdösovej z východoslovenských Lastoviec (Gasparíková, 2004: 442-444).

Ceské varianty rozprávky poznáme len na základe katalógu rozprávok od Václava Tilleho. Tille prezentoval tri sujety viac-menej do tohto podtypu patriacich variantov. V jednom variante, zaznamenanom v roku 1873 v juhoceskej Kardasovej Recici, vystupuje namiesto zaby had (Tille, 1937: 344-345). V dalsom variante zo sliezskeho Kladska (dnes Klodzko v Polsku), zaznamenanom pravdepodobne v prvom desatrocí 20. storocia, je podoba zakliatej osoby neznáma, v príbehu vystupuje len jej hlas. Versová vlozka je scasti nemcine podobná skomolenina (Tille, 1937: 346)16. Tretí variant, ktorý tu Tille uvádza, napriek tomu, ze má niektoré rysy, podobné s týmto podtypom Zabieho krála (chudobný clovek ochorie, jediným liekom je voda z istej studne, ktorá sa vsak nechce otvorit dievcatám, ktoré isli po vodu, jedine s podmienkou, ze budú jeho; po tom, co najmladsia s tým súhlasí, dostane vodu a zo studne sa vyslobodí pät dusí, ktoré tam boli zatvorené), podla môjho názoru sem v podstate nepatrí (Tille, 1937: 346). Tento variant snád ani nemozno zaradit do tohto podtypu.

IV.

Podobne ako subtyp 440A, aj 440B obsahuje versové vlozky, ktorými sa nemeckí bádatelia zaoberali aj samostatne (Moser, 1968). Zvlástnu pozornost si vsak zaslúzi typ versovej vlozky, ktorá sa vyskytuje tak v nemeckých, ako aj v madarských, slovenských a ceských variantoch rozprávky a viaze sa skôr k subtypu 440B. Zdá sa, ze tieto viac-menej viazané texty by mohli potvrdit aj urcitú spojitost (odovzdávanie- preberanie). Pozrime sa najprv na jednotlivé versové vlozky:

Z citovaných textov je zrejmé, ze sú v nejakom vzájomnom vztahu. Uvádzam ich v casovom slede zápisu, co síce v otázke odovzdávania-preberania nie je rozhodujúce, ved mohli existovat podobné varianty v tom istom case aj v iných jazykoch, len neboli zaznamenané. Zatial teda je mozné konstatovat len tolko, ze tvary Geloria, Dorócia, Herumia, haramia a mozno dokonca aj framoryja môzu spolu súvisiet. Vznikli asi z nedorozumenia, mozno zo zenských mien Glória a/alebo Hermína, jedno z druhého, ale hoci na základe týchto niekolkých údajov nemozno spolahlivo zistit, ktoré (alebo co) boli východiskovým tvarom. Zdá sa vsak, ze podobnost medzi madarským a slovenským variantom je markantnejsia nez medzi slovenským a ceským variantom (vid Gasparíková, 2004: 565). Viac ako podozrivé sú nasledovné ceské, slovenské a madarské riadky:

Framo, framo, framoryja (Moravské Slovensko, 1888)

Heru, heru, Herumia (Ratková, 1990)

Három, három, harminchárom! (Csányoszró, 1934)

Harom, harom, haromija (Lastovce, 1941)

Haramia, haramia (Zabar, 1982)

Je zrejmé, ze slovenská rozprávacka z Lastoviec (ktorá, aspon podla mena, mohla vediet aj po madarsky) pouzije vo svojom versíku madarské slová (tri a zbojník), tie madarské výrazy vsak mohli vzniknút v madarských variantoch aj na základe nedorozumenia z tvaru heru, heru, Herumia. Zatial sa dá skôr predpokladat, ze v tomto prípade ide o viacstupnové a pravdepodobne vzájomné preberanie a odovzdávanie istých textov, resp. versových vloziek. K otázkam pôvodu textu by sa s väcsou istotou bolo dalo vyjadrit na základe viacerých poznatkov, údajov, ktoré zatial nemám k dispozícii.

V.

