ZA PHDR. ONDREJOM KRUPOM, CSc. (* 1. 10. 1934 - [dagger] 14. 7. 2015)

Abstract

Co sa tÿka folklórnych zánrov, z hl'adiska jeho celozivotného diela by som pri tejto príleéitosti rada pripomenula prínos dr. Krupu pre vÿskum piesní Slovákov v Mad'arsku ako súcasti kultúrneho dedicstva. O tejto rozprávacke dr. Krupa hovoril a osobne ju predstavil aj úcastníkom svetového kongresu ISFNR (International Society for Folk Narrative Research) v Budapesti v júni 1989 (Krupa, 1995). In: I. Nagy, V. Voigt (Eds.), Folk Narrative and Cultural Identity. 9th Congress of the International Society for Folk-Narrative Research II. (= Artes populares 16-17).

V case vrcholiacich príprav vydania zborníka prispevkov z konferencie uskutocnenej v októbri 2014 pri prilezitosti osemdesiatych narodenín Ondreja (Andrása) Krupu prisla smutná správa o náhlom úmrtí tohto vÿnimocného znalca tradicnej kultúry a kazdodenného i sviatoéného zivota obyvatel'ov slovenskÿch jazykovÿch ostrovov v Madarsku, neúnavného etnografa, etnológa a folkloristu, éestného cieña Národopisnej spolocnosti Slovenska pri SAV, spolupracovníka a dobrého priatela mnohÿch kolegov zo Slovenska. V rámci pripravovanÿch osláv 25. vÿrocia od vzniku Vÿskumného ústavu Celostátnej slovenskej samosprávy v Madarsku, kde pósobil ako vedeckÿ pracovník, sa mu jeho kolegovia chystali publikáciu prezentovat' ako dar k 81. narodeninám.

"Bandi" Krupa patril k poprednÿm madarskÿm (a tiez slovenskÿm) mimoriadne cinorodÿm a plodnÿm osobnostiam, ktoré svoj pracovnÿ zivot zasvätili - parafrázujúc titul rozsiahleho "Festschriftu" k jeho sedemdesiatke z roku 2004 - "sluzbe etnografii". Vÿsledkom jeho pôsobenia v oblasti vedy a kultúry j e nielen mimoriadne rozsiahly poéet publikovanÿch vedeckÿch, odbornÿch a populârno-vedeckÿch prác (podia bibliografie Zuzany Kunovacovej, uverejnenej v jubilejnom zborníku, je to takmer 470 uverejnenÿch autorskÿch textov plus 20 editorskÿch prác a 7 prekladov zo slovenskej literatúry do mad'aréiny, napr. z diela Janka Jesenského, Petra Jilemnického, Jaroslavy Blaskovej éi Juraja Spitzera), ale tiez vÿznamnÿch organizaénÿch, popularizaénÿch éi pedagogickÿch aktivít. Pripomeñme opät' aspoñ jeho 26 kniznÿch monografii, vydanÿch v madarskom, slovenskom i anglickom jazyku.

Najmä tieto sumarizujúce éísla vyznievajù ohromujúco. Jeho dielo sme spolu s vÿberovou bibliografiou prezentovali v Slovenskom národopise é. 4/2004, roénik 52. S odstupom viac ako desiatich rokov si opâf uvedomujem, ze prinos dr. Krupu pre vÿskum Slovákov v Madarsku a stredoeuropske minoritné átúdiá zdaleka nespoéiva len v éislach. I ked' aj tie o mnohom vypovedajú... A to popri Slovákoch v Madarsku hádate! venoval vo svojich terénnych vÿskumoch pozornost' i slovenskÿm reemigrantom presidlenÿm na územie Slovenska z Mad'arska v rokoch 1946 -1947, éi Slovákom v Rumunsku.