Stúdia sa zaoberala rozprávkou o Zabom královi (ATU 440), ktorá na zaciatku 19. storocia uz rozhodne existovala v nemeckej ústnej slovesnosti, a mozno ju dolozit aj v starsom tlacenom písomníctve. Svetoznámou sa stala vsak postupne po r. 1812, vdaka slávnej zbierky bratov Grimmovcov Detské a rodinné rozprávky (KHM). V tejto zbierke sa nachádza viac variantov, subtypov, príbuzných typov tohto príbehu, ale ten s císlom 1 (KHM-1), pod názvom Zabí král sa stal základným textom pre neskorsie vydania a preklady. Aj ked táto klasická grimmovská rozprávka (KHM-1) sa objavuje v hojnom pocte v prekladoch, ako i v jarmocných tlaciach stredoeurópskych národov (Madari, Slováci a Cesi), súcastou ústnej slovesnosti spomenutých národov sa nestala táto, ale iná grimmovská rozprávka. Tá - pod názvom Zabí princ - bola este v druhom zväzku prvého vydania zbierky (1815) publikovaná (KHM2-13), no v neskorsích vydaniach bola uz vyradená a premiestnená do poznámkového zväzku. Vzhladom na to, ze preklady tohto príbehu sú prakticky zanedbatelné, je otázne, ci varianty, ktoré sa neskorsie objavili v madarskej, slovenskej a ceskej ústnej slovesnosti, mozno povazovat za bezprostredný grimmovský vplyv - napriek tomu: odborná literatúra ich za také pokladá. Podla môjho názoru, na základe madarských, slovenských a ceských variantov takéto závery rozhodne nie sú opodstatnené, rozdiely medzi dvoma textami sú natolko závazné, ze by sa nemali radit pod jedným císlom. Vychádzajúc z uz spomínaných neskorsích variantov z madarského, slovenského a ceského prostredia som sa predbezne a pracovne pokúsil typ Zabí král (ATU 440) delit na dva subtypy, a to na subtyp Zabí král (440A = KHM-1), a na subtyp Zabí princ (440B = KHM2-13). Skoro vsetky varianty subtypu 440B obsahujú versové vlozky. Na základe komparácie madarských, slovenských a ceských variantov týchto versov sa dá zatial skôr len predpokladat, ze ide o viacstupnové a pravdepodobne vzájomné preberanie a odovzdávanie istých textov, resp. versových vloziek, formúl. Zatial vsak nedisponujem takým poctom hodnoverných údajov, na základe ktorých by som sa mohol vyjadrit k otázkam pôvodu textu s väcsou istotou.

Footnote

1 O madarských prekladoch grimmovských rozprávok, publikovaných roztrúsene v zbierkach, novinách, casopisoch, kalendároch, zatial nemáme prehlad. Tu spomeniem len jeden relatívne starsí pramen, zostavený Ignácom Karádym, v ktorom mozno nájst viacero grimmovských rozprávok (najmenej KHM-3, 5, 6, 9, 21, 25, 86, 107, 110, 132, 176, 200), bez toho, aby sa na to zostavovatel odvolával (Karády, 1847).

2 Este aj prerozprávanie grimmovských rozprávok Elekom Benedekom, ktoré vyslo vo viacerých vydaniach, je len skromným výberom - hoci v názve slubuje zozbierané rozprávky bratov Grimmovcov: v styroch zositoch publikuje dohromady iba 18 grimmovských rozprávok v madarcine (por. Benedek, b. r., 1916]; Benedek, 1941).

3 Viera Gasparíková sa vo viacerých stúdiách zaoberala vplyvom bratov Grimmovcov na slovenský folkór a folkloristiku, ale o slovenských prekladoch ani ona neurobila prehlad (vid: Gasparíková, 1986; Gasparíková, 1989a; Gasparíková, 1989b).

4 Vid napr.: Rozprávky bratov Grimmovcov . Bratislava: Matys, 2007; Najkrajsie rozprávky bratov Grimmovcov. Bratislava: Ikar, 2011. Najkrajsie rozprávky bratov Grimmovcov. Preklad: Lubomír Feldek. Bratislava: Reader's Digest Výber, 2012.

5 http://www.pohadky.org/ (18. 12. 2014)

6 Názov rozprávky je tu este Die Königstochter und der verzauberte Prinz [Královská dcéra a zakliaty princ] a v tejto zbierke este nie je vedená pod císlom 1, ale 25.

7 Napriek tomu, ze do vydania katalógu (ako to budeme neskôr vidiet) aj on sám (ale uz po zostavení katalógu) publikuje dva varianty rozprávky.

8 V madarcine je tam naozaj Zabí princ (Békakirályfi ), hoci ako jeho anglicky ekvivalent tam nachádzame The Frog King...

9 Mimochodom, motív zeleznej obruce samostatne sa objavuje aj v madarskom materiáli (Dömötör, 1988: 216-217).

10 V Státnej Széchényiho kniznici (dalej len: OSZK) v Budapesti som objavil dve publikácie:

1. A békakirály, vagy: A királyleány arany almája és az abroncsos szivu szolga. Igen szép tündéries történet [Zabí král, alebo: Princeznino zlaté jablko a sluha s obrucou na srdci. Velmi krásna, bájecná historka]. 6 szép képpel [S 6 krásnymi obrazmi]. Budapest, 1874. Nyomatott és kapható Bucsánszky Alajosnál. 16 l. OSZK PNy 782;

2. A békakirály, vagy: A királyleány arany almája és az abroncsos szivu szolga. Igen szép tündéries történet Zabí král, alebo: Princeznino zlaté jablko a sluha s obrucou na srdci. Velmi krásna, bájecná historka]. 6 szép képpel [S 6 krásnymi obrazmi]. Budapest, 1886. Nyomatja és kiadja Rózsa Kálmán és neje (ezelott Bucsánszky A.), 16 l. OSZK PNy 1.662 Odhliadnuc od zmeneného titulného listu, ide o reprint celého textu vydania z roku 1874 vrátane tlacových chýb.

11 V OSZK sú, podobne ako pri madarskej verzii, dostupné dve vydania:

1. Zabokrál alebo: Králowskej dcéry zlaté jablko a s obrucowým srdcom sluha.Welmi krásna bájocná udalost. S 6 krásnymi obrazmi. Budapest, 1875. Tlacená a k dostatiu u Aloiza Bucsánskyho, 16 s. OSZK PNy 4.309;

2. Zabokrál alebo: Králowskej dcéry zlaté jablko a s obrucowým srdcom sluha.Welmi krásna, bájocná udalost. S 6 krásnymi obrazmi. Budapest, 1898. Tlacou a nákladom Kolomana Rózsu a jeho manzelky (predtým A. Bucsánsky), 16 s. OSZK PNy 4.310.

12 Princ Zabák. In Zábawné Báchorky. Sesit III. W Skalici. Tiskem a nákladem dedicu Jozefa Skarnicla 1882, 77-90. Od neznámého spisovatele. Zcesstil W. L. OSZK 15.411/4.

13 Nie je jednoznacné, ci v ústnej tradícii doby Grimmovcov existoval tento motív vykúpenia zo zakliatia bozkom, a bratia Grimmovci ho z akejsi falosnej cudnosti zamlcali; faktom je, ze u nich sa neobjavuje. Tento motív sa prvýkrát objavuje v jednej z básní Wilhelma Buscha (Die beiden Schwestern) v roku 1880 (porovnaj Röhrich, 1987: 92-94; Uther, 2008: 3). Zlozitost otázky naznacuje (a z toho vychádza aj nasa vyssie uvedená poznámka, poukazujúca na autocenzúru Grimmovcov), ze vo verzii, spomenutej v katalógu ceských rozprávok od Václava Tilleho, zaznamenanej v roku 1873 v juhoceskej Kardasovej Recici (kde síce namiesto zaby vystupuje had), podmienkou oslobodenia od kliatby je skutocne princeznin bozk (Tille, 1937: 344-345). Je úlohou dalsieho výskumu zistit, akou intenzitou sa v prekladovej literatúre, resp. v dalsích adaptáciách, rozsíril bozk ako motív vykúpenia, co potom mohlo mat následky aj v ústnej tradícii. Do skúmania bude zrejme nutné zahrnút aj dnes uz takmer neprehladnú produkciu filmového priemyslu. Vid jednu z posledných produkcií Walta Disneyho z roku 2009: Princezná a zaba/ The Princess and the Frog (http://movies.disney.com/the-princess-and-the-frog).