Rozsah Krupovÿch vedeckÿch a odbornÿch záujmov bol sirokÿ. Záujemca nàjde o nich podrobné údaje v spominanom jubilejnom zborníku z roku 2004. Pripomeniem aspoñ, ze okrem záujmu o tradiénú kultúru publikoval (spolu s Annou Diviéanovou) tieà práce k problematike vzfahu tzv. "vysokej" a tradiénej kultúry Slovákov v Madarsku. On sám bol popri svojich knizkách a stúdiách hrdÿ najmä na päf medzinârodnÿch sympózii zasvâtenÿch aktuálnym vÿskumom etnickÿch mensín, ktoré spoluorganizoval v Békesskej Cabe v rokoch 1975 - 1993 ako ojedinelé tohto zamerania a rozsahu v strednej Europe a z ktorÿch v spolueditorstve vzdy vydával aj rozsiahly viacjazyénÿ zbor- ník s prezentovanÿmi referátmi. Daláím z vÿznamnÿch pocinov dr. Krupu bolo editovanie siedmich rocníkov (z toho troch v spolueditorstve) centrálneho vedecko-odborného casopisu, mapujúceho aktuálne vÿskumy kultúry a spôsobu zivota slovenskej minority zijúcej na území Madarska, ,,Národopisu Slovákov v Mad'arsku", ktorÿ vychádza od roku 1975. Bol spoluzakladatefom dneáného Vÿskumného ústavu Celostátnej slovenskej samosprávy (póvodne Slovenského vÿskumného ústavu a neskór s názvom Vÿskumnÿ ústav Slovákov v Mad'arsku) a patril medzi zakladajúcich clenov Národnostného oddelenia Madarskej národopisnej spolocnosti. Nie na poslednom mieste treba pripomenút' rozsiahle vedeckopopularizacné aktivity dr. Krupu, dólezité v zlozitej situácii po slovensky hovoriacich obyvatel'ov Madarska, charakteristickej vysokou mierou asimilácie s majoritnÿm prostredím.

Ako to uz bolo spomenuté v gratulácii dr. Krupovi k sedemdesiatke, v jeho vedeckom diele dominujú dve zásadné témy: 1. tradiéná i súcasná obyéajová kultúra (najmá kalendárne obycaje) a ludová religiozita ("poverovÿ svet"); 2. tradiénÿ folklór a jeho súcasné kontexty (obradovÿ folklór, prozaické podania a jazykovÿ bilingvizmus, piesne, folklorizmus). Obe tieto línie ho sprevádzali pocas celého zberatel'ského a cinorodého vedeckého zivota. A obe zavrSil popri niektorÿch vÿnimocnÿch stúdiách aj syntetizujúcimi kniènÿmi publikáciami, v ktorÿch zúrocil svoje celozivotné vÿskumné aktivity. Aj s odstupom éasu ohlasy a citácie potvrdzujú zàsadnÿ vÿznam tÿchto prác nielen pre oblast' stúdia Slovákov v Mad'arsku, ale aj pre stúdium tÿchto tém v sirsom priestore strednej Európy.

V rámci prvej oblasti záujmu dr. Krupu treba vyzdvihnút' jeho chápanie obycaja ako komplexného kultúrneho fenoménu (vrátane obradového folklóru zapísaného aj s melódiami piesní). Jeho dielo je preto zaujímavÿm prameñom nielen pre etnografiu, etnológiu a v jej rámci folkloristiku, ale i d'alsie vedné disciplíny (napr. etnomuzikológiu, dialektológiu a pod.).

Co sa tÿka folklórnych zánrov, z hl'adiska jeho celozivotného diela by som pri tejto príleéitosti rada pripomenula prínos dr. Krupu pre vÿskum piesní Slovákov v Mad'arsku ako súcasti kultúrneho dedicstva. O. Krupa zbieral a publikoval piesne nielen v rámci svojich dlhorocnÿch systematickÿch vÿskumov obycajovej kultúry (Krupa, 1996, 1997, 1999) a detského folklóru a kultúry detí (Krupa, 2002). V spolupráci s mad'arskÿm muzikológom Pálom Richterom vydal tieá piesñovú monografiu "Spevy nasich Slovákov: Vÿber zo zbierky Ondreja Krupu" (2004), v ktorej predstavil rozsiahly materiál 398 piesní (zapisanÿch - s vÿnimkou necelÿch desiatich - vàetkÿch aj s melódiami). Popri prezentácii základného prehl'adu o zastúpenosti jednotlivÿch hudobnÿch stÿlov v repertoári tradiénÿch folklórnych piesní, obohacujúcom slovenskú etnomuzikológiu o d'aláí pohl'ad na minoritnú problematiku, prinása najmá dôkladné zmapovanie najarchaickejáej hudobno-stÿlovej vrstvy slovenskÿch piesní v rámci obradového folklóru zaznamenané v období druhej polovice 20. storocia na území Madarska.

Pokial' ide o folklórnu prózu, k jeho najzaujímavejsím prácam patria vÿsledky vÿskumov u vynikajúcej biligválnej slovensko-mad'arskej rozprávacky, "ñanicky Zofky", ktoré publikoval o. i. v dvoch kniznÿch prácach (1984, 1989) a ktoré sa stretli aj s medzinârodnÿm ohlasom. O tejto rozprávacke dr. Krupa hovoril a osobne ju predstavil aj úcastníkom svetového kongresu ISFNR (International Society for Folk Narrative Research) v Budapesti v júni 1989 (Krupa, 1995). Bol to prvÿ svetovÿ kongres, ktorého sa zúcastnila - tesne pred Novembrom 1989 - aj naáa generácia folkloristiek z vtedajsieho Národopisného ústavu SAV v Bratislave (H. Hlósková, G. Kiliánová, Z. Profantová, E. Krekovicová) a kde som sa s dr. Krupom osobne zoznámila.

Milÿ Bandi, vel'mi nám chÿbas. Cest'Tvojej pamiatke!

References

LITERATÚRA

Krupa, O. (1984). Rozprávky ñanicky Zofky - Zsofka néni mesél. Békéscsaba: Odbor vzdelávania VV Rady Békesskej zupy.

Krupa, O. (1989). Zsofka néni kétnyelvü meséi - Dvojjazycné rozprávky ñanicky Zofky. Bé- Tevan Andor Gimnázium, Nyomdaipari Szakkozép- és Szakmunkáskepzo Iskola.

Krupa, O. (1995). Der Einfluss der Dorfgemeinschaft auf den zweisprachigen Märchenerzähler. In: I. Nagy, V. Voigt (Eds.), Folk Narrative and Cultural Identity. 9th Congress of the International Society for Folk-Narrative Research II. (= Artes populares 16-17). Budapest, s. 472-478.

Krupa, O. (1996,1997,1998).Kalendárneobycaje I., IL, III. Békéscsaba: Slovenskÿ vÿskumnÿ ústav.

Krupa, O. (2002). Omrvinky detského folklóru a hier nasich Slovákov. Békéscsaba: Vÿskumnÿ ústav Slovákov v Mad'arsku.

Krupa, O., Richter, P. (2004). Spevy nasich Slovákov: Vyberzo zbierky Ondreja Krupu. Békéscsaba: Vÿskumnÿ ústav Slovákov v Mad'arsku.

Kunovacová-Gulyásová,Z. (2004). Bibliografía prác Ondreja Krupu. In: V sluzbách etnografie - A néprajztudomány szolgálatában. Zborník na pocesf sedemdesiatin Ondreja Krupu - Köszöntkönyv Krupa András 70. születésnapja tisztelére. Békéscsaba: Vÿskumnÿ ústav Slovákov v Madarsku, Ústav etnológie SAV v Bratislave 2004, s. 28-60.

Krekovicová, E. (2004). PhDr. Ondrej Krupa, CSc. jubiluje (1.10.1934). In: Slovenskynárodopis, 52(4), 437-440.