14 Neskôr, v jednom zborníku stúdií, bola pravdepodobne táto rozprávka publikovaná aj v nemcine (Der wunderbare Frosch). Samotný pramen som, zial, zatial nemal moznost vidiet, takze nemôzem posúdit, ci skutocne máme do cinenia s nemeckým prekladom tohto variantu, jeho prvým vydaním v nemcine, resp. ci ide o pôvodný Erdélyiho text alebo o preklad anglickej verzie (Vid: Volkmann, 2000: 3-5). V nemcine vydanej zbierke madarských ludových rozprávok, ktoré vybral Gyula Ortutay, nenájdeme rozprávku Zabí král, len jeden variant sirsie chápaného typu zvieracieho zenícha (Ortutay, ed., 1980: 82-106). V nemeckej zbierke ludových rozprávok z Madarska, redigovanej Leanderom Petzoldtom, sa taktiez táto rozprávka nenachádza (Petzoldt, ed., 1995).

15 1. Három mulattató tündéri néprege egy függelékkel. 1. Bátor Jancsi. 2. A csuda-béka. 3. Zsivány Gyuri. [1. Tri zábavné ludové báje s jednou prílohou. 1. Smelý Janko 2. Carovná zaba 3. Zbojník Duro]. 1853, Réthy Lipót, Szarvas OSZK 43-44;

2. Három mulattató tündéri néprege egy függelékkel. 1. Bátor Jancsi. 2. A csuda-béka. 3. Zsivány Gyuri [1. Tri zábavné ludové báje s jednou prílohou. 1. Smelý Janko 2. Carovná zaba 3. Zbojník Duro]. Nyomtatta Tichy Alajos. N. Váradon 1862. 16 l. OSZK PNy 613.

16 Rustine podobná skomolenina sa objavuje aj v jednom madarskom variante, zaznamenanom v roku 1968 v obci Karcsa (Nagy, 1985: 323-334).

References

LITERATÚRA

Aarne, A. (1910). Verzeichnis der Märchentypen. Helsinki: Soumalainen Tiedeakatemia /FF Communications 81./

Benedek, E., b. r. [1916]. Grimm testvérek összegyujtött meséi. Magyarba átültette Benedek Elek [Zozbierané rozprávky bratov Grimmovcov. Do madarciny prelozil Elek Benedek]. Budapest: Lampel R. Kk. (Wodianer F. és Fiai) R. T. Könyvkiadóvállalata.

Benedek, E. (1941). Grimm testvérek összegyujtött meséi [Zozbierané rozprávky bratov Grimmovcov]. Budapest: Franklin-Társulat.

Béres, A. (1967). Rozsályi népmesék. Gyujtötte, a bevezeto tanulmányt írta és a fényképeket készítette Béres András. A jegyzeteket készítette Kovács Ágnes [Ludové rozprávky z obce Rozsály. Zozbieral, úvodnú stúdiu napísal a fotografie vyhotovil András Béres. Poznámky vyhotovila Ágnes Kovács]. Budapest: Akadémiai Kiadó /Új Magyar Népköltési Gyujtemény XII./

Berze Nagy, J. (1940). Baranyai magyar néphagyományok I-III. [Madarské ludové tradície v Baranyi I-III.] Pécs: Baranya Vármegye Közönsége.

Berze Nagy, J. (1957). Magyar népmesetípusok I-II. A bevezeto tanulmányt írta és a tudományos szerkesztést végezte Banó István. [Typy madarských ludových rozprávok I-II. Úvodnú stúdiu napísal a vedecky redigoval István Bánó.] Pécs: Baranya Megye Tanácsa.

Bolte, J., Polívka, G. (1913). Anmerkungen zu den Kinder- und Hausmärchen der Brüder Grimm. Leipzig: Dieterich'sche Verlagsbuchhandlung Theodor Weicher.

Bucková, T. (2012). "Bylo nebylo..." Osudy pohádek bratrí Grimmu v Cechách. Prag: Goethe-Institut. http://www.goethe.de/ ins/cz/pra/lhr/mat/mid/cs9629135.htm (18. 12. 2014)

Czambel, S. (1959). Slovenské ludové rozprávky zo zbierok Sama Czambela. Výber zostavil a stúdiu napísal Jozef Minárik. Edicne pripravila a poznámky napísala Marianna Prídavková. Bratislava: Slovenské vydavatelstvo krásnej literatúry.

Damborská, A. (2012). Ceské edice pohádek bratrí Grimmu. Olomouc: Filozofická fakulta Univerzity Palackého v Olomouci - Katedra bohemistiky (Bakalárská diplomová práca). http://theses.cz/id/vl461w/Ceske_edice_pohadek_bratri_Grimmu_bc.pdf (24. 5. 2013)

Dégh, L. (1942). Pandur Péter meséi 1-2. Bevezeto tanulmánnyal és jegyzetekkel kíséri Dégh Linda [Rozprávky Pétera Pandura 1-2. Úvodnú stúdiu a poznámky napísala Linda Déghová]. Budapest: Kir. Magyar Pázmány Péter Tudományegyetem Bölcsészeti Karának Magyarságtudományi Intézete -Franklin Társulat Magyar Irodalmi Intézet és Könyvnyomda /Új Magyar Népköltési Gyujtemény III-IV./

Domokos, M., Gulyás, J. (2007 - 2009). Magyar nyelvu Grimm-kiadások 1963 - 2005. Válogatott könyvjegyzék. [Madarské edície bratov Grimmovcov. Výberová bibliografia.] In Voigt, Vilmos: Meseszó. Tanulmányok mesékrol és mesekutatásról. Budapest: MTA -ELTE Folklór Szövegelemzési Kutatócsoport /Szövegek és elemzések 2./, 127-135.

Dömötör, Á. (1988). A magyar tündérmesék típusai (AaTh 300-749). Összeállította és a bevezetot írta Dömötör Ákos. [Typy madarských rozprávok o vílach (AaTh 300- 749). Zostavil a úvod napísal Ákos Dömötör] Budapest: MTA Néprajzi Kutató Csoport /Magyar Népmesekatalógus 2./

Erdélyi, J. (1846-48). Népdalok és mondák. 1-3. [Ludové piesne a povesti. 1-3.] Pest: Bizományban Emich Gusztávnál /Magyar Népköltési Gyüjtemény/

Erdélyi, J. (1855). Magyar népmesék. [Madarské ludové rozprávky.] Pest: Heckenast Gusztáv.

Erdész, S. (1968). Ámi Lajos meséi 1-3. Gyujtötte, a bevezeto tanulmányt és a jegyzeteket írta Erdész Sándor. [Rozprávky Lajosa Ámiho 1-3. Zozbieral, úvodnú stúdiu a poznámky napísal Sándor Erdész.] Budapest: Akadémiai Kiadó /Új Magyar Népköltési Gyujtemény XIII-XV./

Erdész, S., Halmos, I. (1968). Ruszkovics István meséi. Jegyzetekkel ellátta: Kovács Ágnes. [Rozprávky Istvána Ruszkovicsa. Poznámkami opatrila: Ágnes Kovács.] Budapest: Jósa András Múzeum, Nyíregyháza-Néprajzi Múzeum, Budapest /A Magyar Népmesekatalógus Füzetei 4./

Gasparíková, V. (1986). Bratia Grimmovci a folklór slovanských národov. Slovenský národopis, 34(4), 645-646.

Gasparíková, V. (1989a). Die Folkloreprosa in der Slowakei im zweiten Drittel des 19. Jahrhunderts. Unter dem Blickwinkel des Werkes der Brüder Grimm. In: Denecke, Ludwig ed. Brüder Grimm Gedenken. Band 8. Marburg: N. G. Elwert Verlag, 240-250.

Gasparíková, V. (1989b). Folklórna próza na Slovensku v druhej polovici 19. storocia. Pod zorným uhlom diela bratov Grimmovcov. In: Jerzy Slizinski, Maria Czurak (Eds.) Bracia Grimm i folklor narodów slowianskich: Materialy z miedzinarodowej konferencji (Warszawa, 18-19 listopada 1985). Wroclaw: Zaklad narodowy imienia Ossolinskich, 107-119.

Gasparíková, V. (1991-1992). Katalóg slovenskej ludovej prózy 1-2. Archív Prof. Franka Wollmana. Pripravené k XI. Medzinárodnému zjazdu slavistov v Bratislave 1993. Bratislava: Národopisný ústav SAV.

Gasparíková, V. (Ed.) (2004). Slovenské ludové rozprávky. 3. zväzok. Výber zápisov z rokov 1928-1947. Zapísali poslucháci Slovanského seminára Univerzity Komenského v Bratislave pod vedením profesora Franka Wollmana. Editorka a vedecká redaktorka Viera Gasparíková. Bratislava: Veda. Vydavatelstvo Slovenskej akadémie vied.

Géczi, L. (1994). Ondava menti népmesék és mondák. Gyujtötte és a bevezetést írta Géczi Lajos. Szerkesztette, a szöveget gondozta és a típusmutatót írta Nagy Ilona. [Ludové rozprávky z povodia Ondavy. Zozbieral a úvod napísal L. Géczi. Redigovala, texty upravila a index typov zostavila Ilona Nagy.] Pozsony/Bratislava: Madách-Posonium.

Grimm, Brüder (1812). Kinder- und Hausmärchen. Gesammelt durch die Brüder Grimm. Berlin: Realschulbuchhandlung.

Grimm, Brüder (1815). Kinder- und Hausmärchen. Gesammelt durch die Brüder Grimm. Zweiter Band. Berlin: Realschulbuchhandlung [Vergrößerte Nachdruck der zweibändigen Erstausgabe von 1812 und 1815 nach dem Handexemplar des Brüder Grimm-Museums Kassel mit sämtlichen handschriftlichen Korrekturen und Nachträgen der Brüder Grimm. Göttingen: Vandenhoeck & Ruprecht.]

Grimm, Brüder (1856). Kinder und Hausmärchen gesammelt durch die Brüder Grimm 3. Band. Dritte Auflage. Göttingen: Verlag der Dieterich'schen Buchhandlung.

Grimm, Brüder (1857). Kinder und Hausmärchen gesammelt durch die Brüder Grimm. Erster Band. Große Ausgabe. Siebente Auflage. Göttingen: Verlag der Dieterich'schen Buchhandlung.

Grimm, J., Grimm, W. (1989). Gyermek- és családi mesék. Fordította és az utószót írta Adamik Lajos és Márton László. [Detské a rodinné rozprávky. Prelozili a doslov napísali Lajos Adamik a László Márton.] Budapest: Magveto Kiadó.

Grimm, J., Grimm, W. (2009). Családi mesék. Fordította és az utószót írta Adamik Lajos és Márton László. [Prelozili a doslov napísali Lajos Adamik a László Márton.] Pozsony: Kalligram.

Grimmové, b. r. [1922]. Grimmové najkrajsie rozprávky. Prelozili M. a Z. Sekey. Bratislava: Comenius.

Honti, H. (1928). Verzeichnis der publizierten ungarischen Volksmärchen. Helsinki: Soumalainen Tiedeakatemia-Academia Scientiarum Fennica /FF Communications 81./

Jones, W. H., Kropf, Lewis L. (1889). The FolkTales of the Magyars. Collected by Kriza, Erdélyi, Pap, and Others. Translated and Edited, with Comparative Notes, by the rew. W. Henry Jones and Lewis L. Kropf. London: Published for the Folk-Lore Society by Elliot Stock.

Karády, I. (1847). Regék. Nagyobb gyermekek számára. [Povesti. Pre väcsie deti.] Pest: Heckenast Gusztáv.

Katona, L. (1903). Magyar népmese-typusok. [Typy madarských ludových rozprávok.] Elso közlemény Ethnographia, 14, 30-39.

Kawan, Ch. S. (2010). Tierbraut, Tierbräutigam, Tierehe. In: Enzyklopädie des Märchens. Handwörterbuch zur historischen und vergleichenden Erzählforschung. Begründet von Kurt Ranke. Hg. von Rolf Wilhelm Brednich. Band 13. Berlin-New York: Walter de Gruyter, 555-565.

Kovács, Á. (1977). Állatvolegény. [Zeních zviera.] In Magyar Néprajzi Lexikon I. Ortutay Gyula foszerk. Budapest: Akadémiai Kiadó, 90. p.

Kovács, Á. (1980). Kígyóvolegény [Zeních had]. In Magyar Néprajzi Lexikon III. Or tutay Gyula foszerk. Budapest: Akadémiai Kiadó, 195. p.

Kovács, I., B. (1994). Baracai népköltészet. Tóth Balázsné Csák Margit eloadásában. Gyujtötte, a kíséro tanulmányt és a jegyzeteket írta B. Kovács István. Szerkesztette, a szöveget és a jegyzeteket gondozta, a típusmutatót készítette Nagy Ilona. [Ludová poézia z Barce. V podaní Balázsné Tóth, rod. Margit Csák. Zozbieral, sprievodnú stúdiu a poznámky napísal István B. Kovács. Redigovala, texty a poznámky upravila, index typov zostavila Ilona Nagy.] Pozsony/Bratislava-Budapest: Madách-Posonium-Akadémiai Kiadó /Új Magyar Népköltési Gyujtemény XXV./

Kozocsa, S. (1963). Grimmsche Märchen in Ungarn. In: Hessiche Blätter für Volkskunde, 54, 559-574.

Liszka, J. (2013). Átmenetek. Folklór és nemfolklór határán [Prechody. Na hraniciach folklóru a ne-folklóru] Komárom: Selye János Egyetem Tanárképzo Kara /Monographiae Comaromienses 12./

Moser, Dietz-Rüdiger (1968). Märchensingverse in mündlicher Überlieferung. Jahrbuch für Volksliedforschung, 13, 85-122.

Nagy, G. (1985). Karcsai népmesék 1-2. Gyujtötte és a Bevezetot írta Nagy Géza. Válogatta és a jegyzeteket írta Erdész Sándor. [Ludové rozprávky z obce Karcsa 1-2. Zozbieral a úvod napísal Géza Nagy. Výber uskutocnil a poznámky napísal Sándor Erdész. ] Budapest: Akadémiai Kiadó /Új Magyar Népköltési Gyujtemény XX-XXI./

Nagy, I. (2007). A Grimm testvérek mesegyujteményérol [O zbierke rozprávok bratov Grimmovcov]. Ethno-Lore, 24, 3-50.

Nagy, Z. (2010). Fanyuvo Jankó. Palócföld meséi és mondái Nagy Zoltán gyujtésében. Saj- tó alá rendezte Benedek Katalin. [Rozprávky a povesti Palóckeho regiónu, zozbierané Zoltánom Nagyom. Do tlace pripravila Katalin Benedek.] Budapest: Balassi Kiadó /Magyar Népköltészet Tára X./

Ortutay, G. (1963a). Jacob Grimm und die ungarische Folkloristik. Deutsches Jahrbuch für Volkskunde, 9, 169-189.

Ortutay, G. (1963b). Jacob Grimm és a magyar folklorisztika [Jacob Grimm a madarská folkloristika]. Ethnographia, 74, 321-341.

Ortutay, G. (Ed.) (1980). Ungarische Volksmärchen, 6., berichtigte Ausgabe. Berlin: Akademie-Verlag.

Otcenásek, J. (2012). Antropologie narativity - problematika ceské pohádky. Praha: Etnologický ústav Akademie ved Ceské republiky.

Petzoldt, L. (Ed.) (1995). Märchen aus Ungarn. Frankfurt am Main: Fischer Taschenbuch Verlag /Märchen der Welt/

Polívka, Jirí (1927). Súpis slovenských rozprávok. Sväzok III. Turciansky Sv. Martin: Matica slovenská.

Röhrich, L. (1987). Wage es, den Frosch zu küssen. Das Grimmsche Märchen Nummer Eins in seinen Wandlungen. Köld: Dieterichs Verlag.

Rölleke, H. (Ed.) (1975). Die älteste Märchensammlung der Brüder Grimm. Synopse der handschriftlichen Urfassung von 1810 und der Erstdrucke von 1812. Hrsg. und erläutert von Heinz Rölleke. Cologny-Genève: Fondation Martin Bodmer /Bibliotheca Bodmeriana. Texte I./

Scherf, W. (1995). Das Märchen Lexikon 1-2. München: Verlag C. H. Beck.

Sebestyén, Á. (1979). Bukovinai székely népmesék I. Fábián Ágostonné meséi. [Sikulské ludové rozprávky z Bukoviny I. Rozprávky Á. Fábiánovej.] Szekszárd: Tolna megyei Tanács V. B. Könyvtára.

Stier, G. [Heinrich Christoph Gottlieb] (1850). Ungarische Sagen und Märchen. Aus der Erdélyischer Sammlung übersetzt von G. Stier. Berlin: Ferd. Dümmler's Buchhandlung.

Tille, V. (1937). Soupis ceských pohádek II:2. Praha: Nákladem Ceské akademie ved a umení /Rozpravy Ceské akademie ved a umení. Trída III; císlo 74./

Uther, H.-J. (2004). The Types of International Folktales. A Classification and Bibliography. Based on the System of Antti Aarne and Stith Thompson. Vol. 1: Animal Tales, Tales of Magic, Religious Tales, and Realistic Tales, with an Introduction. Vol. 2: Tales of the Stupid Ogre, Anecdotes and Jokes, and Formula Tales. Vol. 3: Appendices. Helsinki: Suomalainen Tiedeakatemia-Academia Scientiarum Fennica /FF Communications 284-286./

Uther, H.-J. (2008). Handbuch zu den "Kinderund Hausmärchen" der Brüder Grimm. Entstehung-Wirkung-Interpretation. Berlin - New York: Walter de Gruyter.

Villányi, P. (1989). Tündérmesék a zabari néphagyományban. [Magické rozprávky v zabarskej tradícii.] Debrecen: KLTE Néprajzi Tanszék /Gömör Néprajza 20./

Voigt, V. (1963). A Grimm-mesék magyar fordításai. [Madarské preklady grimmovských rozprávok.] Ethnographia 74, 336-338.

Voigt, V. (1964). Új adatok a Grimm-mesék magyar fordításaihoz. [Nové údaje k madarským prekladom grimmovských rozprávok.] Ethnographia 75, 298.

Voigt, V. (2005). Aus Deutschland über Österreich nach Ungarn. Der Grimmsche Einfluß auf das ungarische Volksmärchen. In: Voigt, Vilmos: Europäische Linien. Studien zur Finnougristik, Folkloristik und Semiotik. Budapest: Akadémiai Kiadó, 2005, 104-113.

Volkmann, H, Freund, U. (Eds.) (2000). Der Froschkönig und andere Erlösungsbedürftige. Hohengehren: Schneider-Verlag.

Pramene:

A békakirály, vagy: A királyleány arany almája és az abroncsos szivu szolga. [Zabí král, alebo: Princeznino zlaté jablko a sluha s obrucou na srdci. Velmi krásna, bájecná historka]. 6 szép képpel [S 6 krásnymi obrazmi]. Budapest, 1874. Nyomatott és kapható Bucsánszky Alajosnál. 16 l. OSZK PNy 782.

A békakirály, vagy: A királyleány arany almája és az abroncsos szivu szolga. Igen szép tündéries történet [verses]. Hat szép képpel. [Zabí král, alebo: Princeznino zlaté jablko a sluha s obrucou na srdci. Velmi krásna, bájecná historka]. 6 szép képpel [S 6 krásnymi obrazmi]. Budapest, 1886. nyomatja és kiadja Rózsa Kálmán és neje (ezelott Bucsánszky A.), 16 l. OSZK PNy 1.662.

Három mulattató tündéri néprege egy függelékkel. 1. Bátor Jancsi. 2. A csuda-béka. 3. Zsivány Gyuri. [1. Tri zábavné ludové báje s jednou prílohou. 1. Smelý Janko 2. Carovná zaba 3. Zbojník Duro] 1853. Réthy Lipót, Szarvas OSZK 43-44;

Három mulattató tündéri néprege egy függelékkel. 1. Bátor Jancsi. 2. A csuda-béka. 3. Zsivány Gyuri [1. Tri zábavné ludové báje s jednou prílohou. 1. Smelý Janko 2. Carovná zaba 3. Zbojník Duro]. Nyomtatta Tichy Alajos. N. Váradon 1862. 16 l. OSZK PNy 613.

Najkrajsie rozprávky bratov Grimmovcov. Bratislava: Ikar, 2011.

Najkrajsie rozprávky bratov Grimmovcov. Preklad: Lubormír Feldek. Bratislava: Reader' s Digest Výber, 2012.

Princ Zabák. In Zábawné Báchorky. Sesit III. W Skalici. Tiskem a nákladem dedicu Jozefa Skarnicla 1882, 77-90. Od neznámého spisovatele. Zcesstil W. L. OSZK 15.411/4.

Rozprávky bratov Grimmovcov. Bratislava: Matys, 2007.

Zabokrál alebo: Králowskej dcéry zlaté jablko a s obrucowým srdcom sluha. Welmi krásna bájocná udalost. S 6 krásnymi obrazmi. Budapest, 1875. Tlacená a k dostatiu u Aloiza Bucsánskyho, 16 s. OSZK PNy 4.309.

Zabokrál alebo: Králowskej dcéry zlaté jablko a s obrucowým srdcom sluha. Welmi krásna, bájocná udalost. S 6 krásnymi obrazmi. Budapesst, 1898. Tlacou a nákladom Kolomana Rózsa a jeho manzelky (predtým A. Bucsánsky), 16 s. OSZK PNy 4.310.

Inter netové zdroje:

www.pohadky.org